BRATISLAVA . Slovenská poľovnícka komora ocenila, že ich zástupcovia mimovládnych ochranárov uznávajú za organizáciu angažujúcu sa v ochrane slovenskej prírody.
Zareagovali na ich výzvu o ochrane vlka.
„Sme radi, že nás radíte medzi organizácie, ktorým záleží na budúcnosti slovenskej prírody a považujete nás za partnerov pri jej ochrane. Ubezpečujeme Vás, že nám záleží na kvalite životného prostredia a zachovaní všetkých pôvodných druhov živočíchov žijúcich v našej prírode. Dôkazom toho sú aj populácie veľkých mäsožravcov, ktoré sa na našom území od nepamäti nepretržite lovili a napriek tomu, či práve vďaka tomu, si zachovali svoju vitalitu, početnosť a akceptáciu vidieckym obyvateľstvom,“ uviedla poľovnícka komora.
Podpora vidieka pomôže aj synantropným druhom
Podľa komory turbulencie pri love vlka vyvolali len krátke obdobia v nedávnej minulosti, keď z dôvodu politickej situácie bol ich lov zakázaný, čo vnieslo medzi obyvateľov vidieka strach o existenciu a v niektorých prípadoch aj o holý život.
Poľovníci sa na mimovládne ochranárske organizácie zároveň obrátili aj s naliehavou prosbou.
PS podalo podnet na generálnu prokuratúru pre legislatívu k lovu vlka Čítajte „Podporte život na vidieku, vidiecke aktivity a prírodný spôsob života, ktorý je pre človeka najprirodzenejším spôsobom bytia tým, že podporíte manažment synantropných a potenciálne synantropných druhov živočíchov. Je to napríklad jelenia a diviačia zver, kde je lov povolený, ale aj medveď, vlk, bobor, vydra, kormorán, krkavec a pod. Tieto druhy boli v minulosti v Európe takmer vyhubené, nie pre trofej, ale preto, že sa v ich susedstve nedalo žiť. Ich absolútna ochrana mala význam vtedy, keď boli ohrozené vyhubením,“ dodala Slovenská poľovnícka komora s tým, že v súčasnosti nejde o ohrozené druhy.
Lov nepresiahne desať percent populácie
Komora pripomenula, že pre niektoré druhy boli vypracované manažmentové plány schválené ministerstvom a akceptované Európskou komisiou, ktorých súčasťou bol aj regulovaný lov.
„Pre názory niektorých politických predstaviteľov sa od ich plnenia ustúpilo,“ objasnila komora poľovníkov, pričom takýto manažmentový plán bol vypracovaný aj pre vlka dravého.
Komora dodala, že pracovná skupina odborníkov zostavená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovila kvótu vo výške nepresahujúcej 10 percent populácie, Národné lesnícke centrum monitoruje populáciu vedeckými metódami cez reprodukčné páry a poznáme dynamiku prírastku.
Škody rastú, genetický fond slabne
Poľovníci varovali, že škody vlkom preukázateľne rastú nielen na hospodárskych zvieratách, ale je už ohrozené aj genetické jadro našej karpatskej populácie jelenej zveri.
Podľa vyhlásenia komory poľovníkov je dôležité, aby tieto druhy živočíchov nestratili rešpekt pred ľuďmi, čo môže viesť k negatívnym javom, akými sú blízkosť vlkov k ľudským sídlam. Tento proces, prebehol už v iných európskych krajinách, čo viedlo k úprave ich statusu medzi chránenými druhmi.
Zástupcovia mimovládnych ochranárskych organizácií apelovali na poľovnícke organizácie, aby sa postavili za ochranu vlka dravého. Ten je podľa nich dôležitou súčasťou ekosystémov a symbolom slovenských lesov.
„Iniciatívu Ministerstva životného prostredia SR, ktorá umožnila od januára 2025 lov vlka dravého, považujeme za závažné zlyhanie v ochrane prírody,“ uviedli ochranári.
Veríme, že poľovníci sú aj zodpovední milovníci prírody,“ apelovali ochranári, pričom poľovníkov požiadali, aby vlka nelovili a zdôraznili jeho ochranu aj medzi svojimi kolegami z iných regiónov.
