BRATISLAVA. Projekt obnovovania záchytiek na Slovensku nebude ukážkovým prípadom ukončenia chaosu v politike, ktorý po nástupe k moci avizovala vláda Roberta Fica.
Kým minister vnútra a šéf strany Hlas Matúš Šutaj Eštok oznamoval, že začiatkom roka 2025 predstaví plán obnovenia protialkoholických záchytných staníc, tie od 1. januára potichu vypadli zo zákona.
Zmenu napriek nesúhlasu ministerstva vedeného predsedom strany presadil poslanec Hlasu Zdenko Svoboda. Podporilo ho aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré tiež patrí strane Hlas.
Potrebu ukončenia zmätkov, ktoré priniesla vláda Igora Matoviča, pritom avizovali strany súčasnej koalície ešte pred voľbami 2023. V tomto duchu znie aj prvá veta programového vyhlásenia vlády. Ľudia sa podľa neho vo voľbách rozhodli "ukončiť obdobie chaosu a amatérskych rozhodnutí".
Koniec záchytiek
O zámere vlády rozbehnúť projekt obnovy záchytiek v tomto roku informovalo SME koncom decembra. "Bol by som rád, keby sme v úvode roka prišli s riešením," povedal Šutaj Eštok pre TASR.
Záchytky na Slovensku neexistujú dvadsať rokov. Posledné skončili v roku 2004. Ich fungovanie upravoval zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
Vláda vie, že má problém s alkoholom. Záchytky začnú riešiť na jar Čítajte Náklady na prevádzku záchytnej izby vo výške 600 korún (zhruba 20 eur) na lôžko a deň podľa zákona hradila obec. Peniaze mala vymáhať od klientov, čo v praxi často nefungovalo.
Neskoršie pokusy o obnovenie záchytiek boli najmä pre nedoriešené financovanie neúspešné. Z aktuálnych prepočtov ministerstva zdravotníctva vyplýva, že náklady obce na prevádzku záchytnej izby by v súčasnosti predstavovali viac ako tisíc eur na deň.
Socialistické zdravotníctvo
Vytvorenie nového modelu fungovania záchytiek má za úlohu ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s rezortom vnútra.
Do procesu však nenápadne vstúpil poslanec Hlasu Zdenko Svoboda. V auguste minulého roka predložil do parlamentu novelu, ktorá umožňovala polícii využívať pri cestných kontrolách skríningové testy na drogy. Obsahom druhej časti novely bolo "vypustenie obsolentnej (zastaranej, nepotrebnej) a nevykonateľnej právnej úpravy zriaďovania protialkoholických záchytných izieb".
Svoboda zámer odôvodnil tým, že úprava vychádzala ešte zo zákona z 50. rokov minulého storočia. Socialistické zdravotníctvo sa vtedy rozhodlo represiou chrániť spoločnosť "pred ohrozujúcim správaním ľudí pod vplyvom alkoholu ich umiestňovaním do protialkoholickej záchytnej izby".
Zákon umožňoval umiestnenie opilca do záchytky na pokyn policajta "na čas, kým nepominie alkoholické opojenie". V súčasnosti to však ústava podľa Svobodu nedovoľuje. Obmedzenie osobnej slobody človeka v ústavnom zdravotníckom zariadení proti jeho vôli je možné len so súhlasom súdu. Výnimka platí iba pre osoby so psychózou.
Koniec záchytiek
Poslanec v návrhu spomínal aj ďalšie problémy, pre ktoré treba pôvodnú úpravu záchytiek zo zákona vypustiť. Náhradné riešenie problému nepredložil. Konštatoval len, že vytvorenie nového modelu prevádzkovania záchytiek navrhuje "po dôkladnej analýze profilu umiestňovaných osôb a podmienok umiestňovania".
“V rámci pripomienkovania zákona, ktorým sa zrušili záchytky, ministerstvo vznieslo zásadnú pripomienku proti ich zrušeniu.
„
Parlament novelu schválil v novembri s účinnosťou od 1. januára tohto roka. Hlasovala zaň celá koalícia. Iba ministerstvo vnútra na čele so Šutajom Eštokom bolo proti.
"V rámci pripomienkovania zákona, ktorým sa zrušili záchytky, ministerstvo vznieslo zásadnú pripomienku proti ich zrušeniu," konštatoval hovorca rezortu Matej Neumann. Dodal, že riešenie záchytiek je plne v gescii rezortu zdravotníctva. Pri ich prípadnom znovuobnovení však bude ministerstvo vnútra podľa Neumanna plne súčinné.
Pilotný projekt
Dokumenty z pripomienkového konania k návrhu na vypustenie záchytiek potvrdzujú, že ministerstvo vnútra bolo ako jediné zásadne proti. Konštatovalo, že obnovenie záchytiek je nevyhnutné a znamenalo by prínos pre ochranu zdravia a bezpečia občanov.
