BRATISLAVA. Ceny plynu v budúcom roku výrazne porastú. Pre niektoré domácnosti by to mohlo byť aj o viac ako tretinu.
V pondelok o tom informoval Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
ZDROJ: TASR
To, či všetky domácnosti budú naozaj platiť o toľko viac, nakoniec rozhodne vláda, ktorá ešte nerozhodla o tom, v akej forme bude štát vyplácať dotácie na energie domácnostiam.
Ceny porastú vo všetkých kategóriách
Regulátor v pondelok zverejnil prepočty nových platieb za plyn na rok 2025 pre domácnosti. Všetky ceny sú zatiaľ uverejnené bez dane z pridanej hodnoty. Tá má v budúcom roku stúpnuť zo súčasných 20 na 23 percent.
Ako môžu zdražieť plyn:
- Kategória D1 - ročne o 11,5 eura (mesačne 0,96 eura)
- D2 - ročne 159,78 eura (mesačne 13,32)
- D3 - ročne 343,53 eura (mesačne 28,63)
V kategórii D1, teda ľuďom, ktorí si plynom len varia, stúpne cena za rok o 11,5 eura.
V kategórii D2, do ktorej patria ľudia, ktorí okrem varenia plyn používajú aj na ohrev vody, by mali ceny plynu stúpnuť ročne takmer o 160 eur.
V poslednej, najčastejšie používanej, kategórii D3 je nárast za rok o 340 eur. Ide o ľudí, ktorí si plynom varia, ohrievajú vodu, ale aj kúria.
„Úrad si v posledných rokoch neplnil dôsledne svoju funkciu, teda skutočnú reguláciu odvetvia. Stav sa nám podarilo napraviť,“ povedal Holjenčík predtým, ako predstavil ceny za plyn.
Úradu sa podarilo ušetriť stovky miliónov eur z energodotácií, pochválil sa Holjenčík. Reagoval tým na svojho predchodcu Andreja Jurisa, ktorého po voľbách odvolal premiér Robert Fico.
Nová DPH urobí rozdiely v cenách energií. Účty za plyn výrazne porastú Čítajte Prečo ceny za plyn rastú?
Nárast cien plynu sa môže zdať skokový. Môže za to však fakt, že v minulosti u nás ceny plynu nerástli podľa cien na trhu. Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) sa ich totiž rozhodla zastropovať a dotovala ich.
Pokračovala v tom vláda Roberta Fica, ktorá sa v minulom roku rozhodla pre dotáciu vyššiu ako miliardu eur. Podľa Eurostatu tak boli v minulom roku ceny plynu na Slovensku asi o polovicu nižšie, ako je priemer Európskej únie. Budúci rok sa má plošná dotácia v takom obrovskom rozsahu skončiť.
A tak aj napriek tomu, že ceny plynu na trhu klesajú a v niektorých štátoch budú ľudia platiť menej, u nás by sa, paradoxne, mali ceny bez dotovania zvyšovať.
Zraniteľným odberateľom, ako sú sociálne byty či domovy dôchodcov, plyn zdražie mesačne o 30 eur bez DPH.
Malým podnikom, ktoré majú regulované ceny, by naopak dodávka plynu mala zlacnieť. Ročne by im mali náklady klesnúť v priemere o 715 eur bez dane.
Dôvodom je to, že malé podniky v súčasnosti nemajú ceny dotované štátom. Odvíjajú sa tak od trhových cien, ktoré posledné mesiace na burze klesali.
Pokiaľ ide o ostatné poplatky, tak tarifa za prepravu plynu sa zvýši pre domácnosti z 2,86 na 3,15 eur za megawatthodinu. Cena za distribúciu plynu sa podľa Holjenčíka zásadne nezmení.
Stovky miliónov eur
Ceny, ktoré stanovil úrad, nie sú konečné. O tom, koľko budú ľudia za plyn reálne platiť, rozhodne nakoniec koaličná rada. Tá mala k téme zasadnúť aj v pondelok naobed. Mala rozhodovať o tom, či ceny energií štát zadotuje plošne, čo je cesta, ktorú podľa medializovaných správ presadzoval premiér, alebo bude pomoc adresná, ako to od začiatku chcela ministerka hospodárstva Denisa Saková z Hlasu.
