BRATISLAVA. SNS nedokáže nadviazať na razantné zrušenie RTVS rovnako razantným sfunkčnením novej STVR už takmer pol roka. Ani štyri dni pred odloženými voľbami členov Rady STVR v koalícii nie je dohoda na jej zložení.
"Sme pred finále," hovoril najskôr optimisticky o voľbách členov Rady STVR poslanec Smeru Dušan Jarjabek zo Smeru, no okamžite dodal, "tak ako posledné dva mesiace".
Po schválení štátneho rozpočtu v utorok v parlamente zostalo sfunkčnenie Rady STVR aj telerozhlasu samotného najdôležitejším bodom poslednej parlamentnej schôdze v roku, ktorá sa má skončiť budúci týždeň.
Voľby uviazli v koaličných sporoch SNS s Hlasom o obsadenie kresla predsedu parlamentu, STVR preto nemá ani pol roka po vzniku riadneho riaditeľa, do nového roka vstúpi v rozpočtovom provizóriu a s krízovo vyskladanou programovou štruktúrou.
Dočasný riaditeľ Igor Slanina nemôže uzatvárať zmluvy v hodnote nad 200-tisíc eur.
Koho bude bolieť Ficovo upratovanie v koalícii? SNS vystúpila proti Šutajovi Eštokovi Čítajte Jeden z hlavných strojcov demontáže verejnoprávnej RTVS a jej nahradenia novou inštitúciou STVR pod priamym vplyvom koalície tvrdí, že jej sfunkčnenie nie je vecou "politických hrátok a trafík". Lukáš Machala, hlavný úradník ministerstva kultúry a nominant SNS, je pritom jedným z dôvodov, prečo koalícia nesfunkčnila Radu STVR.
"Som v takej schizofrenickej pozícii," pripustil sám Machala v rozhovore s mečiarovským novinárom Pavlom Kapustom, ktorý v minulosti kandidoval za SNS.
"Bol som totiž aj pri tvorbe zákona o STVR a zároveň ma ministerka kultúry na základe výberového konania, ktoré mnohí spochybňujú, vymenovala za člena Rady STVR," povedal Machala s tým, že jeho výber bol podľa neho v skutočnosti transparentný a férový.
Hoci je Machala v konflikte záujmov, má záujem stať sa aj predsedom rady. Vytvorila by sa tým ešte pevnejšia linka medzi záujmami SNS a STVR, hoci tá má byť podľa zákona nezávislá. Hlas má s jeho vymenovaním a prípadným pôsobením na čele rady problém.
Rada má stále len štyroch z deviatich členov, ktorých vybrala ministerka za SNS Martina Šimkovičová a jedného z nich minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru.
Ďalších piatich mal zvoliť parlament už v septembri a potom v októbri, no voľby vždy odložili pre spory o jej zloženie medzi SNS a Hlasom.
Voľby rady sú na tretí pokus plánované na utorok a sú priamo závislé od ochoty SNS zvoliť predsedu parlamentu, čo strana už pol roka blokuje, hoci podľa koaličnej zmluvy má na pozíciu nárok Hlas s jej nominantom Richardom Rašim.
Čo sa v utorok stane?
Priaznivci zriadenia nového média sú aj podľa Machalu "oprávnene nahnevaní". Rozumie výčitke, že aký zmysel malo meniť RTVS, keď takmer pol roka po vzniku nástupníckeho média "sa nič nedeje".
Machala sa zamyslel nad "niektorými koaličnými partnermi", či sa podľa neho budú vedieť pozrieť svojim voličom do očí, pretože "sľubovali zmeny a zatiaľ je z toho také kozmetické 'šme šme'".
Koaličné strany sa nielenže vymedzujú voči vzájomne navrhovaným kandidátom, ale aj proti rozdeleniu postov v rade medzi koaličné strany.
