Adam Kvasnica je advokát, DJ a tiež programový riaditeľ rádia Piešťany. Vytvára hudobné sety na serveri Mixcloud, kde má viac ako stotisíc stálych poslucháčov. Je majiteľom jednej z najväčších zbierok vinylových platní na Slovensku. Účinkoval aj na tohtoročných Bratislavských jazzových dňoch.
Po zverejnení zmluvy, ktorú podpísali hudobník Oskar Rózsa a ministerstvo kultúry na novú verziu štátnej hymny, vypracoval Kvasnica mladší ako advokát z vlastného podnetu jej právnu analýzu. Má desať strán.
Prečo ste sa podujali vypracovať právnu analýzu zmluvy o nahrávke novej verzie štátnej hymny medzi ministerstvom a firmou Oskara Rózsu?
Ako advokát sa venujem aj problematike autorského práva. Zároveň sa vo voľnom čase venujem rôznym aktivitám v oblasti hudby. So záujmom som si preto pozrel znenie zmluvy, ktorá je povinne zverejňovanou zmluvou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Každému je teda prístupná cez centrálny register zmlúv.
Sledujete aj tvorbu Oskara Rózsu?
Áno. Som dokonca jeho hudobný fanúšik a bol som na viacerých jeho koncertoch. Podľa môjho názoru má na svojom konte množstvo hodnotných hudobných projektov, za ktoré si zaslúži uznanie. Zároveň však sledujem situáciu okolo údajne novej štátnej hymny a niektoré vyjadrenia pána Rózsu ma znepokojili.
Na aké otázky ste sa pri skúmaní zmluvy zamerali?
Zmluva je uzavretá v režime autorského zákona, pričom zmluvnou stranou nie je pán Rózsa, ale právnická osoba orchestral, s. r. o. Jej jediným spoločníkom a konateľom je pán Rózsa. Vzhľadom na autorskoprávny charakter zmluvy som sa preto zameral na otázku, či je uvedená spoločnosť oprávnená vystupovať ako zmluvná strana vo vzťahu, ktorého predmetom majú byť aj práva súvisiace s autorským dielom.
Skúmal som tiež, aký právny vzťah je pre účely tejto zmluvy medzi pánom Rózsom a spoločnosťou orchestral, s. r. o., ktorej v zmysle zmluvy priamo vzniknú práva a povinnosti. Ďalej som skúmal predmet zmluvy - špecifikáciu diela.
Zaoberal som sa otázkou, či takto v zmluve vymedzené dielo spĺňa tzv. pojmové znaky diela podľa autorského zákona. Prípadne, či nie je splnená niektorá zo zákonných výluk aplikácie autorského zákona.
Čo je problematické na tom, že zmluvu ministerstvo neuzavrelo priamo s Rózsom, ale s jeho firmou?
V prvom rade si treba uvedomiť, že slovenský právny poriadok považuje za autora výlučne fyzickú osobu. Iba tá môže byť autorom diela v autorskoprávnom zmysle, a to takého diela, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Právnická osoba je v konečnom dôsledku zastupovaná fyzickými osobami, ktoré za ňu konajú. Sama osebe však nevie vyvinúť aktivitu smerujúcu k tvorivej duševnej činnosti a nemôže byť autorom diela.
Nie je vylúčené, aby do právneho vzťahu, ktorého predmetom je aj súhlas na použitie autorského diela, vstúpila právnická osoba. Treba si však uvedomiť, že s autorským právom je spojený osobitný režim, kedy niektoré práva patria výlučne fyzickej osobe – autorovi.
V určitých zákonom predpokladaných prípadoch je ich nositeľom aj iný subjekt ako autor, napríklad aj právnická osoba. Autorský zákon rozlišuje medzi výhradnými osobnostnými právami autora a výhradnými majetkovými právami.
Aký je medzi týmito dvoma právami rozdiel?
Osobnostné právo je napríklad právo byť označený ako autor. Majetkové právo je napríklad právo autora udeliť súhlas na použitie diela - tzv. licencia. Tieto práva sú v zásade neprevoditeľné. Nie je však vylúčené, aby nositeľom majetkového práva bola osoba odlišná od autora.
Treba však skúmať, aký je právny vzťah medzi autorom a nositeľom majetkového práva autora, v tomto prípade medzi právnickou osobou orchestral, s. r. o., a pánom Rózsom. Otázkou teda je, na základe akých právnych skutočností je spoločnosť orchestral, s. r. o., oprávnená vystupovať ako zmluvná strana, ktorá nakladá s autorským dielom tak, že dáva za autora súhlas na jeho použitie a má právo na odmenu.
V akých prípadoch sa teda podobné zmluvy môžu uzatvárať s právnickou osobou a nie priamo s autorom diela?
Ako som už povedal, zákon umožňuje, aby právnická osoba vstupovala do právneho vzťahu, v ktorom vykonáva majetkové práva za autora. Najčastejšou situáciou je režim tzv. zamestnaneckého diela, ktorý upravuje autorský zákon. V tomto prípade nemusí ísť primárne o pracovnoprávny vzťah medzi autorom a zamestnávateľom.
Slovenský právny poriadok považuje za zamestnanecké dielo aj dielo vytvorené autorom, ktorý je napríklad členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, a dielo vytvoril na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby. Tá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.
Aké má zmluva medzi ministerstvom a orchestral, s. r. o., v tomto nedostatky?
