Advokátka: Je veľkým problémom, že dezinformácie vychádzajú zo strany vlády

Rozhovor vznikol pri príležitosti Impact Summitu.

V práci sa zaoberá ochranou ľudských práv, najmä slobodou prejavu a slobodou médií. Advokátka BARBORA BUKOVSKÁ, ktorá na tvorbe zákonov spolupracuje na úrovni OSN či Európskej únie, vidí kroky súčasnej slovenskej vlády v tomto smere za veľmi problematické. Politici podľa nej nevytvárajú pozitívne prostredie, v ktorom môžu efektívne fungovať médiá aj občianska spoločnosť.

V rozhovore hovorí o tom, prečo sa uberáme tragickým smerom, akú rolu v tom zohráva digitálna gramotnosť a prečo je pri obrane základných práv dôležitá práve občianska spoločnosť a aktivizmus mladých ľudí.

V jednej z vašich prác píšete, že byť advokátkou ľudských práv je heroickým povolaním. Prečo to takto vnímate?

Kedysi som dochádzala z Prahy aj na Slovensko, keď som pracovala na prípadoch násilných sterilizácií. Poznám realitu v rámci občianskej spoločnosti, najmä ak je to v krajinách, kde sú ľudia vystavovaní nejakým útokom.

Obhajovať takýchto ľudí nie je jednoduchá práca a navyše, ak to robíte ako trvalé povolanie, človek si na tom príliš nezarobí. Musí si na to nájsť granty a iné prostriedky, pretože obete porušovania ľudských práv väčšinou nemajú na to, aby vás ako advokáta platili. Zaplatia až vtedy, keď prípad vyhrajú.

Takže práca na prvom prípade sterilizácií, ktorý sme nakoniec vyhrali na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, trvala osem rokov. Aj preto sa v našej práci treba obrniť trpezlivosťou, je to vždy psychicky náročný beh na dlhú trať, najmä vtedy, keď sa rozprávate s klientmi, ktorí sú v ťažkej situácii. Nie je to jednoduchá práca.

Do každého prípadu však vstupujete s vnútorným presvedčením, že to, o čo vás ľudia žiadajú, by mali aj spravodlivo dosiahnuť? Alebo sa mýlim?

Keď sa venujete ľudskoprávnej strategickej litigácii (cieľom nie je iba ochrana práv konkrétnej osoby, ale aj dosiahnutie trvalej zmeny na úrovni práv väčšej skupiny ľudí, pozn. red.), často sa snažíte zmeniť vec, kde chýba politická vôľa niečo meniť. Samozrejme, prípad vždy podá jednotlivec, nie abstraktná identita, a ten musí byť tiež pripravený na to, že to môže trvať roky.

Je s tým spojená komunitná práca, človeka treba udržať v záujme, hoci jeho život sa môže zmeniť aj za rok. Nie je to obyčajná právnická robota, ale aj práca s daným človekom, ktorého prípad chcete zmedializovať. Na Slovensku túto litigáciu robí len pár ľudí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Správa o stave dôvery: Ľudia na Slovensku málo dôverujú spoluobčanom, dezinformáciám uveria Čítajte 

Je práca, ktorú ste opísali, aj jadrom vašej práce pre medzinárodnú organizáciu ARTICLE 19, ktorá sa zaoberá slobodou prejavu?

Áno, to robím aj naďalej, ale teraz vediem aj tím právnikov v kanceláriách po celom svete od Mexika po Malajziu. Okrem litigácie pracujeme aj na zákonoch alebo medzinárodných dohovoroch, napríklad v OSN robíme na novom dohovore o kyberkriminalite.

Keď sa v EÚ prijímal zákon o digitálnych trhoch, pracovali sme s poslancami aj s Komisiou, dávali sme návrhy a právne im radíme aj v štádiu implementácie a pomáhame kontrolovať, ako čo funguje. To sú vlastne veci, kde sa prelínajú technológie, ľudské práva aj sloboda prejavu.

Ako je na tom Slovensko v rámci slobody prejavu či slobody médií v porovnaní so svetom?

Uberá sa veľmi tragickým smerom. Napríklad v rebríčku Reportérov bez hraníc Slovensko kleslo zo 17. miesta na 29. miesto len pár mesiacov po nástupe novej vlády. A to, čo sa v rámci ochrany médií a ochrany novinárov vystrája za posledné mesiace, je ozaj hrozné.

