BRATISLAVA. Použil síce slová, že nechce eskalovať napätie, vzápätí však premiér Robert Fico zo Smeru po rokovaní z eurokomisárom pre energetiku v Bruseli predostrel svoj päťbodový zoznam plánovaných antiukrajinských opatrení.
Deväť dní potom, ako vypršal kontrakt medzi Ukrajinou a Ruskom na tranzit ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko, a najmenej 530 dní odvtedy, čo Ukrajina oznámila, že kontrakt neobnoví, sa Fico v Bruseli snažil toto rozhodnutie zvrátiť.
Vycestoval s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou z Hlasu, hoci hlavný partner pre diskusiu s Ficom - ukrajinská delegácia - nebol na rokovaniach prítomný.
Fico tak ďalej stupňuje diplomatickú roztržku s vojnou zasiahnutou Ukrajinou v čase, keď sú ostatné krajiny Európskej únie pripravené na utlmený tok ruského plynu cez Slovensko.
Výsledkom rokovaní v Bruseli nie je žiadna dohoda, z ktorej by vyplývalo obnovenie tranzitu. Opozícia tvrdí, že premiér klame aj na európskej pôde. Vo štvrtok v skutočnosti nemal "čo nové oznámiť, tak sa opäť len vyhrážal Ukrajine", povedal predseda PS Michal Šimečka.
Denník SME spísal sedem bodov, ktoré Fico v Bruseli povedal, a zasadil ich do kontextu
1. Slovensko prichádza o pol miliardy eur z tranzitu
Argument, že Slovensko príde o pol miliardy eur na tranzitných poplatkoch od krajín, ktoré plyn odoberali, použil Fico už niekoľkokrát.
Vo štvrtok však bol novinármi prvýkrát konfrontovaný, aby sumu objasnil. Ročné zisky pološtátnej spoločnosti Eustream, ktorá tranzit na Slovensku zabezpečovala, totiž ukazujú, že štát na tranzite získaval výrazne menej.
Najmenej od roku 2016 zisky slovenskej spoločnosti Eustream, ktorá tranzit zabezpečuje, neprekročili 370 miliónov eur, medzi rokmi 2016 až 2023 boli v priemere 280 miliónov eur.
Eustream pritom nie je plne vo vlastníctve štátu. Patrí mu 51-percentný podiel, zvyšok vrátane manažérskej kontroly nad podnikom patrí českej skupine EPH.
Štátu tak patrí najviac polovičný podiel zo ziskov, teda v najlepších časoch okolo 190 miliónov eur ročne. Ďalším príjmom štátu sú dane, ale ani s touto sumou by sa príjem štátu nepriblížil sume, ktorú spomína Fico.
Keďže objem prepravovaného plynu klesal, znižovali sa aj zisky Eustreamu, a teda aj štátu. Za rok 2023 už Eustream vykázal stratu vyše 12 miliónov eur.
Štát tak za tento tok z tranzitu plynu nemal žiadny zisk.
Fico vo štvrtok tvrdil, že nemá zmysel diskutovať o rozdieloch "desiatok miliónov eur", ale podstatné podľa neho je, že Slovensko bude tratiť stovky miliónov.
2. Stopka pre ruský plyn poškodzuje Európsku úniu
Fico, tak ako už niekoľkokrát predtým, aj v Bruseli opakoval, že zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu poškodzuje Slovensko aj Európsku úniu a je v ich "životnom záujme", aby tranzit pokračoval. Tvrdí pritom, že eurokomisia si uvedomuje, o aký veľký problém ide.
Stopnutie tranzitu Fico spája aj so zvýšenou cenou za plyn na medzinárodných trhoch. Hovorí, že cena plynu sa ako dôsledok zastavenia toku vyšplhala na 40 až 50 eur za megawathodinu. Zároveň tvrdí, že EÚ preto viac nebude konkurencieschopná, lebo USA nakupujú plyn za menej ako 10 eur za megawathodinu.
Šimečka vo štvrtok upozornil, že Fico zavádza aj pri interpretovaní postojov Komisie. Oponuje, že generálna riaditeľka pre otázky energie Ditte Juul Jørgensenová v skutočnosti Sakovej v liste napísala, že dovoz plynu z Ruska nie je v záujme EÚ. Teda, že "pokračovanie dovozu ruského plynu predlžuje našu zraniteľnosť a vystavuje nás možnosti manipulácie a prerušenia dodávok".
Ostatné európske krajiny, ktoré predtým odoberali plyn z Ruska, si už našli iných dodávateľov.
Hoci je pravda, že ceny plynu na trhoch rástli, analytici predpokladajú, že počas najbližších mesiacov sa jeho cena bude opäť vracať k hodnotám z jesene.
Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen vydal po štvrtkovom stretnutí len niekoľkoriadkové nekonkrétne spoločné stanovisko s Ficom. Tvrdia v ňom, že mali "dobrú a otvorenú diskusiu" o energetickej situácii. Aj to, že sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, v ktorej budú "vyhľadávať možnosti založené na spoločnom zhodnotení situácie", a možnosti, ako môže EÚ pomôcť.
