BRATISLAVA. Za najvýznamnejšiu geopolitickú udalosť roka 2024 považuje podpredseda Národnej rady (NR) SR poverený jej riadením Peter Žiga zo strany Hlas zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA.
V rozhovore pre TASR tiež Žiga zdôraznil, že Európa stráca konkurencieschopnosť oproti ostatnému svetu. Slovensko podľa neho budú naďalej ovplyvňovať aj pokračujúce vojnové konflikty vo svete.
"Zvolenie prezidenta Trumpa bude na ďalšie štyri roky ovplyvňovať život celého sveta, pretože má iné videnie ako mal doterajší prezident a možno aj iné videnie riešenia konfliktov v rámci sveta," povedal Peter Žiga.
Trump má podľa neho aj iné nazeranie na ekonomický svet, čiže vzťahy Ameriky ako najväčšej ekonomiky na svete smerom k Európe, Číne, Južnej Amerike aj k Rusku.
Jeho zvolenie bude mať podľa Žigu vplyv aj z hľadiska bezpečnostných opatrení. "Ak má Trump iné videnie fungovania NATO, ako mal jeho predchodca, budeme musieť na to významne reagovať," povedal.
Konkurencieschopnosť Európy sa vytráca
Žiga takisto poznamenal, že Európa stráca konkurencieschopnosť oproti ostatnému svetu.
"Líder ekonomických pohybov, čiže priemyslu, bola vždy Európa a tá konkurencieschopnosť Európy sa vytráca. Z piedestálu, ktorú Európa dlhé desaťročia, možno storočia mala v rámci usporiadania sveta, sa dostáva do závesu," skonštatoval s tým, že pokiaľ na to Európa nebude reagovať adekvátnymi postupmi, obáva sa, že hrozí rozpad Európskej únie.
Život obyvateľov na Slovensku významne ovplyvňujú aj vojnové konflikty, myslí si Žiga. Pripomenul vojnový konflikt na Ukrajine, na Blízkom východe i v Pásme Gazy. "Z toho sú determinované ďalšie veci, ktorým sa musí naša ekonomika prispôsobovať," povedal.
Aktuálna je podľa neho otázka dodávok plynu. "Ak plyn nepôjde z východu, bude musieť pritiecť z nejakej inej svetovej strany, ale už za iné ceny. A to ovplyvní peňaženky, na čo bude musieť vláda reagovať," skonštatoval.
Vojnové konflikty majú podľa neho vplyv aj na migračné pohyby.
Voľby v Rumunsku
Poukázal aj na politické pohyby v rámci Európy, ako sú výsledky volieb v Gruzínsku či Rumunsku, kde demokratické prezidentské voľby tamojší ústavný súd vyhlásil za neplatné.
"Hovoríme o Rumunsku, ktoré je členom Európskej únie, je to 20-miliónový národ, kde keď nevyhral kandidát, ktorý bol želaný, ústavný súd zrušil voľby prezidenta," skonštatoval s tým, že ide o bezprecedentnú vec.
"Keď sa vedie volebná kampaň, využívajú sa rôzne prostriedky v rámci povolenej volebnej kampane, ale hlasovanie voliča a priama demokracia je tá najvyššia vec, ktorá môže v demokracii ako inštitúte byť," upozornil Žiga.
Táto udalosť môže podľa neho vplývať negatívne na vývoj demokracie vo svete.