SNS odmieta postoj Hlasu, ktorý chce za člena rady zvoliť bývalého ministra kultúry za SaS Daniela Krajcera, súčasného poradcu ministra práce Erika Tomáša. Rovnako nesúhlasí so zvolením doterajšieho šéfa Rady RTVS Igora Galla za člena novej Rady STVR.
Už skôr jeden z členov výboru pre kultúru a médiá - poslanec za Hlas Roman Malatinec - tvrdil, že jednou z hlavných požiadaviek Hlasu je, aby v deväťčlennej Rade STVR mali rovným dielom po tri posty všetky tri koaličné strany. Odmietajú tak, aby SNS mala v rade väčšinu.
Rada totiž volí generálneho riaditeľa STVR, ale aj jemu podriadených riaditeľov pre rozhlas a televíziu a tiež šéfov štúdií v Banskej Bystrici a Košiciach. Členovia rady dozorujú aj program, sú volení na šesťročné obdobie a sú prakticky neodvolateľní.
Ešte aj v stredu, štyri pracovné dni pred voľbami rady v parlamente, si predseda výboru pre kultúru za SNS Roman Michelko nebol istý, čo sa v utorok 10. decembra udeje. "Nedovolím si tvrdiť, ako to dopadne," povedal.
Keďže Hlas podmieňuje dohodu o zložení Rady STVR tým, že SNS podporí jej nominanta za predsedu parlamentu, Michelko tento moment stále považuje za najdôležitejší faktor, ktorý rozhodne.
SNS Andreja Danka nechce hlasovať za kandidáta Hlasu Richarda Rašiho, ale naposledy vyzvala samotného predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, aby kandidoval za šéfa parlamentu a vzdal sa kresla ministra vnútra.
Šutaj Eštok opakovane tvrdil, že chce zostať ministrom.
Strategické rozhodnutie: zvolia všetkých naraz?
Koalícia zatiaľ nie je dohodnutá ani na tom, či by mala predsedu parlamentu a členov Rady STVR voliť v jedných tajných voľbách alebo by malo ísť o dve samostatné hlasovania.
"V pondelok zasadne koaličná rada, kde sa najskôr musia dohodnúť," hovorí Jarjabek.
Nejde pritom o technický problém, ale o politickú stratégiu, ktorá sa od toho odvíja. Ak by poslanci najskôr volili predsedu parlamentu, Hlas by v závislosti od úspechu jeho kandidáta pristúpil k voľbe členov rady.
Vo výhode by bol Hlas, keďže hypoteticky by napriek zvoleniu Rašiho nemusel voliť členov rady tak, aby bol výsledok v súlade s očakávaniami SNS. Poslanci si môžu vybrať zo 40 kandidátov, ktorí sa o päť miest v rade uchádzajú.
Podobne by mala výhodnejšiu pozíciu SNS, ak by najskôr parlament volil členov rady, až potom svojho predsedu.
Časť predstaviteľov Hlasu pritom preferuje, aby boli voľby spojené do jedného tajného hlasovania. Ich výsledky by strany nemohli podmieňovať. Tento postup sa javí ako výhodnejší pre Hlas.
Výsledné zloženie rady po takomto hlasovaní nemusí odzrkadliť záujmy SNS, zatiaľ čo za predsedu parlamentu by mohol byť zvolený kandidát Hlasu, ak by nomináciu podporilo aj niekoľko opozičných poslancov.
Denník SME hovoril s predstaviteľmi viacerých opozičných strán. Niektoré zvažujú, či by sa na voľbách vôbec zúčastnili. Najmä však predpokladajú, že koalícii sa do konca roka sfunkčniť radu a zvoliť predsedu parlamentu nepodarí, keďže neočakávajú dohodu Hlasu a SNS.
Súčasnému dočasnému šéfovi STVR Igorovi Slaninovi koncom decembra vyprší poverenie. Právomoc predĺžiť ho má zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga z Hlasu.
