BRATISLAVA. Hneď po Vianociach bude musieť minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu riešiť, aby zamestnanci v školstve nespokojní s platmi nenaplnili svoje hrozby a v nasledujúcich mesiacoch nevstúpili do štrajku.
„Ak by k tomu prišlo, znamenalo by to zatváranie škôl,“ vraví predseda odborového zväzu v školstve Pavel Ondek.
Odborári do diskusie volajú aj premiéra Roberta Fica zo Smeru, ktorý sa ale dosiaľ, podobne ako v prípade výpovedí lekárov, k téme neprihlásil.
Už v prvom štvrťroku 2025 žiaci a rodičia zažijú aj zmeny v skoršom prihlasovaní sa na stredné školy a v prijímačkách, ktorými ministerstvo prekvapilo v polovici decembra.
Počas roka vstúpi do platnosti aj opatrenie, ktoré rodičom detí od troch rokov síce zaručuje miesto v škôlke, ak oň požiadajú, v praxi sa to však nepodarí všade.
Denník SME vysvetľuje, ako sa zmeny dotknú detí a rodičov.
1. Rokovaniam dávajú prvé mesiace, inak hrozia protestmi či štrajkom
Najskôr protestmi v uliciach a neskôr prípadne aj štrajkom hrozia školské odbory, ak sa s vládou nedohodnú na zvýšení peňazí do školstva a na raste platov o desať percent.
Uprostred posledných rokovaní pred hroziacim kolapsom v zdravotníctve po podaní výpovedí 3300 lekárov sa v decembri ozvali aj školskí odborári a vyhlásili štrajkovú pohotovosť.
Vláda totiž nedodržala vlastný záväzok z programového vyhlásenia, kde zvyšovanie miezd v školstve sľubovala v každom roku.
Odborári žiadajú zvýšenie tarifných platov učiteľov aj nepedagogických zamestnancov, teda upratovačiek, kuchárok, školníkov či ekonómov, najmenej o 10 percent - a to v roku 2025 aj 2026.
Minister Drucker vraví, že štát bude schopný na budúci rok zvyšovať mzdy zamestnancov v školstve o päť až sedem percent. Rast platov o sedem percent by pritom znamenal náklady 380 miliónov eur ročne.
V školstve pracuje 150-tisíc zamestnancov a v odboroch je ich 47-tisíc. Ondek preto očakáva podporu protestných akcií, ak k nim dôjde.
Konkrétny termín, dokedy sú ochotní rokovať, zatiaľ nepovedal, hoci interne ho už odborári prijali. „Najskôr ho poviem ministrovi.“
2. Pozor na termín odovzdania prihlášok a prijímačiek
Uprostred decembra, dva týždne pred Vianocami, ministerstvo školstva oznámilo zásadné zmeny v prijímacích skúškach na stredné školy.
Prihlášky musia žiaci odovzdať už o mesiac skôr ako doteraz - do 20. februára 2025.
Ešte zásadnejšie zmeny sa týkajú prijímačiek na bilingválne študijné odbory, konzervatóriá či umelecké odbory stredných odborných škôl. Ide o školy, ktoré overujú schopnosti žiakov a ich nadanie na talentových skúškach.
Aj termín talentových skúšok ministerstvo presunulo o mesiac skôr, konať sa budú už koncom marca - o čom sa žiaci dozvedeli tri mesiace pred ich konaním. „Nemuseli to meniť uprostred prebiehajúceho školského roka,“ vraví riaditeľka bratislavskej Základnej školy na Ostredkovej Erika Drgoňová.
Ministerstvo vysvetľuje zmeny tým, že talentovky v podobnom termíne ako klasické prijímačky systém komplikovali, a žiakom sa skúšky nakopili na jedno obdobie, čo bolo pre nich náročné.
Mení sa však aj ďalšia zásadná vec, ktorá niektorých žiakov a rodičov zaskočila. Umelecké školy už nebudú môcť deviatakom poslúžiť ako akási poistka, ak sa nedostanú na gymnázium či inú strednú školu.
Budú si musieť vybrať, či na umeleckú školu nastúpia, alebo sa miesta na nej vzdajú ešte predtým, ako budú vedieť, či ich prijali na gymnázium či inú strednú školu, kam sa hlásili.
Fungovať to bude takto. Po novom sa ako prvé musia uzatvoriť talentové skúšky. Prvý termín ich konania je stanovený na 24. marca (ak bude veľký záujem žiakov, tak aj 25. a 26. marca) a druhý termín na 31. marca (ak bude veľký záujem žiakov, tak aj 1. a 4. apríla).
Školy musia zverejniť výsledky výberového konania 8. apríla a do polnoci 11. apríla musia úspešní uchádzači písomne potvrdiť, že do školy nastúpia.
Prvý termín prijímačiek na gymnáziá a stredné odborné školy je však stanovený až na 5. mája, druhý termín na 12. mája. Výsledky výberového konania musí škola zverejniť do 16. mája a do 21. mája musia rodičia potvrdiť, že žiak nastupuje na školu.
Umelecké školy zmeny privítali a podľa nich ide o návrat k lepšie nastaveným pravidlám spred roka 2021.
3. Nárok na miesto v škôlke od troch rokov
Od septembra 2025 štát obciam nariaďuje prijať do materských škôl deti už od troch rokov, ak o to ich rodičia požiadajú. Nárok na miesto v škôlke schválil parlament ešte pred voľbami - na jar 2023.
Stáva sa totiž, že škôlky v mestách, kde je o ne veľký záujem, musia pre nedostatok kapacít odmietať mladšie deti, keďže prednosť majú tie vo veku štyri - päť rokov.
