Lekárski odborári sa dohodli s ministerstvom zdravotníctva. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) a šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský si v piatok poobede na Úrade vlády vymenili zmluvy, podali si ruky a pre fotografov a kamery sa na seba pritom usmiali.
Štyri dni pred Štedrým dňom uzavrela štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) s lekárskymi odborármi dohodu o ich požiadavkách. Tí sa naopak zaviazali, že vyše tritisíc lekárov stiahne výpovede. Premiér sa do rokovaní nezapojil.
Vláda na rokovaní schválila zmluvu o nastolení tzv. „sociálneho zmieru v zdravotníctve“. Zaväzuje sa v nej k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Tiež k tomu, že o sporných bodoch budú obe strany ďalej rokovať.
Na podporu svojich osemnástich požiadaviek podalo na konci októbra výpovede vyše 3300 nemocničných lekárov. Okrem zvýšenia platov žiadali aj zákaz transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a záruku, že tzv. národná nemocnica sa postaví na bratislavských Rázsochách tak, ako bolo pôvodne plánované.
Dolinková gratuluje lekárom k dosiahnutiu dohody, témou sa podľa opozície musí zaoberať premiér Čítajte Vo viacerých nemocniciach lekári na protest tiež nenastúpili do nočných služieb. Z dlhodobého hľadiska by oba typy výpovedí mohli spôsobiť kolaps nemocníc.
Dohoda medzi odborármi a vládou túto hrozbu odvrátila aspoň do marca. Prvýkrát sa stalo, že zmluvu s lekárskymi odborármi za vládu nepodpísal premiér, ale minister zdravotníctva. Fico od začiatku rokovaní ignoroval lekárov a nechcel sa s nimi stretnúť. Tri dni pred dosiahnutím dohody povedal, že sa cíti byť v konflikte záujmov, pretože mu lekári po atentáte zachránili život.
„Pri odchode z vlády mi podal ruku a povedal, že kabinet schválil dohodu,“ priblížil Visolajský svoje piatkové letmé stretnutie s Ficom.
Peter Visolajský po podpise zmluvy. Autor: TASR
Obe strany ustúpili
Hoci vláda podpísala s lekármi zmluvu, ide o výrazný kompromis. Viaceré sporné body, ako napríklad novela zákona, ktorá upraví mzdy doktorov, ešte nie sú schválené. Ak vládna koalícia svojmu záväzku nedostojí do konca februára, lekári môžu začiatkom marca budúceho roku opäť oživiť svoje výpovede.
Aktuálne hromadné výpovede sú už tretie v poradí. Prvýkrát ich podávali lekári v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Nakoľko sa lekárski odborári nedohodli s vládou, na niekoľko dní odišlo 1200 doktorov z nemocníc, viaceré potom neboli schopné pacientom poskytovať zdravotnú starostlivosť. Radičovej vláda s lekármi na tretí deň od ich odchodu lekárov podpísala memorandum. Jeho súčasťou bolo aj zvýšenie platov.
Druhýkrát podávali lekári hromadné výpovede na konci roku 2022 za vlády Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati). Tesne pred vypršaním výpovednej lehoty podpísala Hegerova vláda s lekárskymi odborármi memorandum. Jeho súčasťou bolo aj zvýšenie platov doktorov od roku 2025 o 9,7 percenta. Ficov kabinet im však bol ochotný zvýšiť mzdy najviac o 6,4 percenta. Lekári to považovali za porušenie memoranda a podali hromadné výpovede.
Stiahnu výpovede, aj zo služieb
„Skutočne sa veľmi úprimne teším, že štyri dni pred Vianocami vám spoločne s pánom Visolajským môžeme oznámiť dobrú správu pre každého, kto si želá lepšiu zdravotnú starostlivosť, pokoj v slovenskej spoločnosti a kto chce mať istotu, že v prípade potreby bude oňho v slovenských nemocniciach naplno postarané," povedal po podpise zmluvy Šaško.
Visolajský poďakoval verejnosti za to, že sa o zdravotníctvo zaujíma a takisto aj za podporu, ktorú lekári dostali.
Šéf lekárskych odborárov vyzval doktorov, ktorí podali výpovede zo služieb, aby ich ešte do konca roka odslúžili, a tak pomohli nemocniciam, ktoré zažívajú nápor pacientov.
