Takmer tri roky sa Ukrajinci snažia brániť svoju krajinu. No zdá sa, že Rusi postupujú ďalej. Zahraničná i domáca podpora a motivácia brániť napadnutú krajinu slabnú.
Proruská propaganda naopak naberá na sile a neutícha. Aká je dnes realita a aké sú predpoklady pre rok 2025, ktorý sa práve začal? Čo by priniesol nespravodlivý mier a vie Donald Trump, ako zabezpečiť pokoj zbraniam?
Povieme si s politológom Alexandrom Dulebom a Filippom Sedovom, Rusom šíriacim osvetu na Slovensku. Diskusia vznikla v rámci spolupráce projektu Hoaxy a podvody s denníkom SME.
V relácii s Alexandrom Dulebom a Filippom Sedovom zaznelo:
- či je ruský postup dramatický,
- prečo je osveta čoraz náročnejšia,
- historická os proruského nastavenia mnohých Slovákov,
- 30 percent Slovákov sa ocitá medzi zorientovanými na jednej strane a antisystémom na druhej strane,
- ako je do propagandy vťahované Poľsko,
- prečo Ukrajine viac záleží na elektrine ako na plyne,
- hra o voliča na pozadí konfliktu,
- slovenský kód protestu,
- prečo Slováci vždy očakávajú spásu z východu,
- ako obyčajní Rusi pocítili sankcie a čo im zvyšuje ceny,
- prečo sa Donaldovi Trumpovi nepodarí vojnu skončiť do 24 hodín,
- prečo je nespravodlivý mier zárukou vojny na európskom kontinente.
Zdá sa, že Ukrajinci sa nemajú príliš optimisticky a Rusi tentoraz postupujú viac, ako by sme to čakali možno my optimisti. Je to tak?
Alexander Duleba: Áno, Rusi postupujú od februára minulého roka, keď sa im podarilo obsadiť Avdijivku. Ale za ten rok smerom na sever, smerom ku Kyjevu, postúpili 49 kilometrov za cenu obrovských strát.
V podstate to nie je nejaký dramatický postup. Niekto vyrátal, že takýmto tempom to majú na desať rokov do Kyjeva.
No zároveň od augusta Ukrajinci kontrolujú časť Kurskej oblasti. Dokonca teraz sa tam pokúsili o ďalší protiútok. Nie je to čierno-biele. Tá vojna v podstate neznamená víťazstvo zatiaľ ani jednej, ani druhej strany.
Pán Sedov, vidíte najbližšie mesiace z toho ukrajinského pohľadu optimisticky?
Filip Sedov: Úprimne, mám obrovské obavy, ako to celé môže dopadnúť, pretože teraz bude obrovská zmena v USA a neviem, ako to celé bude vyzerať po tom, ako nastúpi Trump.
Chcem stále, aby Ukrajina zvíťazila, čiže nechcem, aby Ukrajina robila žiadne ústupky Rusku, pretože Rusko napadlo Ukrajinu. Dúfam, že Ukrajinci to zvládnu.
Nahrávame krátko po pravoslávnych Vianociach. Moskovský patriarcha Kirill dokonca posvätil kríže určené pre inváznu armádu. Zároveň vieme, že už rok Ukrajinci oslavujú Vianoce s našimi Vianocami, teda v našom vianočnom termíne. Mení sa aj v tomto prípade nastavenie ľudí na Ukrajiny na proeurópske, alebo sa to ešte nedá v takomto krátkom čase odčítať?
A. D.: . Možno niektorí budú mať sviatky dvakrát.
F. S.: Je veľa ľudí, ktorí budú oslavovať Vianoce dvakrát. A popritom poznám ľudí, ktorí boli smutní z toho, že prišla taká zmena, pretože oni to vnímajú tak, že prišli o ich tradície, o skutočný sviatok Vianoce, ktorý sa oslavoval predtým v januári.
A čo sa týka Ruska, tak cirkev nemá až taký veľký vplyv na verejnú mienku. To je len taká menšia skupina ľudí v Rusku, ktorá to vníma vážne a ktorá sleduje to, čo hovorí patriarcha.
Osveta? Radšej nie, aby sa rodičia nesťažovali
Pán Sedov, vy ste boli aj v Rusku, boli ste na Ukrajine, ste vlastne Rus žijúci na Slovensku, ktorý robí veľkú osvetu. Čo sa chystáte robiť v tomto roku?
