Desaťročia mal vlk na Slovensku paradoxnú situáciu: na papieri bol síce chránený, ale poľovníci každoročne postrieľali desiatky kusov. Na lepšie časy mu svitlo až pred troma rokmi, keď sa podarilo presadiť jeho celoročnú ochranu. Neužíval si ju dlho.
Ťaženie proti vlkom nabralo na starom kontinente na obrátkach a pridalo sa aj slovenské ministerstvo životného prostredia, ktoré chce obnoviť jeho odstrel. Argumentuje sa škodami na hospodárskych zvieratách.
Do akej miery sa na obraze vlka podieľajú predsudky a má toto zviera miesto v slovenských lesoch?
Zlá, nekompetentná a neodborná
„Premnožený vlk spôsobuje obrovské škody na dobytku, takže postavím sa k tomu hneď, ako to dostanem na stôl,“ uviedol Tomáš Taraba (nominant SNS) krátko po tom, ako prevzal vedenie ministerstva životného prostredia (MŽP).
V envirorezorte nasledovali po Tarabovom nástupe čistky v ochrane prírody a kroky odporujúce zmyslu ochrany nášho prírodného dedičstva. Na mušku si envirorezort vzal aj vlka. Vyrukoval s návrhom vyhlášky opäť povoľujúcej lov vlkov.
„Na MŽP sme podali hromadnú pripomienku. Tá na rozdiel od petície umožňuje vstúpiť priamo do prebiehajúceho legislatívneho procesu a na ministerstve budú musieť prerokovať požiadavky so zástupcami verejnosti. Žiadame stiahnutie návrhu vyhlášky povoľujúcej lov vlkov, ktorá je zlá, nekompetentná a neodborná, namietame zákonnosť celého legislatívneho procesu,“ opisuje Viliam Bartuš z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré hromadnú pripomienku podalo.
Táto organizácia už od roku 1993 presadzovala celoročnú ochranu vlka, podarilo sa to v roku 2021.
Teraz hrozí, že sa poľovačky obnovia. Súčasné vedenie MŽP zdôvodňuje zrušenie celoročnej ochrany vlka jeho premnožením a nárastom škôd na hospodárskych zvieratách.
Viliam Bartuš pri podávaní hromadnej pripomienky. (zdroj: LZ VLK)„Namietame aj proti tomu, že loviť by sa v poľovnej sezóne malo až 74 vlkov. O tomto počte pritom nerozhoduje MŽP, ale výlučne komisia pre určenie kvóty lovu vlka , ktorá funguje pod ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV), ktorého náplňou práce je hájiť záujmy poľovníkov a nie záujmy ochrany prírody,“ dopĺňa Bartuš. „Druhú hromadnú pripomienku sme preto adresovali aj na toto ministerstvo, takže sme vstúpili do dvoch legislatívnych procesov. Obe podpísalo takmer 14-tisíc ľudí.“
Zrušenie ochrany vlka nemá byť jediná zmena, ktorú chystá Taraba. Takisto sa má znížiť spoločenská hodnota chránených zvierat, okrem bobra a medveďa sa má hodnota vlka znížiť z 3000 eur na 1500.
„Zrušenie celoročnej ochrany vlka nemá žiadnu ekologickú, ekonomickú ani hospodársku logiku,“ namieta zakladateľ a náčelník VLK-a Juraj Lukáč.
„Vlk aktívne loví diviačiu zver nakazenú klasickým morom ošípaných aj africkým morom ošípaných. Podľa vedeckých štúdií loví zvieratá postihnuté besnotou, pričom v absolútnej väčšine prípadov sa sám ňou nenakazí. Pomáha tak znižovať šírenie týchto nebezpečných chorôb. Takisto znižuje všeobecné stavy premnoženej raticovej zveri, jeleňov a diviakov, ktorá spôsobuje veľké škody na poľnohospodárskych a lesných kultúrach.“
Za polstoročie klesla populácia živočíchov o tri štvrtiny. Najbližších päť rokov rozhodne o budúcnosti života na Zemi Čítajte Návrh navyše o dva mesiace predlžuje dobu, keď by mohli poľovníci vlka strieľať, teda už od začiatku septembra do polovice januára.
„Z lovu vlka má ‚úžitok‘ jediná, malá skupina našej spoločnosti, poľovníci,“ konštatuje Lukáč. „Ide tam jednoznačne o statusovú vec, uloviť si vlka ako trofej. A keďže uloviť ho nie je jednoduché, tak ak chceme uspokojiť väčší počet poľovníkov, musíme im na to poskytnúť väčší časový priestor.“
Nadsadené počty
Poľovníci na Slovensku od roku 2000 zabili takmer 1800 vlkov.
