BRATISLAVA. Minister životného prostredia Tomáš Taraba by bol pri tvorbe klimatického zákona opatrný. Je za to, aby o takomto zákone bola čo najširšia diskusia.
Uviedol to v rozhovore pre TASR s tým, že by takýto zákon musel byť aj v súznení s priemyslom.
"Jedna vec je prijímať zákony, ale druhá vec je, že každý takýto zákon má obrovský dosah na priemysel, na život a podobne. Možno marketingovo dáva zmysel spraviť nejaký taký zákon. Druhá vec je, aká je sila toho zákona a ako bude implementovaný," povedal Taraba.
Nemôžeme si dovoliť ohroziť priemysel
Tvrdí, že ak by tento zákon bol odtrhnutý od reality a od priemyslu, spôsobí to obrovské náklady. Výsledok podľa neho bude, že zákon nebude o ovzduší, ale o tom, ako ľudí obrať o prácu.
V súvislosti s tým poukazuje na slovenský priemysel, ktorý je vo veľa oblastiach "na kolenách".
Na Slovensko sa opäť bude môcť dovážať rádioaktívny odpad. Taraba tvrdí, že nejde o jeho iniciatívu Čítajte "Keď my dnes priemysel, ktorý bojuje so svetovou konkurenciou, zavalíme ďalšími takýmito požiadavkami, tak si musíme povedať, či to niekto vie uniesť," poznamenal vicepremiér.
Obchádzanie emisného koeficientu
Dodal, že niektoré fabriky sa môžu po zmene výrobného procesu zavrieť a presťahovať pár kilometrov za hranice Európskej únie. Odtiaľ potom môžu dovážať svoje výrobky na európsky trh.
"Z pohľadu globálneho emisného koeficientu je to nula. Dochádza k transferu určitých investícií do Európy a Ázie a v globále sa nič zásadné nezmenilo, čo sa týka emisií," myslí si.
Výhody klimatickej politiky
Koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová v reakcii na názory ministra Tarabu uviedla, že Slovensko potrebuje klimatický zákon najmä na to, aby dokázalo zvládnuť výzvy, ktoré prináša klimatická zmena.
Krajina potrebuje komplexný prístup k znižovaniu emisií skleníkových plynov, aby obstála čo najlepšie, doplnila Szabová.
"Dobre nastavené klimatické politiky v konečnom dôsledku prinesú Slovensku výhody v stabilnejšom prostredí a odolnejšej ekonomike pre všetkých ľudí a aj priemysel. Príkladom je útlm ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre, ktorá celkovo krajine ušetrila 605 miliónov eur v cenách elektriny a na zdraví nás všetkých," uviedla Szabová.
Spolupráca namiesto konfrontácie s priemyslom
Klimatická koalícia má pocit, že Taraba komplexnosti problematiky ochrany pred zmenou klímy nerozumie, keď stavia do protikladu stabilitu priemyslu a ochranu klímy. Tieto dve oblasti tu podľa environmentalistov idú ruka v ruke.
"A my musíme začať uvažovať v novom nastavení reality klimatickej krízy, ktorá nezmizne len preto, že ju odmieta akceptovať. Dokonca sa nám zdá, že minister nerozumie, že tu nejde len o ochranu ovzdušia, ale o oveľa širšiu problematiku," podotkla Szabová.
Zároveň koalícia súhlasí s ministrom, aby o klimatickom zákone spolu diskutovali experti z dotknutých inštitúcií, samospráv, odborov aj občianskeho sektora.
Takáto diskusia sa má týkať jednotlivých navrhnutých častí zákona, ktoré celej spoločnosti prinesú jasné smerovanie a rozvoj, doplnila.
"V postoji ministra Tarabu nám veľmi chýba rovnocenné zastupovanie verejného záujmu všetkých obyvateľov, nielen niektorých vybraných skupín. Jeho úlohou by malo byť zastupovať najmä záujmy ochrany životného prostredia," povedala Szabová.
Polovičné emisie po 40 rokoch
Ministerstvo životného prostredia predstavilo v roku 2023 prvý slovenský klimatický zákon.
Návrh počítal napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov.
Cieľom malo byť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Bolo vtedy potrebné doriešiť otvorené rozporové konania.