Od nového roka budú lekári podľa Zákonníka práce opäť môcť odpracovať 350 hodín nadčasov a služieb ročne. Tak to bolo aj tento rok. Avšak väčšina lekárov tento limit dosiahla už v auguste alebo v septembri, a tak v nemocnici slúžili nad rámec Zákonníka práce. Preto mohli dať fakticky okamžité výpovede zo služieb.
Po podpise zmluvy rovnako začnú personálne oddelenia jednotlivých nemocníc upravovať vyše tritisíc lekárom vo výpovediach zmluvy tak, aby od prvého januára mohli opäť pokračovať v práci v nemocnici.
Lekári sa však do nemocníc vrátia len podmienečne, do 28. februára 2025. Dovtedy má vládna koalícia splniť zatiaľ len prisľúbené, ale ešte nezrealizované požiadavky. Ak to nestihne alebo neurobí, lekári sú pripravení opäť aktivizovať svoje výpovede.
Plný plat pre najmenej polovičný úväzok
Kľúčovým bodom, ktorý musí vládna koalícia do konca februára uzákoniť sú platy lekárov.
V zmluve podpísanej Šaškom a Visolajským sa lekárski odborári s vládou dohodli, že koeficient nárastu miezd o 9,7 percenta na rok 2025 bude platiť iba pre lekárov, ktorí v nemocnici pracujú najmenej na pol úväzku. Lekárom s menším úväzkom sa mzda zvýši len o 6,4 percenta, ako pôvodne v rámci konsolidácie navrhoval Šaško.
Tento kompromis, pri ktorom museli ustúpiť lekárski odborári otvára problém úväzkov doktorov v zdravotníckych zariadeniach. Štát podľa ministra nemôže garantovať stále rastúcu mzdu lekárom, ktorí z väčšej miery nepracujú pre nemocnice. Visolajský povedal, že je to citlivá téma, ale v zásade uznal Šaškov argument.
Novelu zákona, ktorá platy lekárom upraví podľa podpísanej zmluvy, musí parlament prijať do konca februára. Zrejme sa tak stane na plánovanej februárovej schôdzi parlamentu.
Otázna však môže byť podpora z vládnej koalície, ktorá v poslednom čase nedokáže v Národnej rade garantovať väčšinu. Za tento zákon však môže hlasovať, ako v minulosti pri podobných dohodách s lekármi, aj časť opozície. Tá sa počas rokovaní voči Ficovej vláde vyjadrovala kriticky a apelovala na dohodu s lekármi.
Zmenia mimoriadnu situáciu
Pri rokovaniach ustúpila aj vláda. Šaško sa v zmluve zaviazal, že predloží novelu zákona, v ktorej zruší zmeny týkajúce sa mimoriadnej situácie.
Zákon o nej prijal parlament v reakcii na hrozbu odchodu vyše tritisíc lekárov z nemocníc na konci tohto roka. Zavedením mimoriadnej situácie mali nemocnice právo nariadiť prácu lekárom vo výpovedi, ktorých potrebujú. Ak by to doktori neuposlúchli, mohli ísť na rok do väzenia.
Vyhlásenie mimoriadnej situácie sa po novom roku malo týkať 12 okresov Slovenska. Mimoriadna situácia mohla byť vyhlásená celkovo až na 120 dní.
Tento krok označovali lekárski odborári za nútenú prácu. Vláda teraz prisľúbila, že sporné ustanovenia novelou zákona odstráni.
Ružinov padá, Rázsochy sú neisté
Jednou z kľúčových otázok, ktorá stále zostala nedoriešená, je miesto, kde by mala stáť nová národná nemocnica. Lekárski odborári trvajú na tom, aby to bolo na bratislavských Rázsochách, kde roky pripravovali jej výstavba.
Avšak Šaškova predchodkyňa Zuzana Dolinková (Hlas) ju nasmerovala do bratislavského Ružinova. Stalo sa tak na základe dokumentu, ktorý spolufinancovala Penta. Tá má neďaleko Rázsoch svoju Nemocnicu Bory.
Na tlačovke Visolajský povedal, že vláda už schválila to, že v Ružinove národná nemocnica nebude. Za ním stojaci Šaško mu pošepol, že ešte len schváli.
Minister nechcel povedať, kde nová nemocnica bude stáť. Povedal len, že sa o tom rozhodne v prvom štvrťroku 2025. Opäť tiež sľúbil, že ešte za tejto vlády sa začnú kopať jej základy. Na novú národnú nemocnicu pritom Slovensko čaká už od roku 1987.
Beata
Balogová
