BRATISLAVA. Reforma súdnej mapy je projekt s dobrými cieľmi, ale jeho konkrétne nastavenie vyvolávalo a stále vyvoláva otázky o tom, čo prinesie. Je ešte predčasné teraz hodnotiť, aké bude mat dosahy na kvalitu a rýchlosť súdneho konania.
Čas ukáže výsledky
Budeme si musieť počkať aspoň štyri roky a následne pristúpiť k vyhodnoteniu novej súdnej mapy. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas v rámci zhodnotenia roka 2024 z pohľadu rezortu spravodlivosti.

Pozitívne v minulom roku Karas hodnotí napríklad výber budovy pre Mestské súdy Bratislava III a IV. "Najviac vyhovovala aj samotným sudcom, preto verím, že bude dôstojne slúžiť na účely výkonu súdnictva v Bratislavskom kraji," poznamenal Karas.
Čo ho však mrzí, je pomalé napredovanie obnovy košických súdov. Tam sa podľa Karasa javí, že nedochádza k posunom a je potom riziko, že nedôjde k zlepšeniu stavu výkonu súdnictva pre Košický kraj.
Dostupnosť súdov
Základný cieľ, ktorý sa snaží Ministerstvo spravodlivosti v rámci zmien v súdnej mape dosiahnuť, je dostupnosť súdov občanom. V rozhovore pre TASR to uviedol minister spravodlivosti Boris Susko. Potenciálne úpravy podľa neho komplikuje to, že nová súdna mapa sa zavádzala ako súčasť plánu obnovy.
Ako podotkol Susko, väčšina zamestnancov justície a sudcov vidí podľa prieskumu ministerstva spravodlivosti reformu negatívne. Najväčší problém, ktorý podľa neho reforma spôsobila, je (horšia) dostupnosť súdov.
Potenciálne zriadenie tlačových súdov označil minister za poslaneckú iniciatívu. Ministerstvo na danej agende spolupracuje, keďže spadá do jeho kompetencie. Susko predpokladá, že táto téma bude predmetom rokovaní v tomto roku.
Hlavným prínosom tlačových súdov by podľa ministra bolo skrátenie dĺžky konania. Ako vysvetlil, tým, že konania o ochrane osobnosti väčšinou trvajú aj niekoľko rokov, pre poškodeného už nedávajú zmysel. Poukázal aj na to, že dané konania sú dlhé aj v porovnaní s inými oblasťami, ako napríklad trestná, rodinnoprávna či obchodná.