Medzi argumentmi ministerstvo spomenulo aj zaujímavú novinku. O zriadení záchytnej izby sa podľa neho uvažuje aj v rámci výstavby novej nemocnice v Prešove. Rezort vnútra to vraj plánuje spoločne s ministerstvom obrany, ktoré je zriaďovateľom nemocnice.
Namiesto úplného vyhodenia záchytiek zo zákona preto ministerstvo Šutaja Eštoka navrhovalo iný postup - zriadenie pilotného projektu záchytnej izby vo vybranom meste, nastavenie štandardov a až následne úpravu pravidiel fungovania záchytiek zmenou zákona.
Poslanec Hlasu Svoboda redakcii priamo neodpovedal, či návrh konca záchytiek konzultoval s ministerstvom svojho straníckeho šéfa. "Moja novela zákona bola odkomunikovaná s rezortmi, ktoré ju aj podporili," uviedol len v stručnom stanovisku.
Prešov nepotvrdili
Z vyhodnotenia pripomienok k novele vyplýva, že za ňou stojí ministerstvo zdravotníctva. Bolo to ešte v čase, keď ho viedla Zuzana Dolinková, tiež z Hlasu. Nič sa však nezmenilo ani po nástupe nového ministra Kamila Šaška (Hlas).
Rezort zdravotníctva v stanovisku konštatuje, že treba pripraviť novú právnu úpravu, ktorá bude zodpovedať súčasnej praxi a zároveň bude v súlade s ústavou. Ministerstvo tiež tvrdí, že preverovalo údajný zámer otvorenia záchytky v rámci novobudovanej nemocnice v Prešove. Samotná nemocnica mu však opakovane odpovedala, že nič také v pláne nie je.
SME oslovilo aj ministerstvo obrany, ktoré je zriaďovateľom budúcej nemocnice. Vyjadrenie do redakčnej uzávierky neposkytlo.
Zbytočné pripomenky
Po pripomienkovom konaní sa novelou mala zaoberať vláda, ale už to nestihla. Parlament zmenu schválil 5. novembra. Vyhodnotenie pripomienkového konania ministerstvo zdravotníctva ukončilo až 22. novembra. Zaoberalo sa pritom iba spomínanou pripomienkou rezortu vnútra, ktorú zamietlo.
Súčasný stav je teda taký, že existuje zákon upravujúci prevádzku protialkoholických záchytných izieb. Záchytné izby však od januára nijako nerieši, keďže novela poslanca Svobodu ich z neho vypustila.
Zdenko Svoboda patrí k menej výrazným poslancom parlamentu. Je členom výboru pre zdravotníctvo. Novela, ktorou vypustil záchytky zo zákona o záchytkách, bola zatiaľ jediná, ktorú predložil.
Budúcnosť projektu obnovy záchytiek je zatiaľ neistá. Na jar by sa mali stretnúť experti ministerstiev zdravotníctva a vnútra, zástupcovia nemocníc, žúp, polície a zdravotných poisťovní, aby sa dohodli na ďalšom postupe.
Právny expert Strémy: Záchytky musia fungovať inak
Prevádzkovanie záchytiek v pôvodnom režime by zrejme nebolo v súlade s ústavou, myslí si Tomáš Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. „Článok 17 ústavy jasne stanovuje, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,“ konštatuje expert.
Zákon hovorí, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. „Záchytné izby, tak ako boli pôvodne koncipované, umožňovali obmedzenie slobody jednotlivca administratívnym rozhodnutím, čo je v rozpore s týmito zásadami,“ dodáva Strémy.
Okrem toho podľa neho musia byť obmedzenia slobody aj v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Najmä Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa článku päť tohto dohovoru môže byť sloboda jednotlivca obmedzená iba v presne špecifikovaných prípadoch, pričom dôraz sa kladie na právo na spravodlivý proces a ochranu pred svojvoľným zadržaním.
„V právnom systéme moderných demokratických štátov je zdravotná starostlivosť primárne zameraná na pomoc a liečenie, nie na represiu. Tak, ako boli záchytky pôvodne koncipované, preberali represívnu úlohu, čo je z pohľadu dnešného vnímania zdravotnej starostlivosti eticky aj právne problematické,“ vysvetľuje odborník na trestné právo.
Ak by sa zvažovalo obnovenie záchytiek, museli by byť podľa Strémyho zriadené tak, aby to bolo v súlade s ústavnými a medzinárodnými právnymi normami. Obmedzenie slobody by napríklad mohlo byť prípustné len na základe rozhodnutia súdu, čo by zaručilo rešpektovanie základných práv.
Záchytky by mohli fungovať na báze dobrovoľného vstupu alebo s jasným lekárskym odôvodnením nevyhnutnosti obmedzenia, ktoré by však muselo byť následne súdne preskúmané. Koncept by sa musel posunúť od represie k zdravotnému prístupu, ktorý by bol v súlade so zásadami ľudskosti a modernými trendami v zdravotníctve.
„Ak by však boli zavedené nové legislatívne mechanizmy, ktoré by zohľadnili vyššie uvedené princípy, mohlo by sa to stať ústavne prípustným.“
