BRATISLAVA. Opozičnému KDH prešli v uplynulom roku v Národnej rade (NR) SR niektoré návrhy zákonov. Šéf hnutia Milan Majerský vraví, že sa to podarilo vďaka dlhodobej príprave a diskusii s každým poslaneckým klubom.
Tvrdí, že nejde o dôsledok zákulisných dohôd. Podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas) poverený jej riadením odmieta politický obchod s KDH, ktorému prešli v parlamente zákony. Zdôraznil, že pokiaľ príde opozícia so zákonom, ktorý vládnej koalícii vyhovuje, tak ho vie schváliť.
Zákon o turistických trasách z dielne KDH prešiel v decembri do druhého čítania, podporila ho celá koalícia i opozícia. Podľa Majerského sa im podarilo koalíciu presvedčiť o potrebe zákona.
"Z tohto zákona nevieme vytlačiť žiaden politický kapitál, jednoducho to je zákon, ktorý je síce prospešný, no nikto na tom nezarobí, nie je to nejaký biznis zákon. Je to zákon, ktorý pomáha pri rozvoji cestovného ruchu," povedal šéf KDH v rozhovore pre TASR s tým, že ide o malé víťazstvo, keďže zákon ešte nemusí definitívne prejsť.
SNS podporí do funkcie šéfa parlamentu kandidáta Hlasu. Danko hovorí o potrebe spájania Čítajte Kresťanským demokratom tiež prešiel zákon týkajúci sa malých prevádzkovateľoch čistiarní odpadových vôd a tiež zákon súvisiaci s problematikou medveďov.
Majerský tvrdí, že poprosil ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), nech rieši problematiku cez zákon o civilnej ochrane, čo bolo akceptované.
Majerský odmieta, že by malo hnutie od koalície výhody.
"Práve, naopak, sme v permanentnom konflikte s vládnymi predstaviteľmi. To, že to prešlo, bolo podľa mňa tým, že sa snažíme byť naozaj konštruktívni," ozrejmil.
"Zatiaľ sme so žiadnou politickou stranou o žiadnom 'bartri', výmene alebo podpore inej legislatívy pre nich nerozprávali. To môžem povedať s absolútne čistým svedomím," vyhlásil.
Žiga nevidí problém podporiť dobré návrhy
"S niektorými stranami viete viesť konštruktívny dialóg a aj konštruktívny konflikt je niekedy dobrý," povedal Žiga v rozhovore pre TASR.
"Diskutovali o tom aj s našimi poslaneckými klubmi, takže nevidím problém, že by sa ten zákon schválil," reagoval na zákon o turistických trasách z dielne KDH.
"Prišli, komunikovali a prešlo to. Keby prišlo PS alebo SaS s niečím podobným, tiež nevidím problém, že by to prešlo," dodal.
Aj pri zákone týkajúcom sa problematiky medveďov z dielne kresťanských demokratov išlo podľa neho o praktické riešenie situácie v regiónoch, ktoré podporili.
V koalícii sú podľa Žigu otvorené dvere na diskusiu aj s opozíciou.
"Keď príde niekto konštruktívne komunikovať, debatovať, riešiť nejaký konkrétny problém, nevnímam to tak, že by vládna koalícia zatvárala dvere," skonštatoval.
Pripomenul, že o praktických veciach v rámci fungovania v parlamente sa dohadujú naprieč politickým spektrom na poslaneckom grémiu.
"Je to čisto o komunikácii, keď sa viete otvorene rozprávať aj s druhou stranou politického spektra a dohodnúť sa na nejakých pravidlách, tak tie potom prechádzajú všeobecným súhlasom v parlamente," skonštatoval.
SaS vníma spoluprácu v opozícii pozitívne
Opozičná strana SaS vníma spoluprácu v opozícii v parlamente pozitívne. Hnutie Slovensko ako partnera naďalej odmieta. Nevie si predstaviť spolupracovať s ľuďmi, ktorí spolupracovať nechcú. Vyplýva to z vyjadrenia lídra strany a poslanca Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga v koncoročnom rozhovore pre TASR.
