Po prekvapivom víťazstve vo voľbách v roku 2020 Igor Matovič sľuboval , že jeho vláda premení Slovensko na krajinu, kde ľudia budú „radi pracovať, podnikať a žiť“. O štyri roky neskôr Robert Fico avizoval, že chce Slovensko premeniť na miesto, kde sa „bude lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“.
Napriek týmto ambíciám zostáva otázne, ako vážne politici berú nezáväzné strategické dokumenty pre dlhodobý rozvoj krajiny. Spôsob, akým politici pristupujú k prijímaniu zákonov, však odkrýva ich skutočný prístup k napĺňaniu týchto cieľov. V posledných rokoch sa legislatíva často prijíma rýchlo, bez dostatočnej odbornej diskusie. Výsledkom sú nekvalitné a nepredvídateľné zákony, ktoré zvyšujú právnu neistotu – na tento problém dlhodobo upozorňuje aj organizácia Via Iuris.
Denník SME a mesačník The Slovak Spectator oslovili víťazov rebríčka Largest law firms z rôznych oblastí práva s otázkou, kde by sa slovenská legislatíva mohla zlepšiť a v ktorých krajinách by mohli zákonodarcovia prípadne hľadať inšpiráciu.
Podľa právnika Petra Štrpku z kancelárie SOUKENÍK-ŠTRPKA by Slovensko potrebovalo ústavný zákon, ktorý by strategické dokumenty zosúladil a politikov zaviazal k ich plneniu aj naprieč volebnými obdobiami. „Možno je to smelá, utopická vízia,“ priznáva Štrpka, no zároveň dodáva, že inšpiráciu by Slovensko mohlo čerpať z pravidiel v krajinách ako Južná Kórea, Singapur, Nemecko či Fínsko.
Takýto ústavný zákon by podľa neho mal obsahovať záväznú dlhodobú stratégiu pre Slovensko, ustanovenie rady na jej koordináciu, zákaz skráteného legislatívneho konania pri zmenách v strategických oblastiach a povinné aktualizácie stratégie na základe verejnej a odbornej diskusie. Zákon by tiež mal zakotviť princípy ako predvídateľnosť a podpora inovácií. Navyše, každá vláda by musela zosúladiť svoje programové vyhlásenie s národnou stratégiou.
„My budeme vždy len aplikátormi zákona, ale ak by sme mali možnosť niečo zmeniť, bola by to zmena v tejto oblasti,“ uzatvára Štrpka.
Český zákon ako inšpirácia
V oblasti bankovníctva a financií Slovensko drží krok s Európskou úniou, najmä vďaka harmonizácii právnych predpisov. „Priestor pre národnú tvorivosť sa zužuje,“ konštatuje expert Peter Jedinák z právnickej kancelárie Allen Overy Shearman Sterling.
Výrazné nedostatky sa však objavujú v súkromnom práve, najmä v hierarchii pohľadávok. „Pravidlá insolvenčnej hierarchie sú u nás veľmi rigidné,“ upozorňuje Jedinák. Veritelia si tak nemôžu flexibilne dohodnúť viacero úrovní podriadeného dlhu, čo je v praxi problém. Riešením je síce veriteľská zmluva, Jedinák sa však pýta, do akej miery takáto zmluva obstojí v konkurze pred správcom či pred sudcom. Pozitívny príklad ponúka Česká republika, kde insolvenčný zákon umožňuje rešpektovať dohody medzi veriteľmi o poradí pohľadávok v konkurze.
„Nie je to politicky citlivá ani technicky náročná téma,“ dodáva expert.
Slovensko by malo podľa Jedináka pridať aj jasnú zákonnú oporu pre agenta na správu zabezpečenia veriteľov.
„Tieto inštitúty by nemali závisieť len od presvedčenia advokátov, ale mali by mať pevnú právnu základňu. Je to nízko visiace ovocie, ktoré môžeme dosiahnuť rýchlo,“ uzatvára expert.
Špeciálni správcovia sú problémom
Slovenská legislatíva v oblasti insolvenčného práva čelí viacerým výzvam aj podľa Viktora Ewerlinga z právnickej kancelárie IKRÉNYI & REHÁK.
„Systém špeciálnych správcov, ako je nastavený dnes, nie je vhodný pre naše prostredie,“ upozorňuje Ewerling.
