BRATISLAVA. Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu prijalo stanovisko k zjednoteniu výkladu v otázke týkajúcej sa posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania.
Ako informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová, podľa rozhodnutia kolégia z Trestného zákona vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.
Toto rozhodnutie sa dotkne aj prípadu bývalého ministra financií za Smer a terajšieho guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.

Tomu tak musia zastaviť trestné stíhanie pre podozrenie z podplácania bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Na piatkovom pojednávaní mal guvernér predniesť záverečnú reč, sudca však už o Kažimírovej vine či nevine nebude môcť rozhodovať, pripomína Denník N.
„Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania spočívajúce v začatí novej premlčacej doby zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe,“ citovala hovorkyňa uznesenie trestnoprávneho kolégia.
Doplnila však, že toto ale neplatí pri trestných činoch, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, keďže toto zákonné ustanovenie v súlade ústavou reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie presadzujúcu požiadavku európskeho práva na ochranu finančných záujmov Európskej únie.
„Takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania,“ doplnila Važanová.

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko ešte v októbru upozornil, že súdy momentálne pristupujú pri riešení otázky plynutia a prerušenia premlčacej doby v dôsledku zmeny zákona diametrálne rozdielne, čo má podľa neho významné následky pre neskončené trestné stíhania, a to nielen v konaní pred súdom, ale aj v prípravnom konaní.
„Rozdiely v rozhodovaní súdov ohľadne premlčania trestného stíhania po zmene Trestného zákona účinného od 6. augusta sú často nielen na rôznych súdoch, ale dokonca aj v rámci jedného súdu,“ zdôraznil sudca.