3. Ako chcel Fico dostať plyn na Slovensko
Premiér v Bruseli prvýkrát objasnil, ako chcel s Ukrajinou vyjednať tranzit plynu na Slovensko. Spomenul dva spôsoby.
Jedným z nich je možnosť, aby vznikla dcérska spoločnosť SPP, ktorá by ruský plyn nakúpila tak, aby na území Ukrajiny už bol jej majetkom. Cez Ukrajinu by potom surovina na Slovensko tiekla už s označením "slovenský" a nie pod značkou "ruský" plyn.
Druhú alternatívu, ktorú Fico spomínal, bolo získať ruský plyn cez Azerbajdžan. Tak by zas na Slovensko prúdil "azerbajdžanský" plyn, no opäť s pôvodom v Rusku.
4. Fico sa vyhráža ukrajinským utečencom
Vo štvrtok Fico predstavil aj zoznam opatrení, ktoré vraj Slovensko môže zaviesť proti Ukrajine, ak v najbližších týždňoch tranzit plynu neobnoví.
Spomínal zastavenie humanitárnej pomoci, zníženie alebo odňatie dávok Ukrajincom, ktorí pred vojnou utiekli na Slovensko, či zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu. Priznal, že niektoré z týchto krokov bude problém pretlačiť v parlamente. Narážal pritom zrejme na niektorých poslancov Hlasu.
"Niekto môže povedať, že je to kruté, ale kruté je aj to, čo robí Zelenskyj nám,“ vyhlásil premiér.
Vôbec po prvý raz hovoril ako o politickej odvete aj o využití práva veta pri hlasovaniach týkajúcich sa Ukrajiny na zasadnutí premiérov krajín Európskej únie.
„Niektoré rozhodnutia potrebujú jednomyseľnosť v EÚ. Ak Zelenskyj nemá problém naťahovať ruku a pýtať si miliardy z EÚ, môže sa stať, že niektorí politici sa vzoprú a povedia nie,“ tvrdil premiér po rokovaní v Bruseli.
5. Zelenskyj vraj urobil svojvoľné rozhodnutie
Fico tvrdí, že k zastaveniu tranzitu nemuselo dôjsť, a ide o výsostne politické rozhodnutie prezidenta Zelenského.
V skutočnosti pritom Ukrajina tranzit nezastavila, ale vypršal kontrakt medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Kontrakt aj napriek rozpútaniu totálnej vojny Ruskom vo februári 2022 Ukrajina plnila počas celej doby jeho trvania.
Už koncom decembra bývalý minister hospodárstva vo vláde Eduarda Hegera Karel Hirman upozorňoval, že predĺženie kontraktu s Ruskom by nebolo v záujme Ukrajiny, hoci Fico tvrdí opak a hovorí, že Ukrajina tiež príde o tranzitné poplatky.
Pokračujúci kontrakt s Gazpromom by totiž znamenal, že by Ukrajina musela pristúpiť na Putinom opakovane deklarované podmienky a vzdať sa nárokov z už vyhraných arbitráží voči Gazpromu a Rusku za zhabaný majetok na Ruskom obsadenom Kryme.
"Znamenalo by to precedens, ktorý by Putin označil za uznanie anexie Krymu Ruskom zo strany Kyjeva," vysvetľuje Hirman.
6. Ficov argument, že nie sú právne prekážky
Jeden z najpodstatnejších výstupov, ktoré Fico v Bruseli komunikoval po stretnutí s eurokomisárom Jørgensenom bolo, že nie sú žiadne právne prekážky, ktoré by Ukrajine nedovoľovali v tranzite ruského plynu pokračovať.
Fico zároveň tvrdil, že neexistujú ani iné prekážky vyplývajúce z protiruských sankcií, pre ktoré by Ukrajina dopravu suroviny nemohla predĺžiť.
Nie je ale zrejmé, že by niektorý z predstaviteľov Ukrajiny alebo Európskej komisie niekedy tvrdil, že práve tieto dôvody znemožňovali tranzit plynu cez Ukrajinu na Slovensko.
7. Čo hovorí opozícia
Opozícia vo štvrtok kritizovala Fica za to, že o zastavení tranzitu plynu klame - a to už pri fakte, že to Ukrajina zastavila tok suroviny cez svoje územie.
"Fico dnes prezentoval situáciu tak, ako keby vojnu začala Ukrajina. Plyn cez ňu jednoducho netečie preto, že 31. decembra bola riadne ukončená päťročná zmluva medzi Ruskom a Ukrajinou o jeho tranzite," reagoval Karel Galek z SaS. "Zmluva medzi Gazpromom a Naftogazom nebude predĺžená, vieme to od začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Prezident Zelenskyj to opakovane vyhlasoval."
Šimečka tiež hovorí, že premiér v Bruseli nič nevyrokoval. "Ani plyn, ani žiadne finančné kompenzácie."
Tvrdí, že premiérovi nejde o riešenie problému, ale len umelo eskaluje konflikt s prezidentom Zelenským, aby zakryl "domáce zlyhania a nástup drahoty".