Čo je z vášho pohľadu problematické?

Zdôraznila by som najmä fakt, že na Slovensku zabili novinára. Stalo sa to len v dvoch krajinách EÚ – na Malte a Slovensku. Navyše dnes prebiehajú veľké snahy o politizáciu médií, napr. čo sa týka nového zákona o verejnoprávnej televízii, o ktorom sme dávali aj podnet Európskej komisii, že je v rozpore s novým Európskym aktom o slobode médií. Ďalej sú tu útoky na novinárov, vyhrážky, zmeny zákona o ochrane prístupu k informáciám.

Súčasťou povinnosti štátu chrániť slobodu prejavu nie je len to, že sa musí zdržať reštrikcií, ale že musí vytvárať pozitívne prostredie, v ktorom môžu médiá aj občianska spoločnosť efektívne fungovať a nastavovať zrkadlo vláde. To podľa mňa dnes politici vôbec nevytvárajú a z politického prostredia ani nevidno akékoľvek odsúdenie útokov na novinárov. Navyše sú tu snahy o prijatie zákonov, ktoré obmedzia mimovládne organizácie, napríklad zvýšenie DPH.

Osobitnou kategóriou je šírenie dezinformácií vládnymi predstaviteľmi. Ako môžeme hovoriť o dôvere k štátnym orgánom, keď ony samy takto útočia a vytvárajú negatívnu atmosféru voči médiám a občianskej spoločnosti, občania nikomu nebudú veriť a budú sami vytvárať konšpirácie.

Akú úlohu podľa vás zohráva občianska spoločnosť pri obrane základných práv v dnešnom čoraz viac polarizovanom politickom prostredí?

Občianska spoločnosť je široký pojem. Nie sú to len tie ľudskoprávne organizácie, ktoré organizujú protesty. Sú to aj komunitné spoločenstvá, dobrovoľníci, charita, teda angažovaná spoločnosť. Štát ich musí podporovať. Na jednej strane úlohu štátu tieto spoločenstvá suplujú a na druhej vytvárajú prostredie, kde sa ľudia môžu zapojiť a vidieť dosah svojich činov.

To je dôležité a aj to sa dnes aktivitami vlády obmedzuje. Nielen právny rámec, ako je sloboda prejavu či zhromažďovania, ale vytráca sa aj finančná podpora zo strany štátu. V krajinách, kde je prepad k totalite, sa obmedzuje priestor na seriózny dialóg medzi štátom a občianskym sektorom, vytvára sa tam dištanc.

Je v súčasnosti občianska spoločnosť dostatočne aktivovaná? Je tam vôľa byť protiváhou vláde?

Slovensko je dosť malá krajina a dosť ľudí sa tu vzájomne pozná. Keď nastala demokracia, najmä v Bratislave fungovala veľká prepojenosť ľudí z určitých častí občianskej spoločnosti s vládnymi štruktúrami. Ľudia sa prelievajú z neziskového sektora, potom idú do vlády a je dosť ťažké ich potom kritizovať, keď sú to vaši kamaráti.

Je to oveľa ľahšie, keď sú pri moci tí „druhí“, čiže teraz sú jednotlivé organizácie občianskej spoločnosti oveľa vokálnejšie. Podľa mňa je však nutná dlhodobá stratégia, ako zachrániť niektoré demokratické princípy. Ľudskoprávna občianska spoločnosť musí byť vždy pripravená, aby nastavovala vláde zrkadlo bez ohľadu na to, kto je pri moci.

Čoraz dôležitejšie sa javí aj zapojenie mladých ľudí do občianskeho aktivizmu. Ako toto zapojenie podporiť?

Mladých ľudí väčšinou zapoja iní mladí ľudia. Myslím si, že na Slovensku je veľa schopných mladých jednotlivcov, ktorí dokážu mobilizovať iných, spomeniem napríklad študenta práva Mareka Janigu, na ktorého útočil aj Robert Fico. Donori by si mali vyhliadnuť práve takýchto ľudí a podporovať ich. Je ťažké mobilizovať sa na úrovni štátu a organizovať hneď demonštrácie proti vláde.

Niekedy stačí len zapojiť sa do práce v komunite, stačí sa rozhliadnuť, čo sa deje okolo vás. Veď aj 17. november zorganizovali študenti. Dôležité je najmä prepojenie medzi ľudskoprávnou prácou a komunitnou, resp. humanitárnou prácou. Keď sa prepoja, je aj väčší predpoklad úspechu a väčší priestor na politickú angažovanosť.