Aktuálne podľa neho pôsobí na Slovensku iba päť takýchto správcov, hoci by ich malo byť do desať. Majú na starosti náročnejšie konkurzy a reštrukturalizácie po celom Slovensku. Súčasný systém podľa experta obmedzuje dostupnosť a kvalitu služieb a vylučuje akúkoľvek súťaživosť medzi správcami. „Podnikateľ zo západu Slovenska môže mať problém nájsť správcu, respektíve mu môže byť pridelený niekto z opačného konca krajiny,“ hovorí právnik. Kritizuje aj netransparentný výber týchto správcov. Dodáva, že so súčasným systémom nie sú spokojné ani banky.
Expert poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu zo septembra. Súd povedal, že právo vybrať si správcu má byť základným právom veriteľov.
Ďalším problémom je podľa Ewerlinga vysoké kvórum na uspokojenie veriteľov v reštrukturalizáciách. „Požiadavka 50 % uspokojenia je extrémne vysoká a nemá obdobu v zahraničí,“ tvrdí. Zástancovia zmien navrhujú nechať rozhodnutie na samotných veriteľoch, či podporia reštrukturalizáciu aj s nižšou mierou uspokojenia.
Právnik tiež kritizuje duálny systém správcov, kde na jednej reštrukturalizácii pracujú dvaja správcovia – jeden vybraný úpadcom a druhý náhodne pridelený súdom. Tento model podľa neho vytvára konflikty záujmov a riziko, že správca vybraný súdom môže byť motivovaný k neúspechu reštrukturalizácie, keďže v prípade predaja majetku v konkurze by získal výrazne vyššiu odmenu. Podnikatelia by preto mali mať právo vybrať si správcu, ktorému budú pri reštrukturalizácii dôverovať, myslí si právnik.
"Systém je momentálne nastavený opačne a má odradzujúci efekt od využívania reštrukturalizácií," varuje.
Spájať procesy, digitalizovať, ale aj rozvíjať PPA zmluvy
Regulácie by mali byť jednoduchšie a menej zaťažujúce, hovorí Pavol Poláček, riadiaci partner kancelárie Poláček & Partners.
„Každý krok, ktorý zjednoduší a zrýchli povoľovacie procesy, je vítaný. Obzvlášť v oblasti výstavby je dnešný systém veľkou prekážkou investícií a inovácií.“
Dnes sa na Slovensku nanovo nastavujú stavebné zákony. V decembri zase prezident podpísal zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
Podľa Poláčka by pomohlo napríklad zavedenie lehôt na vyjadrenie dotknutých orgánov. „Ak sa orgán nevyjadrí v stanovenej lehote, malo by platiť, že súhlasí. To by výrazne zrýchlilo procesy,“ vysvetľuje. Za prínosné považuje aj odstránenie zjavne neopodstatnených námietok, ktoré len naťahujú konania.
Kľúčovou témou je podľa neho digitalizácia. „Procesy treba maximálne digitalizovať, no zároveň rešpektovať realitu úradov a ich kapacity,“ dodáva. Digitalizácia musí byť podľa neho funkčná a realistická.
Poláček zároveň upozorňuje na nutnosť spojiť rôzne konania do jedného procesu. Napríklad spojenie EIA a stavebného povolenia do jedného konania by výrazne skrátilo povoľovacie procesy a znížilo administratívnu záťaž pre investorov.
Poláčkovmu partnerovi Jozefovi Hudákovi napríklad v energetickom práve chýba stabilita a jasná koncepcia garantovaná štátom. Podľa neho sú aktuálne riešenia často ad hoc a prinášajú viac problémov než úžitku.
„Jednou z tém, ktorým by sa mala venovať pozornosť, je rozvoj PPA zmlúv,“ zdôrazňuje Hudák. Power Purchase Agreement (PPA) je dlhodobá zmluva medzi výrobcom a odberateľom elektriny, ktorá zaručuje stabilnú cenu na 10 až 20 rokov. „Pre odberateľa je to výhodné nielen z hľadiska stabilných nákladov, ale aj pre plnenie environmentálnych cieľov. Výrobca získa stabilný výkup, čo oceňujú aj banky pri financovaní projektov,“ vysvetľuje.
Hudák pripomína, že časy, keď mali výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) garantované výkupy a podporu od štátu, sú minulosťou. Dnes je preto podľa neho dôležité zabezpečiť stabilitu pravidiel, ktorá bude motivovať k rozvoju nových projektov.
Hudák tiež zdôrazňuje potrebu zosúladenia regulácie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) so zákonnými predpismi. „Aj kvalitný projekt môže naraziť na problém, keď každého pol roka vyjde nová cenová vyhláška, ktorá prevráti všetky čísla,“ uzatvára.
Obsah tvorený umelou inteligenciou
Aj umelá inteligencia je výzvou pre právnikov, najmä v oblasti ochrany jej výstupov z hľadiska autorských práv či práv príbuzných, upozorňuje právnik Štěpán Štarha z právnickej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
„Súčasný stav, keď nie je jasné, ako sú tieto výstupy chránené, nepodporuje inovácie ani právnu istotu.“ Spomína príklad z Česka, kde súd rozhodol, že výstupy AI, ako je ChatGPT, nemôžu byť chránené autorským právom. „To vyvoláva neistotu – ak investujem do tvorby obsahu pomocou AI, moje ekonomické záujmy nie sú chránené.“
Podľa právnika by sa otázka ochrany výstupov AI mala riešiť na pôde európskej legislatívy.
Lenka Štiková Gachová z právnickej kancelárie HAVEL & PARTNERS upozorňuje na viaceré ďalšie problematické oblasti v slovenskom právnom prostredí. „Slovenská vláda by mala byť veľmi obozretná pri zvažovaní novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ hovorí expertka. Upozorňuje na celoeurópske tendencie rozširovať právomoci protimonopolných úradov, pričom Slovensko už diskutuje o zavedení tzv. „call-in modelu“ pri povoľovaní koncentrácií. Protimonopolný úrad by tak mohol dodatočne rozhodovať o transakciách, ktoré predtým nepodliehali jeho povoleniu. Podľa právničky tento model môže vytvoriť právnu neistotu pre spoločnosti, ktoré vstupujú do transakcií.
Podľa Štikovej Gachovej by Slovensko malo naopak zlepšiť svoj zákon o kontrole zahraničných investícií. „Na Slovensku existujú povinnosti, ktoré musí investor splniť po schválení transakcie, no lehoty na ich splnenie sú často nereálne,“ upozorňuje. Za nesplnenie týchto lehôt hrozia vysoké pokuty, ktoré môžu dosahovať až jedno percento ročného obratu investora.
Štiková Gachová si zároveň myslí, že zákon o neprimeraných obchodných podmienkach pri predaji potravín by sa mal opraviť. Na rozdiel od väčšiny európskych krajín vrátane Česka slovenský zákon neobsahuje kritériá na posúdenie závislosti dodávateľa od odberateľa. Chýba tak podľa nej presné nastavenie, ktoré by chránilo malých dodávateľov pred diktátom veľkých obchodných reťazcov.
"Zákon sa tak aplikuje na všetky vzťahy," hovorí. Mohlo by ísť napríklad o vzťah medzi Coca-Colou a spoločnosťou Rewe Group, ktorá prevádzkuje obchody Billa. "Myslím si, že toto nebolo cieľom zákona."
Drobná zmena v stavebnom zákone
Lucia Baranová z advokátskej kancelárie RELEVANS poukazuje zase na prekážky v stavebnom zákone, pokiaľ ide o moderné polyfunkčné projekty, kombinujúce administratívu, bývanie a parkovanie na jednom pozemku.
„Právo by malo reflektovať túto prax a takéto projekty uľahčovať,“ hovorí Baranová.
Stavebný zákon však neumožňuje umiestniť jednu stavbu na inú. Výsledkom je, že nadzemné časti projektu, ako bytové a administratívne budovy, musia byť právne spojené do jednej stavby spoločne s podzemnými časťami projektu. Tento model však vytvára nejasné vlastnícke vzťahy a neefektívne spravovanie majetku, vysvetľuje expertka. Vlastníci bytov a administratívnych priestorov by museli spoločne financovať opravy a rozhodovať o stavbe ako celku.
"O bytovom dome by tak fakticky mohol rozhodovať vlastník 'susednej' administratívnej budovy. Rovnako to platí aj naopak," dodáva Baranová.
Riešením je jednoduchá úprava stavebného zákona – doplniť, že za pevné spojenie so zemou sa považuje aj umiestnenie na inej stavbe. Tým by bolo možné rozdeliť projekt na samostatné právne jednotky, čo by zlepšilo správu a ochránilo práva vlastníkov. Každá stavba by mala vlastný právny režim, čím by sa predišlo zbytočným komplikáciám.
O čom mnohí nevedia a potom sa sťažujú
Advokát Alexander Kadela z RELEVANS kritizuje úpravu náhrady trov v civilnom sporovom konaní. Rozhodovanie o trovách podľa tarifnej vyhlášky totiž často vedie k situácii, keď náklady účastníkov nie sú plne pokryté. Príklad: Bežné odmeny advokátov v Bratislave sa môžu pohybovať medzi 100 a 200 eurami na hodinu, pričom náklady na celé sporové konanie môžu dosiahnuť 10- až 20-tisíc eur. Tarifná náhrada však často predstavuje len zlomok tejto sumy, napríklad 1000 eur.
V praxi to funguje tak, že vyšší súdny úradník rozhoduje o trovách bez toho, aby účastníci konania predložili ich presné vyčíslenie. „Až 99 percent účastníkov si myslí, že nemá možnosť trovy vyčísliť,“ hovorí odborník. Následne sú teda často priznané náhrady, ktoré nezodpovedajú skutočným nákladom. Keď sa účastníci pokúsia v sťažnosti dokázať svoje reálne výdavky, súdy často aplikujú paragraf 245 Civilného sporového poriadku tak, že nové tvrdenia a dôkazy nie sú povolené, ak existovali už počas rozhodovania úradníka. „Ide o odklon od princípu úplnej apelácie, ktorý by mal pri sťažnostiach platiť,“ zdôrazňuje právnik. Súdy posudzujú nové dôkazy pri sťažnostiach prísnejšie než pri odvolaniach proti rozsudkom, dodáva Kadela.
Tí, čo o možnosti vyčíslenia výšky trov vedia, zase podľa niektorých právnikov nestíhajú potrebné dokumenty podať včas, lebo neexistuje lehota na vyčíslenie trov konania.
„Aby to bolo jasné účastníkom, do Civilného sporového poriadku by sa malo výslovne uviesť, že vyšší súdny úradník bude vychádzať z tarify len vtedy, ak mu počas jeho rozhodovania účastníci nepreukážu skutočné náklady na právne služby,“ navrhuje Kadela. Zároveň by mala byť neúspešnej strane umožnená požiadavka na preukázanie reálnych výdavkov druhej strany za právne zastupovanie. „Pri sťažnostiach by mal platiť princíp úplnej apelácie," hovorí Kadela. Súdne rozhodovanie musí podľa neho reflektovať účelnosť tvrdení a dôkazov na preukázanie skutočného stavu.
Niektorí právnici tiež odporúčajú v prípade právnických osôb zaviesť zálohy na trovy, ktoré by pokrývali nielen súdne trovy, ale aj náklady na právne zastúpenie protistrany. V prípade vysokých žalôb totiž subjekty často prevádzajú pohľadávky na nehmotné firmy či obchodné spoločnosti, čo znemožňuje vymáhanie trov.
"Bez ohľadu na to, ako budeme hovoriť o trovách, dôležité je to, že treba zabezpečiť, aby trovy boli následne vymáhateľné," hovorí Štrpka.
Ako na starorímskom súde
Radovan Pala z kancelárie TaylorWessing si zase myslí, že je ten správny čas odstrániť minimálny obchodný podiel a jednotnosť podielov v eseročkách. „V Česku aj v Nemecku je to bežná prax a ukazuje sa, že sa toho netreba báť," hovorí Pala. Zmena by podľa neho výrazne uľahčila financovanie firiem a ovplyvnila väčšinu obchodných spoločností na Slovensku.
Pala sa vyjadril aj k pracovnému právu. V pracovnom práve by Slovensko mohlo viac zjednodušiť a informalizovať procesy.
"Niekedy mi to pripomína starorímsky súd – ak neodriekneme správnu formulku, výpoveď je neplatná,“ hovorí odborník, ktorý zároveň poukazuje na potrebu zvažovať, či Zákonník práce vôbec potrebuje vlastnú všeobecnú časť. „Možno by stačilo mať jednu všeobecnú časť pre všetky právne oblasti, aby sme sa vyhli duplicite a zbytočným komplikáciám,“ dodáva.
Za pozitívum považuje zavedenie režimu národných víz, ktoré umožňuje občanom tretích krajín rýchlejšie získať pracovné povolenie. „Tento systém je potrebný, musím pochváliť, že ho máme,“ uzatvára.
Beata
Balogová