"SaS spolupracuje s PS a KDH. Spolupracujeme vo verejnom živote v rámci protestov aj v parlamentnom živote v rámci spoločných návrhov zákonov a uznesení aj tlačových konferencií. Spolupráca je dobrá, hoci každá strana má svoju identitu," skonštatoval.
Spoluprácu s poslancami z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ si Gröhling nevie predstaviť. "Nemôžete spolupracovať s niekým, kto vás neustále uráža a nebojuje proti vládnej koalícii, ale skôr na všetky strany smerom k opozícii," podotkol.
Gröhlinga však prekvapili aj niektoré postoje partnerov z radov kresťanských demokratov. "Niekedy ma zarazí postoj KDH smerom k vládnej koalícii. Niekedy podporia zákon, ktorý nemusia a niekedy vládna koalícia podporí niektoré návrhy KDH. Otvára to nejaké otázky, ale tie si musí zodpovedať KDH smerom k svojim voličom," uviedol.
On sám sa opäť vyhranil voči prípadnej spolupráci s Hlasom-SD a Smerom-SD. "Vláda s Hlasom aj Smerom sú pre mňa nepredstaviteľné. Nie je to iba môj názor, ale názor predsedníctva SaS aj celej strany," deklaroval.
Za pozitívne označil vzťahy SaS a PS. Nenaštrbil ich podľa neho ani vstup Ivana Korčoka, ktorý zastával funkciu ministra zahraničných vecí ako nominant SaS, do PS. Odlevu voličov sa v tejto súvislosti neobáva.
Mieni, že obe strany sú iné, PS je podľa neho progresívne hnutie venujúce sa kultúre a životnému prostrediu a SaS je orientovaná ako pravicová ekonomická strana.
Voči opozičným stranám nemáme žiadnu zášť, vyhlásil Šipoš
Poslanecký klub Slovensko, Za ľudí a KÚ bol a je ochotný spolupracovať s ďalšími opozičnými parlamentnými stranami. Deklaroval to jeho šéf Michal Šipoš v koncoročnom rozhovore pre TASR.
Poukázal na to, že vždy boli ochotní pripojiť podpisy k odvolávaniu jednotlivých ministrov v parlamente a zapájali sa do rozpravy.
Opozičným PS, SaS a KDH však vyčíta, že jasne neodmietli prípadnú povolebnú spoluprácu s Hlasom. Mrzia ho aj ich niektoré postoje voči ich hnutiu, napríklad pri debatách v televíznych diskusiách.
"Vládni politici Smeru, Hlasu, SNS sa rozhodli, že nebudú chodiť do debát práve s naším hnutím. (...) My sme druhé najsilnejšie opozičné hnutie v parlamente a naši kolegovia z opozície pristúpili na tú hru a ten čas, ktorý tam oni trávia, je veľakrát na úkor nášho hnutia. Toto je podľa mňa nefér, nekolegiálne a myslím si, že to nie je demokratické," skonštatoval.
Šipoš však deklaroval, že voči opozičným stranám nemajú žiadnu zášť. Ich poslanecký klub bol v rámci štandardnej spolupráce v parlamentnej opozícii podľa jeho slov vždy nápomocný. Mrzí ho však, že opozičné PS, SaS a KDH nevedia jednoznačne vylúčiť povolebnú spoluprácu so stranou Hlas.
"My od začiatku permanentne a jasne komunikujeme, že pre nás sú Hlas, Smer a SNS stranami, s ktorými nikdy nebudeme spolupracovať," povedal.
Nesúhlasí ani s niektorými postojmi opozičníkov pri hlasovaní. Narážal napríklad na voľbu Richarda Glücka (Smer) za predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého podporilo 85 zákonodarcov.
