BRATISLAVA. Necelé dva roky po oficiálnom skončení pandémie covidu sa vedci zaoberajú novou hrozbou - vírusom vtáčej chrípky H5N1.
Medzi vtáctvom už vírus koluje prinajmenšom od druhej polovice 90. rokov, v pondelok naň zomrel prvý človek.
Išlo o seniora z USA. Mal kontakt s voľne žijúcimi vtákmi, ako aj s vtákmi chovanými doma, oznámilo v pondelok bez podrobností ministerstvo zdravotníctva štátu Louisiana.
Hoci je hrozba nákazy ľudí vírusom vtáčej chrípky nízka, odborníci, s ktorými sa rozprával denník SME, nevylučujú, že v dôsledku mutácie by tento patogén mohol spustiť epidémiu alebo až pandémiu.
Virológ Klempa: Na vírus z Číny nie je vakcína Čítajte Vírus H5N1 prvýkrát identifikovali v roku 1996. Od roku 2020 sa však počet ohnísk medzi voľne žijúcimi vtákmi prudko zvýšil a na infekciu ich zomreli milióny. Okrem nich sa vírusom vtáčej chrípky nakazili aj voľne žijúce cicavce.
Experti sa obávajú, že cirkulácia vírusu u cicavcov by mohla viesť k mutáciám, ktoré uľahčia jeho šírenie medzi ľuďmi.
Ľuďom zatiaľ nehrozí
"Toto sa očakáva, a preto sa tento vírus intenzívne sleduje už od roku 2005," odpovedá virologička Tatiana Betáková z Prírodovedeckej fakulty UK a Biomedicínskeho ústavu SAV na otázku, či je možné, že by vírus vtáčej chrípky mohol spustiť pandémiu podobnú covidu.
