BRATISLAVA. Návrh štátneho rozpočtu skrýva obrovské množstvo dát a čísel. Denník SME sa pozrel na niektoré významné údaje a pripravil k nim aj grafy.
Na dôchodky idú miliardy
Jednou z veľkých diskusií, keď vláda predstavovala konsolidáciu aj budúcoročný rozpočet, boli dôchodky. Dôvodom bolo zrušenie rodičovského dôchodku a jeho náhrada platbou dvoch percent z daní detí pre rodičov.
Okrem toho vláda zaviedla 13. dôchodky ako plnohodnotnú dávku. Pôjde na ne viac ako 920 miliónov eur. Ak by ich vláda nezaviedla pre všetkých starobných dôchodcov vo výške 606 eur, mohla značne ušetriť.
Len výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v budúcom roku totiž rekordnú výšku – viac ako desať miliárd eur. Ak sa k tomu prirátajú aj iné druhy dôchodkov, napríklad predčasný či vdovský, pôjde takmer o 13 miliárd eur.
Sociálna poisťovňa pritom na vyplácanie penzií nemá dosť peňazí. Štát ju tak bude musieť podporiť dodatočnou sumou 2,75 miliardy eur. Jeho príspevok poisťovni pritom v posledných rokoch významne rastie, v roku 2022 bol ešte na úrovni 103 miliónov.
V tomto aj budúcom roku sú dôvodom 13. dôchodky, ktoré sa stali stálou dávkou namiesto vianočného bonusu. V minulosti ju síce vyplácala poisťovňa, ale financovalo ju ministerstvo sociálnych vecí.
Práve dôchodkový systém je podľa Najvyššieho kontrolného úradu jedným z významných rizík budúcoročného rozpočtu.
Príliš veľa štátnych zamestnacov?
Verejná správa sa nafukuje už 15 rokov. Pre štát už pracuje každý piaty človek, upozornila Republiková únia zamestnávateľov. Podľa nej počet zamestnancov napojených na verejný rozpočet za uplynulých 15 rokov potichu vzrástol o viac ako 100-tisíc.
V budúcom roku by podľa návrhu štátneho rozpočtu by pre verejnú správu malo pracovať viac ako 447-tisíc ľudí. Osobné výdavky na nich predstavujú 13,9 miliardy eur, z toho desať miliárd ide na mzdy.
Najviac ľudí platených zo štátneho rozpočtu je v kategórii pedagogickí a odborní zamestnanci, spolu by ich malo byť 98-tisíc. Nasleduje 63-tisíc zamestnancov vo verejnej službe.
V návrhu rozpočtu na budúci rok sa nepočíta s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy. Na základe kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sú zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny 800 eur na zamestnanca plateného zo štátneho rozpočtu.
V diskusii o konsolidácii opozícia často spomínala medzi spôsobmi, ako možno šetriť štátne výdavky, prepúšťanie časti zamestnancov. Koalícia tvrdí, že to nie je také jednoduché a potrebná je analýza.
„Štát si dal za cieľ ušetriť balík sedem miliárd eur. Za realizovateľné považujeme zníženie zamestnanosti o 100-tisíc ľudí, čo by verejný rozpočet trvale odbremenilo až o tri miliardy eur,“ povedal Vladimír Bakeš, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. „Zbytočne obsadené miesta vo verejnom sektore škodia všetkým.“
Bez konsolidácie to nejde
Medzi jedny z najdôležitejších čísel rozpočtu patria už tradične – dlh, deficit, inflácia (možno ich rozklikať v grafe).

Zaujímavo v grafe vyzerá rozdiel deficitu podľa vlády a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Rozdiel sa rokmi zväčšuje preto, že vládne dáta sú len plánované, kým dáta rady ukazujú, s čím sa dá reálne počítať podľa čísel z rozpočtu.
Graf tak ukazuje, že je naozaj potrebná ďalšia konsolidácia, aby Slovensko predišlo zvyšovaniu deficitu.
Výraznejšie rozdielne sú preto aj grafy pre dlh.
Pokiaľ ide o ďalšie dáta v grafe, zamestnanosť a miera nezamestnanosti budú v podstate podľa odhadov najbližšie roky stagnovať.
Zamestnanosť mierne vzrastie a nezamestnanosť dosiahne historicky najnižšie úrovne. Demografické zmeny však budú obmedzovať ponuku práce.


Beata
Balogová
