BRATISLAVA. Slovensko príde ročne o 500 miliónov eur na tranzitných poplatkoch vplyvom rozhodnutia prezidenta Volodymyra Zelenského o zastavení dodávok ruského plynu cez územie Ukrajiny.
Uviedol to na sociálnej sieti premiér Robert Fico (Smer).
Fico chce rokovať s partnermi
Koaličná strana je podľa svojho predsedu pripravená rokovať s koaličnými partnermi o prijatí recipročných opatrení vo forme zastavenia dodávok elektrickej energie na Ukrajinu, ako aj obmedzením podpory ukrajinských občanov na našom území.
"Verím, že aj koaliční partneri vnímajú situáciu okolo zastavenia tranzitu plynu za mimoriadne vážnu a hodnú suverénnej reakcie suverénneho Slovenska. Jedinou alternatívou pre suverénne Slovensko je obnovenie tranzitu alebo hľadanie kompenzačných mechanizmov, ktoré nahradia výpadky na verejných financiách vo výške takmer 500 miliónov eur," povedal Fico.
Vládna delegácia by sa mala na budúci týždeň zúčastniť rokovaní v Bruseli, po ktorých plánuje premiér zvolanie koaličnej rady a následne zasadnutia vlády, na ktorých by mali koaliční partneri rokovať o daných recipročných opatreniach.

Okrem straty pol miliardy eur pre Slovensko vyčíslil premiér finančnú záťaž vo výške 60 až 70 miliárd eur pre Európsku úniu ako celok.
Túto sumu zaplatia členské štáty na vyšších cenách plynu a elektriny, spresnil Fico.
"Ruská federácia nebude poškodená prakticky nijako. Z rozhodnutia prezidenta Zelenského budú profitovať len USA zvýšeným dovozom plynu do Európy," doplnil.
Šutaj Eštok hovorí o zásadnom kroku
Rozhodnutie o zastavení dodávok plynu z Ukrajiny predstavuje podľa predsedu druhej koaličnej strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka zásadný krok, ktorý zrádza nielen doterajšiu dôveru, ale otvára aj otázky o férovosti a spoľahlivosti ukrajinského prístupu k vzájomným vzťahom.
Ukrajina podľa neho pri zastavení dodávok plynu zabudla na pomoc, ktorú jej Slovensko poskytlo.
Eštok pripomenul, že Slovensko od začiatku konfliktu poskytovalo Ukrajine výraznú vojenskú, politickú a humanitárnu pomoc a zároveň podalo pomocnú ruku aj všetkým ľuďom utekajúcim pred vojnou.

"Slovenská republika príde na základe kroku prezidenta Zelenského o stámilióny eur - tak pri nákupe plynu od iného dodávateľa, ako aj pri ušlých poplatkoch za tranzit do iných krajín," uviedol Eštok.
Zastavenie dodávok plynu však podľa neho nie je len ekonomickým problémom Slovenska. Ide o signál, ktorý môže narušiť stabilitu a spoluprácu v celej Európe.
"Je preto nevyhnutné, aby sa obnovil dialóg a hľadali riešenia a kompromisy, ktoré zabezpečia stabilitu energetických dodávok do ďalších rokov," dodal.
Šéf Hlasu zdôraznil, že hoci Slovensko mohlo za svoju pomoc očakávať aspoň čiastočnú solidaritu zo strany Ukrajiny a prezidenta Zelenského pri dodávkach plynu, vláda situáciu nepodcenila a vopred sa na zastavenie dodávok pripravila. Na tento rok tak má krajina dostatočné zásoby plynu.
Na vyjadrenie Eštoka, ale aj na video, ktoré na sociálnej sieti zverejnil premiér Robert Fico (Smer) reagoval predseda opozičnej strany SaS Branislav Gröhling.
"Ukrajina nechce financovať vojnu proti sebe a tak prestane prepravovať ruský plyn. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to fakt. Vyše roka to vie celá Európa a všetci sa na to pripravili. Okrem Slovenska," uviedol. "Dnes sa Eštok ako líder Hlasu otvorene pridal na stranu Putina, Moskvy a Smeru, ktorý šíri proruskú propagandu proti Ukrajine," dodal Gröhling.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame sa vo štvrtok o od 12.58 h miestneho času predával po 49,83 eura za megawatthodinu po tom, ako v predchádzajúci deň jeho cena prekročila 50 eur za megawatthodinu.
Ruský plyn prúdi potrubím do Európy už len jednou trasou
Rast cien plynu v Európe sa v prvý obchodný deň tohto roka spomalil po výraznom zvýšení v reakcii na stratu kľúčovej dodávateľskej trasy a mrazivé teploty na severe regiónu.
Obchodníci očakávali stratu ruských tokov, dôležitého zdroja dodávok pre niekoľko stredoeurópskych krajín. A teraz sledujú, či zastavenie povedie k rýchlejšiemu odčerpávaniu plynu zo zásobníkov.
Tranzit plynu cez Ukrajinu sa zastavil v čase, keď teploty klesli pod nulu v niektorých regiónoch, čo zvýši dopyt po vykurovaní.
Eurokomisia napriek tomu tvrdí, že bezpečnosť dodávok v strednej a východnej Európe nie je ohrozená.
Aj keď je nepravdepodobné, že by Európe došiel túto zimu plyn, vďaka zásobám a dodávkam z iných zdrojov, môže byť pre obchodníkov ťažšie doplniť zásoby na ďalšiu vykurovaciu sezónu.
"Existuje čoraz väčšie riziko, že Európa ukončí zimu s nízkymi úrovňami zásob plynu, čo spôsobí, že ich doplnenie bude nákladné," povedal Arne Lohmann Rasmussen, hlavný analytik Global Risk Management v Kodani.
Ruský plyn prúdi potrubím do Európy už len jednou trasou - cez Turecko do Maďarska.
Väčšine stredoeurópskych zákazníkov ruskej spoločnosti Gazprom sa podarilo získať alternatívne dodávky. Rakúsko podľa správy od Austria Gas Grid Management dostáva viac plynu cez Nemecko a Taliansko.
Európa pravdepodobne zvýši svoju závislosť od skvapalneného zemného plynu (LNG). A to aj z Ruska, ktoré už v minulom roku dodalo do regiónu rekordné objemy LNG a stalo sa tak druhým najväčším dodávateľom po USA, ktoré nedávno spustili dve nové exportné zariadenia.
Pre vnútrozemské štáty v strednej a východnej Európe však náklady na námornú dopravu do Nemecka, Poľska alebo Grécka, následné splyňovanie LNG a jeho ďalší tranzit predstavujú drahú možnosť. Slovensko odhaduje, že mu dovoz plynu prinesie dodatočné náklady vo výške 177 miliónov eur.