F. S.: Celý rok 2024 som navštevoval slovenské školy a vysvetľoval deťom, prečo žijem na Slovensku, prečo podporujem Ukrajinu a aké som mal skúsenosti v Rusku, keď som tam žil, a aké som mal skúsenosti z Ukrajiny, keď som tam cestoval. Už bolo cítiť, že to ide oveľa ťažšie ako predtým.
Často som v školách počul, že "radšej, keď prídete, porozprávajte o ruskej geografii, nechceme, aby sa niekto sťažoval, napríklad z rodičov". Avšak som schopný pokračovať v tejto práci.
Pán Duleba, ako veľmi je dôležitá takáto aktivita a osveta, ktorú potrebujeme aj v školách, ale aj niekde inde, možno aj medzi tými staršími generáciami?
A.D.: Je veľmi potrebná, pretože nám tu rastie podiel antisystémového voliča - je to zhruba 20 percent. My máme tých zhruba 40-47 percent ľudí, ktorí vedia, kto je agresor a kto je obeť. A že vlastne obeti treba pomáhať, lebo to káže morálka.
Problém slovenskej politiky je tých 30 percent medzi nimi, medzi antisystémom a medzi tými normálnymi ľuďmi.
Špecifické pre ten náš antisystém je, že je proputinský. To je historicky dané. Naša historická os, zahraničná politika nášho nacionalizmu je proruská.
Aká stará je táto historická os?
A.D.: Má veľmi veľa faktorov, počínajúc Štúrom a generáciou štúrovcov. To je polovica 19. storočia.
Môžeme si porovnať Poľsko a Poliakov a Slovensko a Slovákov. Sme si veľmi blízki. Rozumieme si de facto bez toho, aby sme mali tlmočníka. Väčšinou rímskokatolíci, zhruba 80 percent obyvateľov a tak ďalej. No ale máme úplne protikladné, odlišné vnímanie východnej Európy a našich záujmov, respektíve čo je dobré a čo je zlé z pohľadu našich záujmov.
Poliaci vždy, keď hľadali spojencov, tak hľadali proti Berlínu a Moskve. Našli ich v Londýne, Paríži, vo Washingtone. My sme hľadali spojencov proti Budapešti, proti Viedni, proti Prahe a našli sme ich v Moskve a Berlíne.
Čiže úplne opačný historický príbeh, preto náš antisystém je proruský. Povedal by som to tak, že proputinský.
Z poľskej strany už napríklad zaznela informácia o tom, že ak sú Slováci ochotní vypnúť elektrinu ako diplomatický protiútok proti Ukrajine, tak na Poliakov sa Ukrajina môže spoľahnúť. A práve Poliaci pomôžu. Pán Sedov, vy ste aj v minulosti v rozhovoroch povedali, že straší sa aj na Ukrajine Poľskom, že Poliaci by mohli obsadiť Ukrajinu. Ako veľmi je Poľsko vťahované do propagandy Ruskom?
F.S.: Počul som to od viacerých ľudí v Rusku a keď som bol na východnej Ukrajine. Ruská propaganda zneužíva úplne od začiatku celoplošnej invázie, že Poľsko podporuje nacistov, a hoci vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom boli veľmi náročné, napriek tomu Poľsko je ochotné podporovať vojnu proti Rusku.
A ja som to počul vo viacerých televíziách, novinách. Takže je veľa ľudí v Rusku a na východnej Ukrajine, na okupovanom Kryme, ktorí si myslia, že Poľsko môže za mnohé veci.
Fico a percentá v centre plynového konfliktu
Práve v týchto dňoch sa mali odohrať rokovania na pôde Európskej únie v súvislosti s dodávkami plynu a so situáciou, do ktorej sa významným spôsobom zaangažovalo aj Slovensko cez Roberta Fica. Ten bol rokovať aj v Moskve s Vladimirom Putinom, nastal tu dramatický konflikt s ukrajinským prezidentom Zelenským. Toto rokovanie sa v poslednej chvíli zrušilo. No zdá sa, že ukrajinská strana hovorí, že nie je pravdou to, čo hovorí slovenský premiér Robert Fico, že Ukrajina nechcela rokovať, ale naopak, rozhovory inicioval Kyjev. To sú slová ukrajinského veľvyslanca pri Európskej únii. Nemali sa týkať tranzitu plynu, ale hrozieb Bratislavy. Pán Duleba, aká je dnes pozícia Slovenska?
