Viac ako tisíc dní už Ukrajina bojuje za to, aby nebola len ruským príveskom. Zvolenie nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, situácia na východnom fronte, ale aj následná reakcia prezidenta Volodymyra Zelenského dávajú tušiť, že ani blízka budúcnosť nebude jednoduchá.
Úradujúci americký prezident Joe Biden uvoľnil pravidlá na použitie zbraní smerujúcich na ruské územie. Na to Rusko zareagovalo vypálením balistickej strely Orešnik.
O aktuálnej situácii, a tiež o tom, aká je šanca na zastavenie bojov, sa v Aréne s Janou Krescanko Dibákovou rozprávali veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine KATARÍNA MATHERNOVÁ a vojenský generál PAVEL MACKO.
V Aréne s Katarínou Mathernovou a Pavlom Mackom zaznelo:
- Ako vyzerá v súčasnosti situácia na Ukrajine.
- Ako vyzeráme v očiach európskych predstaviteľov v súvislosti s vystúpením premiéra v ruskej propagandistickej televízii.
- Ako je to s korupciou na Ukrajine.
- Či sa dá čeliť tomu, keď sú Rusi schopní verbovať žoldnierov mimo svojho územia.
- Ako je to s raketami ATACMS, Orešnikom či severokórejskými KN-23 a KN-24.
- Ako vnímajú akcieschopnosť Európskej únie v prípade, že by Spojené štáty zastavili pomoc Ukrajine.
- Aké silné sú na Slovensku ruské hybridné hrozby.
- Ako by mohol či nemohol vyzerať mierový plán.
Aká je aktuálna situácia na Ukrajine. Zlepšuje sa, zhoršuje sa alebo stagnuje?
Katarína Mathernová: Používam slovo "prekérna", pretože je veľmi zložitá. Nezlepšuje sa, pretože nervozita a neistota stúpajú. Samozrejme, ruské vojská veľmi pomaly, ale stále pokračujú na východnom fronte.
Ukrajinci však stále bojujú. Stále veria, že prekonajú túto situáciu a takisto veria, že Európa a svet ich v tom nenechajú samých.
Ako vidíte vývoj na Ukrajine, ktorý momentálne sledujeme?
Pavel Macko: Situácia je mimoriadne zložitá a krehká. Ukrajinci zatiaľ odolávajú, Rusi zrýchľujú tempo taktického postupu. Zatiaľ väčší operačný výsledok nedosiahli, ale ak sa nič nezmení, môžu ho dosiahnuť.
Aké je byť na frontovej línii a ukazovať európskym predstaviteľom, ako to vyzerá a mať aj prilbu na hlave? Stať sa môže čokoľvek.
Mathernová: Počas poslednej návštevy Josepa Borrella na Ukrajine sme ho zobrali na frontovú líniu. Boli sme približne desať kilometrov od bieloruských hraníc v zákopoch.
Ukrajine sa venujem takmer desať rokov. Mať tam lídrov je veľmi fajn. Najmä preto, že všetci lídri európskych inštitúcií veľmi jednoznačne stoja na strane Ukrajiny a uvedomujú si, že bojuje za našu slobodu, celoeurópsku. Ak dovolíme Rusku vyhrať na Ukrajine, tak to bude mať veľmi zlé následky pre celú Európu a najmä pre krajinu ako Slovensko, ktorá je na hraniciach Ukrajiny.
Pán Macko, viete to z pohľadu generála posúdiť?
Macko: Lídri a generáli musia mať odvahu. Aj Josep Borrell alebo pani veľvyslankyňa. Vie, do čoho ide, a vie, že je to potrebné. Je iné odkazovať niečo na diaľku a dýchať ten istý vzduch a vnímať tú istú atmosféru, lebo vtedy je aj vaša skúsenosť uveriteľná.
Platí to vo vojenstve, v diplomacii a každej reálnej ľudskej činnosti, kde chcete niečo dokázať. V tomto prípade je situácia mimoriadne zložitá. Chce to odvahu, ktorá je súčasťou toho, že nie každý môže takúto funkciu vykonávať.
Naši vládni predstavitelia rokujú s ukrajinskou stranou len blízko našich a ukrajinských hraníc. Máme aj skúsenosť, že Robert Fico sa stal ojedinelým úkazom v rámci celej Európy a vystúpil v ruskej propagandistickej televízii s najväčšou ruskou propagandistkou Oľgou Skabejevovou. Čo je to za signál? Ako vyzeráme v očiach európskych predstaviteľov?
Mathernová: Predstavujem Európsku úniu na Ukrajine, nie Slovensko. Neprináleží mi vyjadrovať sa k členom Európskej rady, ktorým pán predseda vlády je, takže by som to nechala.
Pán Macko, vy môžete byť určite otvorenejší a menej diplomatický.
Macko: Budem, lebo treba otvorene povedať, že to, čo robia naši vrcholní predstavitelia, ale aj europoslanci za vládnu koalíciu, je zahanbujúce. Škodí to základným životným, zahraničnopolitickým a bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky.
Na Ukrajine sa bojuje o budúcnosť Európy, o budúcnosť pravidiel vo svete. Rusko síce útočí na Ukrajine, lebo si netrúflo ísť ďalej, ale každý prejav prezidenta Putina je o tom, že nie sú spokojní so systémom, ktorý je vo svete. Chcú systém, v ktorom bude mať Rusko väčšiu váhu, v ktorom bude Západ eliminovaný. Sme súčasťou Západu, či sa nám to páči, alebo nie.
Táto politika hovorí o zbabelosti. Lebo naši predstavitelia hovoria o tom, že na Ukrajine žiadna vojna nie je, ale nemajú odvahu ísť ďalej ako do Užhorodu, aby sa rýchlo vedeli odtiaľ vypratať, keby náhodou niečo hrozilo.
Zľahčujú túto vojnu a hovoria, že žiadne utrpenie nie je alebo že to je niečo virtuálne, ako keby sa to nedialo, veď sa tam usporadúvajú koncerty. Pritom vieme, že aj v obliehanom Leningrade, ktorý bol 900 dní blokovaný, sa koncerty uskutočňovali a dokonca tam vznikla aj známa Šostakovičova symfónia.
Vrchol je, že náš premiér ide do propagandistickej relácie, do ktorej ani seriózni ruskí politici nechodia, ak sa o takých dá pri súčasnej garnitúre hovoriť. Nijako nepomáha Slovensku, dokonca ani tým Rusom. Nechápeme, prečo to robí.
Je to veľmi zlý signál, ktorý nás diskredituje a v ktorom vysielame odkaz, že nevieme, kde sme, kam chceme patriť a oportunisticky sa chceme zviezť na nejakej vlne a tvárime sa, že sme nejakí mierotvorcovia.
Reálne je to jednoduché - stačí, aby náš premiér povedal do Moskvy prezidentovi Putinovi, že mier bude vtedy, keď Rusko prestane útočiť.
Zdá sa, že túto príležitosť bude mať Robert Fico v máji na oslavách konca vojny, kam sa už viackrát nepriamym spôsobom pozval. Zdá sa, že viacerí politici chcú ísť do Moskvy. Hovoril o tom otvorene Andrej Danko, pridáva sa Tibor Gašpar a žiadajú povolenie podpredsedu Národnej rady, aby tam mohli ísť. Je to dobrý nápad?