Na tlačovej konferencii po rokovaní koaličnej rady sa však premiér Robert Fico zo Smeru nakoniec cenám energií nevenoval. Hovoril len o schvaľovaní rozpočtu v parlamente tento týždeň.
ZDROJ: TASR
Saková už cez víkend povedala, že na dotovanie cien energií by mohlo ísť 280 miliónov eur. V návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok je naň však zatiaľ vyčlenených len sto miliónov eur.
Pred časom minister financií Ladislav Kamenický hovoril o značne vyššej sume. Tvrdil, že v prípade plošného opatrenia by štát zaplatil 400 až 500 miliónov eur. To by však Kamenickému zobralo celú rezervu, ktorú má v rozpočte naplánovanú.
"Chcem ubezpečiť občanov, že po finálnych rozhodnutiach ÚRSO vláda SR vykoná všetky potrebné kroky na to, aby bola zabezpečená konkrétna pomoc pre domácnosti tak, aby neboli zasiahnuté neprimeraným nárastom cien energií," povedala ešte pre rokovaním koalície Saková.
Ceny za teplo klesnú
Dobrou správou by mohli byť zverejnené ceny za teplo, ktoré ľudia odoberajú z teplární.
Priemerné náklady na teplo na jeden byt budú podľa úradu v budúcom roku 936 eur, čo je oproti tomuto roku pokles o 2,8 percenta. V skutočnosti sa však ceny v jednotlivých mestách Slovenska líšia.
Možné zmeny cien za teplo:
Medziročné zmeny v mestách vybraných úradom:
- Vo Fiľakove: - 232 eur
- Nové Zámky: - 215 eur
- Trenčín: + 71 eur
- Krompachy: +130 eur
- Sečovce: + 294 eur
ÚRSO stanovuje ceny pre približne 800 lokalít, vysvetlil pred časom pre SME analytik Radovan Potočár z Energie portal.
"Záleží to aj na tom, z akých palív sa teplo v daných lokalitách vyrába. Niekde to je plyn, niekde biomasa alebo uhlie. Regulované ceny sa výrazne rôznia,“ dodal Potočár.
Najväčšie mestá vrátane Bratislavy a Košíc využívajú prevažne plyn.
"Najvýraznejšie by zdražovanie mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zemný plyn až 80 percent,“ povedal analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.
ÚRSO zverejnilo zatiaľ len niekoľko príkladov. Podľa nich v praxi napríklad vo Fiľakove klesnú ročné poplatky na priemerný byt o 232 eur. V Trenčíne naopak stúpnu o 71 eur. A v takých Sečovciach až o 294 eur.
Elektrina domácnostiam nezdražie
Na rozdiel od plynu, ceny elektriny pre domácnosti v budúcom roku by sa zvýšiť nemali. Naopak, mali by mierne klesnúť. Informovala o tom približne pred dvoma týždňami Saková.
Ministerka sa na tom dohodla so Slovenskými elektrárňami. Podľa pôvodne podpísaného memoranda mala v budúcom roku cena elektriny (ako komodity) stúpnuť približne na 67 eur namiesto 61 eur.
„Nám sa podarilo so Slovenskými elektrárňami dohodnúť, že cena komodity elektrickej energie sa zvyšovať nebude," povedala Saková. "To znamená, že občania nebudú vidieť na svojich faktúrach žiadny nárast. Dokonca ešte DPH na elektrickú energiu ide na 19 percent," dodala.
Táto dohoda však nevznikla zadarmo. Jej súčasťou bolo aj to, že vláda nebude elektrárne zdaňovať nad rámec súčasných daní.
„Považujeme to za vybalansovaný vzťah,“ povedal na tlačovke šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček. Výšku ústupku vyčíslil na 36 miliónov eur s tým, že ide o rozdiel medzi pôvodnou cenou elektriny z memoranda na rok 2025 a výsledne dohodnutou tarifou.
Podľa ministerky pri menších rodinných domoch pôjde o úsporu na elektrine približne 140 eur ročne, pri väčšom rodinnom dome, kde sa nekúri elektrinou, bude možné ušetriť vyše 200 eur ročne.
Beata
Balogová