Ako možno lepšie využiť právne nástroje na posilnenie postavenia aktérov občianskej spoločnosti, najmä keď vlády čoraz viac využívajú právne mechanizmy na potlačenie nesúhlasu?

Existujú napríklad fondy na právnu obhajobu prostredníctvom súdov. Šialene nebezpečná a veľmi problematická záležitosť je spyware Pegasus, ktorý Slovensko údajne získalo a dá sa používať okrem iného aj proti novinárom. Okrem právnej ochrany je preto dôležité získať aj digitálnu gramotnosť, akými spôsobmi si môže občianska spoločnosť chrániť digitálne informácie. To ľudia zanedbávajú. Aj preto naša organizácia robí napríklad kurzy digitálnych zručností.

Zmenia nové technológie alebo vyvíjajúce sa politické trendy spôsob, akým sa ľudia organizujú a obhajujú svoje práva?

Viac ľudí využíva technológie na mobilizáciu, organizujú sa cez sociálne siete a rôzne aplikácie. Všetky hlavné sociálne siete majú aj tzv. safety teams, kde sa ako novinár alebo aktivista môžete zaregistrovať a ak sa vám do účtu niekto infiltruje, všetko vám hneď odpoja. Povedomie o tom, ako môžu byť technológie využívané, ale aj zneužívané, sa každý deň rozširuje.

Sociálne siete sú pre nás životne dôležitým priestorom na spojenie, zdieľanie a prístup k informáciám. Sú zároveň aj miestom, ktoré je preplnené nenávistnými prejavmi a dezinformáciami. Zamýšľate sa aj nad tým, ako regulovať moderovanie obsahu a zároveň chrániť slobodu prejavu?

Keď sa ľudia zameriavajú na dezinformácie či nenávistné prejavy, majú skôr tendenciu chcieť ich odstraňovať. Zameriavajú sa na obsah, ale nie na to, čo problém spôsobuje – biznisový model samotných spoločností, ktoré sociálne siete vlastnia.

Na týchto sieťach nevidíte všetko. Len to, čo sa spoločnosť rozhodne, že vám ukáže. Sú orientované na profit a profilujú obsah, ktorý vás podporuje v tom, aby ste na danom obsahu zotrvali čo najdlhšie, klikali a podobne. Z nenávistných prejavov vedia vytĺcť viac peňazí. Keď sa nezameriate na tento biznisový model, nič nevyriešite.

Ďalším problémom je, že ide o nadnárodné spoločnosti a Slovensko je malá krajina, do ktorej investujú oveľa menej zdrojov na moderáciu obsahu, lebo to pre ne nie je finančne lukratívne.

Témou Impact Summitu bude najmä dôvera. Prečo na Slovensku neveríme inštitúciám ani sebe navzájom?

Myslím, že na Slovensku je veľkým problémom to, že dezinformácie vychádzajú zo strany vlády. V postkomunistických krajinách je to však dané aj historicky, väčšina spoločnosti brala vždy vyhlásenia vlád s rezervou, rovnako aj médiá, ktoré boli ich hlásnou trúbou. Komerčná kontrola médií rôznymi finančnými skupinami je tiež problém. Keď máte v súčasnosti navyše veľa zdrojov a očakáva sa od vás, že sa budete vedieť vo všetkom orientovať, je na zodpovednosti štátu, aby vytvoril prostredie, kde nebudú útoky proti médiám a bude im situáciu uľahčovať, nie sťažovať.

Ako si teda udržať nadhľad v období politických zmien?

Nemôžem nikomu radiť, ale myslím si, že sa môžeme veľa naučiť z histórie. Čo sa týka informácií, sledujem viac zdrojov, nielen jeden. A dôležitá je zdravá skepsa, treba mať dôveru, ale demokracia rozkvitá vtedy, keď je rovnováha. Neveriť slepo všetkému, ale nemyslieť si, že všetko je sprisahanie. Snažiť sa vidieť niečo medzi tým, snažiť sa vidieť pozitíva v negatívach, snažiť sa zmeniť veci, ktoré sa zmeniť dajú, napríklad vo svojom okolí, a od malých vecí sa dá potom zase posunúť ďalej k niečomu väčšiemu.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné