„Každá doba potrebuje umenie a umenie potrebuje slobodu,“ povedal herec JURAJ KUKURA pri preberaní Pribinovho kríža I. triedy od Petra Pellegriniho.
Herec a riaditeľ divadla Aréna za svoju prácu nebol ocenený prvýkrát. Štátne vyznamenanie už pred niekoľkými rokmi získal v Česku. Bol aj držiteľom titulu zaslúžilý umelec, kým si to režim pre jeho veľký úspech v zahraničí nerozmyslel.
Nad tým, že by vyznamenanie od Petra Pellegriniho na protest odmietol tak, ako to urobila Zdena Studenková, neuvažoval. “Je to štátne vyznamenanie, nie politické vyznamenanie. Dostal som ho od demokraticky zvoleného prezidenta za celoživotnú prácu,” hovorí.
S divadlom Aréna sa minulý rok vrátil na Tyršovo nábrežie a 17. novembra uviedli hru Nepriateľ ľudu. Jej autor Henrik Ibsen v nej komentuje spoločnosť bez toho, aby sa staval na niektorú stranu, a preto nemôže nikoho uraziť, hovorí Kukura.
„A to mi vyšlo, lebo nakoniec sa urazili všetci. To považujem za môj najväčší úspech,“ dodáva.
Juraj Kukura v rozhovore hovorí aj:
- o tom, prečo si nekládol otázku, či má štátne vyznamenanie prijať,
- o tom, prečo podľa neho ministerka kultúry už dávno nemala byť ministerkou,
- prečo inscenácia hry Hirošima, moja láska nie je v tomto čase náhodná,
- v čom slovenská spoločnosť urobila chybu po páde komunizmu.
Titul zaslúžilý umelec vám za komunizmu najprv udelili, potom zobrali. Ako ste to vtedy prežívali?
To bol len zlomok z toho, čo sa mi vtedy dialo. Ja som bol škrtnutý niekoľkokrát v mojom živote.
Šťastím pre mňa bolo, že s mojou tvárou som nemohol hrať pozitívnych komunistov, tak som hrával negatívne postavy a mohol som sa tomu vyhýbať. Ale to škrtanie sa začalo, keď som odmietol hrať vo filme o Gustávovi Husákovi jeho blízkeho priateľa Šmidkeho.
Prestal som byť obsadzovaný. Hral som iba v zahraničných produkciách, ktoré sa točili v Čechách, kde na to nebol až taký silný stranícky vplyv. Aby ma ponížili, tak ma obsadili v televízii a hral som metronóm. Neodvážil som sa to odmietnuť.
Kým všetci ostatní hrali postavy, ja som robil tik-tak. Pritom som tu chcel pracovať. Pri živote ma držali nemecké zákazkové operné filmy, ktoré točil Peter Weigl.
Nekládli ste si otázku, či vyznamenanie od prezidenta Petra Pellegriniho prijať?
