Hoaxy v oblasti zdravotníctva primárne súvisia s tým, že ľudia jednoducho nemali dostatok informácií. Dnes ich dostatok majú, a napriek tomu sa hoaxy v oblasti zdravotníctva šíria naďalej. Aj preto, lebo im známi ľudia prepožičali svoje tváre.
Často ide o verejne známe či verejne činné osoby, ktoré nemajú vzdelanie v danej oblasti. Niekedy ich však šíria aj lekári a niektorí stále liečia pacientov s covidom ivermektínom či hydroxychlorochínom.
O dezinformáciách a hoaxoch v oblasti zdravotníctva aj o ľuďoch, ktorí ich šíria, sme hovorili s Petrom Celecom, patofyziológom a molekulárnym biológom, ktorý pracuje v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, a Petrom Sabakom, infektológom a prednostom Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Rozhovor je výsledkom projektu Hoaxy a podvody v spolupráci s denníkom SME.
V relácii s Petrom Celecom a Petrom Sabakom zaznelo:
- Ako sme na tom so šírením medicínskych hoaxov.
- Že ich šíria aj lekári.
- Ako sa covid zmenil a ako sa to líšilo od očakávaní.
- Čo povedať ľuďom, ktorí prepadli medicínskym hoaxom.
- Ako vnímajú, keď dezinformácie v tejto oblasti šíria verejne činné alebo verejne známe osoby.
- A čo v prípade, že majú lekárske vzdelanie.
- Či nám hrozí pandémia hoaxov v oblasti zdravotníctva.
Ako na tom s odstupom od pandémie aktuálne sme? Sme na tom horšie ako počas pandémie z pohľadu šírenia hoaxov alebo to trošku utíchlo, ale stále sa s tým stretávame?
Peter Sabaka: Ťažko povedať, či sa dá byť ešte horšie, ako sme na tom boli počas pandémie. Vysvedčením toho, ako sme na tom boli, čo sa týka hoaxov a dezinformácií počas pandémie, je aj počet nadmerných úmrtí na Slovensku, ktorý bol jedným z najhorších v rámci Európskej únie.
Napriek tomu si hoaxy a dezinformácie stále vyberajú svoju daň. Pre väčšinu z nás už je v podstate pandémia za nami, ale ešte tu je stále skupina ľudí, ktorú koronavírus ohrozuje na živote. Sú to ľudia s poruchami imunity alebo seniori s krehkým zdravím a množstvom pridružených diagnóz.
Pandémia má už teraz úplne inú dynamiku. Vírus má inú biológiu – je menej smrteľný. Napriek tomu ich v prípade infekcie to ochorenie môže priviesť do nemocnice a pripraviť ich o život.
To najúčinnejšie, čo momentálne máme v rámci prevencie ťažkého priebehu covidu-19, je očkovanie. Miera zaočkovanosti na Slovensku u tejto rizikovej populácie je veľmi malá.
Stretávame sa s tým v nemocniciach dennodenne, pretože nám pribúdajú pacienti s ťažkým priebehom covidu-19. Osemdesiatnici, deväťdesiatnici alebo šesťdesiatnici s poruchami imunity, alebo s pridruženými diagnózami. Ak by boli zaočkovaní, tak by v nemocnici nemuseli vôbec byť.
Ďalej máme aj dostupnú liečbu, antivirotiká, ktorými vieme v prípade infekcie znížiť pravdepodobnosť, že ľudia skončia v nemocnici. Avšak aj k nim panuje istá miera nedôvery.
Stretávame sa s tým, že niektorí lekári stále liečia covid-19 ivermektínom alebo hydroxychlorochínom, čo sú lieky, ktoré sú preukázane neúčinné. Niektoré sú dokonca spojené s vyššou mortalitou pri ich používaní.
Koľko lekárov ešte stále používa ivermektín napriek všetkým informáciám, ktoré máme o lesklej srsti?
Sabaka: Túto informáciu nemám, ale stretávame sa s tým, že pacienti prichádzajú do nemocnice s tým, že boli predtým liečení ivermektínom alebo hydroxychlorochínom.
Hovoríme o jednotlivcoch, o konkrétnej geografickej oblasti alebo sú to spontánne prípady?