Hoci mali dediny a mestá postupne svoje kapacity rozširovať tak, aby dokázali vziať aj trojročné deti, analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz predpokladá, že nie všade bude v mieste bydliska dieťaťa dosť miest.
„Ide o lokality ako Jarovnice, Veľká Lomnica, Stará Ľubovňa, Lomnička, Chminianske Jakubovany, Trebišov, Sečovce, ale aj niektoré bratislavské mestské časti,“ vraví Rehúš.
Práve v niektorých lokalitách, kde by mal skorší nástup do školy deťom najviac pomáhať - teda v oblastiach s deťmi z vylúčených komunít - hrozí, že miesta budú chýbať.
Rodičia, ktorým po podaní žiadosti dieťa nevezmú do spádovej materskej školy v mieste ich trvalého bydliska, bude štát dlhšie vyplácať rodičovský príspevok.
Významná je v ďalšom roku aj zmena vo financovaní škôlok. Zdanlivo technickú zmenu odborníci vítajú. Škôlky boli doteraz financované z peňazí obcí, konkrétne z podielových daní, na rozdiel od základných škôl, ktorých prevádzku platí priamo štát.
Problém to bol preto, že obec nemusela celú vyčlenenú sumu škôlke poslať.
Po novom majú byť od januára materské školy platené rovnako ako základné školy normatívom. Znamená to, že štát pošle každej škôlke presne vypočítanú sumu na dieťa, a to na prevádzku aj platy učiteliek.
4. Rodičov budú školy žiadať o informovaný súhlas
Školám pribúda nová povinnosť zo zákona - pýtať od rodičov súhlas na aktivity, ktoré nie sú súčasťou školských osnov alebo nie sú zapísané v katalógu inovácií (čo je zoznam aktivít a inovatívnych nápadov, ktoré školy robia).
Drucker pôvodne zmenu predstavoval najmä ako prevenciu pred účasťou škôl na aktivitách, kde by sa žiaci mohli stretnúť s dezinformáciami. Podpisovanie informovaného súhlasu rodičom podľa jeho pôvodného návrhu označoval iba za „krajné riešenie“.
Napokon minister z pôvodného znenia zmien ustúpil - po výčitkách SNS, že pripravil slabý návrh, ktorý nezabráni šíreniu „LGBTI ideológie“ v školách.
„Pripravili sme úpravu, aby bol na konci reťazca vždy rodič,“ povedal nakoniec Drucker.
Podľa prijatého zákona má škola o aktivitách mimo školských osnov a katalógu inovácií informovať rodiča tri dni vopred. Ak aktivitu schváli školská a pedagogická rada, žiak sa na nej nezúčastní, iba ak rodič škole vyslovene napíše, že s účasťou dieťaťa nesúhlasí.
Ak aktivitu nebude schvaľovať školská a pedagogická rada, žiak sa na aktivite zúčastní, ak rodič vyjadrí súhlas.
Drucker pritom hovorí, že pre školy bude úprava znamenať viac administratívy a hrozí, že niektoré preto obmedzia vzdelávacie aktivity mimo školských osnov „možno aj na škodu detí“. Na také riziko upozorňujú aj odborníci.
Školy budú musieť pre deti, ktoré sa na aktivitách nezúčastnia, zabezpečiť náhradné vyučovanie.
5. Zákaz mobilov v školách
Od januára platí pre žiakov základných škôl zákaz používať na vyučovaní mobil, a to aj cez prestávky. Ministerstvo vydalo usmernenie, ako môžu pri zavádzaní zákazu mobilov školy postupovať.
Najviac odporúča, aby žiaci odovzdali telefóny svojmu triednemu učiteľovi ráno a ten ich uzamkne v odkladacom priestore. Naspäť ich žiaci dostanú až po skončení vyučovania.
Väčšina škôl, s ktorými sa zhováral denník SME, zvolí však menej prísne riešenie - žiaci si vypnuté telefóny budú môcť nechať v školských taškách.
Ak žiaci porušia pravidlá, škola bude môcť žiakovi telefón aj dočasne odobrať. Ministerstvo však upozorňuje, aby školy jasne zadefinovali a zvážili, kedy už k takému kroku pristúpia.
„Niekedy rodič po telefón nestihne prísť ešte v ten deň, dieťa ho preto nemá deň, dva a to je potom efektívne opatrenie na zapamätanie si pravidiel do budúcna," vraví riaditeľka školy v Dolnom Kubíne Mária Studeničová.
Zákaz mobilov sa týka iba základných škôl. Zákon nariadil, že v prvých troch ročníkoch nemajú žiaci mobil používať vôbec a žiakom od štvrtého ročníka ich môže pre prácu na vyučovaní povoliť učiteľ.
Päť riešení pre základné školy, ako zaviesť zákaz mobilov do praxe:
1. Žiak odovzdá telefón učiteľovi v triede pred prvou hodinou a naspäť ho dostane po vyučovaní. Ide o odporúčanie, ktoré ministerstvo v usmernení pre školy označilo za najviac preferované odborníkmi.
2. Žiaci telefóny odovzdajú už pri vstupe do školy a počas vyučovacieho dňa k nim nemajú prístup.
3. Žiaci si mobily odložia do svojich uzamkýnateľných skriniek hneď ráno po príchode do školy.
4. Škola zakáže nosiť mobilné telefóny do školy úplne. Toto riešenie ministerstvo označuje za najmenej odporúčané.
5. Žiaci si môžu mobily nechať v taškách, musia ich však mať vypnuté. Z uvedených možností má táto podľa ministerstva najväčšie riziko rušivého potenciálu aj porušovania pravidiel.
Školy si môžu vybrať jedno z odporúčaných riešení. Pravidlá musia spísať do svojich školských poriadkov, aby ich žiaci poznali.
Beata
Balogová
