BRATISLAVA. Ochranári z organizácie Aevis a iniciatívy My sme les získali dostatočný počet podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorou vyzývajú ministerstvo životného prostredia na stiahnutie návrhu vyhlášky povoľujúcej lov vlkov.
Pripomienka tak bude zaradená do legislatívneho procesu a rezort sa ňou bude musieť zaoberať, informovala Ivana Kohutková z organizácie Aevis.
"Ministerský návrh, ktorý povoľuje lov vlkov, je pre nás absolútne neprijateľný. Jeho schválenie by predstavovalo vážnu hrozbu pre ochranu vlka na Slovensku. Výrazne by znížilo jeho spoločenskú hodnotu, čo by mohlo prispieť k nárastu pytliactva," uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.
Krok povoliť lov vlkov považuje za neakceptovateľný. Zároveň tvrdí, že je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany prírody. Vlk je podľa Mičaníka nenahraditeľnou súčasťou slovenskej prírody a kľúčovým faktorom pri udržiavaní ekologickej rovnováhy.
"Je zarážajúce, že s iniciatívou odstrelu vlkov prichádza ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo byť garantom jeho dôslednej celoročnej a celoplošnej ochrany. Vlk je a má aj naďalej zostať na Slovensku celoročne chránený," poznamenal Michal Haring z iniciatívy My sme les.
Biela vrana Olekšák: Ak by som chcel postaviť hotel v národnom parku, robil by som to, čo SNS Čítajte Ochranári zároveň pripomínajú, že návrh vyhlášky je nesystémový a mohol by mať negatívne dôsledky nielen na populáciu vlkov, ale aj na dôveru verejnosti v ochranu prírody. Aevis aj My sme les budú podľa vlastných slov aj naďalej sledovať vývoj legislatívneho procesu a podniknú ďalšie kroky na ochranu tohto ohrozeného druhu.
Envirorezort predložil na pripomienkovanie návrh vyhlášky, ktorou sa má vlk dravý preradiť zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. Opätovne by sa tiež podľa pravidiel spred roka 2021 obnovila možnosť jeho lovu.
Návrh zdôvodnilo ministerstvo tým, že chce zaviesť tzv. racionálny manažment populácie vlka dravého. Jeho zvýšené počty a výskyt v stále nových územiach spolu so stratou plachosti spôsobuje podľa neho rastúce škody na hospodárskych zvieratách.
Opatrenie vysvetľujú aj obavou z možnej hybridizácie so psami a rizikom trvalého poškodenia genofondu vlka dravého.
