Dominika Hozdeková sa za desať rokov, čo má diagnostikovanú cukrovku, naučila spať tak ľahko, aby ju vlastné telo zobudilo, ak sa v noci dostane do hypoglykémie, ktorá môže ohroziť jej život.
Cukrovkárom sa ľahko môže stať, že im hladina glukózy v krvi klesne pod kritickú hranicu a upadnú do bezvedomia. Na varovný signál od tela sa však nedá spoliehať.
Hozdeková si za posledný rok meria hladinu glukózy nonstop vďaka senzoru vpichnutému pod kožou. Ten jej v tandeme s inzulínovou pumpou pomáha dávkovať inzulín a upozorní ju vždy skôr, než jej glukóza v krvi klesne na príliš nízke hodnoty.
„Odkedy takto fungujem, nemala som hypoglykémiu,“ hovorí.
Senzor meria glukózu v medzibunkovej tekutine a vysielač informácie v niekoľkominútových intervaloch posiela do aplikácie v telefóne. Hozdeková teda presne vie, čo sa v jej tele deje v reálnom čase. Na rozdiel od merania z krvi z prsta, nemá za deň len pár údajov, ale kontinuálnu krivku hladiny glukózy.
"Až keď som videla, ako moja glykémia vyzerá kontinuálne, naplno som sa s tým ochorením dokázala zžiť, dokázala som ho spoznať a oveľa jednoduchšie manažovať,“ hovorí.
So senzorom dokáže fungovať takmer ako zdravý človek a výrazne to znižuje pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude mať vážnejšie ťažkosti.
Glukózové senzory poisťovňa hradí len čiastočne, väčšinu roka si ich dospelí pacienti musia platiť sami, čo ich stojí 1200 až 1600 eur ročne. Pre zvýšenie DPH na 23 percent sa podľa diabetologičky Ľudmily Kubincovej pre mnohých stanú nedostupnými.
„Zainvestovať do úhrady takéhoto systému je výhodné aj pre spoločnosť,“ hovorí Kubincová. Upozorňuje, že dobre liečený pacient je schopný pracovať a prispievať do systému, kým komplikácie stoja zdravotníctvo niekoľkonásobne viac ako senzory.
Pre pokles cukru skoro zomrel. Senzor, ktorý pred úmrtím chráni, štát viac zdaní Čítajte 
