BRATISLAVA. Konšpiráciami o prevrate pripravovanom občianskymi aktivistami, združeniami, kultúrnou obcou, opozíciou, zahraničím, ako aj silnými vyhláseniami o možnom rozpade Európskej únie a NATO koalícia mobilizuje svojich voličov.
O tom, že môže ísť o zadefinovanie tém a nastavenie spoločenskej atmosféry pred možnými predčasnými voľbami, uvažujú okrem slovenských analytikov a komentátorov aj zahraničné médiá.
Konflikty vo vládnej koalícii totiž v skutočnosti ukazujú na iný možný scenár - že vláda ukončí svoje pôsobenie predčasne nie pre protesty, ale pre vnútorné koaličné problémy. V pozadí koalície sa odohráva zápas o zotrvanie štvrtej vlády premiéra Roberta Fica pri moci.
Fico sa v stredu fámami o chystanom prevrate priblížil k vlastným tvrdeniam z roku 2018, keď po vražde Jána Kuciaka svoj nútený odchod z postu premiéra spájal s Georgeom Sorosom.
Dva dni pred ohlásenými verejnými zhromaždeniami vo viacerých mestách za podporu členstva Slovenska v Európskej únii a NATO sa Fico odvoláva na zdroje zo SIS a opisuje, ako na Slovensku majú byť "experti z Gruzínska a Ukrajiny", ktorí mali byť aj pri protivládnych zhromaždeniach v Gruzínsku a na Ukrajine.
Na štvrtok ráno zvoláva bezpečnostnú radu štátu, aby pripravila "preventívne opatrenia", ktoré majú zabrániť "rozvratu štátu".
Popri sprisahaneckých teóriách premiér zintenzívnil v posledných týždňoch a najmä dňoch rozkol vo vzťahoch s predstaviteľmi Ukrajiny pre zastavenie tranzitu ruského plynu a pokračuje v zbližovaní sa s neliberálnymi demokraciami v Maďarsku a Turecku a s lídrami nedemokratických krajín ako Rusko či Čína.
To, že koalícii v skutočnosti hrozí rozpad pre stratu parlamentnej väčšiny zvnútra, naznačil v utorok vicepremiér Peter Kmec z Hlasu. Povedal, že riadne naplánovaná februárová parlamentná schôdza, na ktorej mala koalícia vyriešiť sporné otázky, nebude.
Ani zásadné spory v predošlých vládach OĽaNO pod vedením Igora Matoviča a Eduarda Hegera nespôsobili situáciu, že by koalícia musela pristúpiť k zrušeniu celej schôdze.
V čase, keď premiér prezentuje teórie o majdane, ktorým chce podľa neho opozícia zvrhnúť súčasnú vládu bez volieb, sa v koalícii rozohrala diskusia o rekonštrukcii vlády. Tá má buď zabezpečiť koalícii stabilnú podporu aspoň 76 poslancov, aby mohla dovládnuť, alebo sa koalícia a jej vláda rozpadnú z vlastnej iniciatívy zvnútra.
Napriek Ficovým uisteniam z konca roka o tom, že koalícia funguje a vláde prechádzajú zákony, teraz zrušenie riadnej schôdze indikuje, aké vážne dôsledky pre koalíciu bude mať, ak sa nedohodne so skupinou poslancov okolo Rudolfa Huliaka a Samuela Migaľa. Vláde hrozí, že nedokáže presadzovať svoj program a naplniť sľuby voličom.
"Ak výsledkom bude nedohoda, potom smerujeme k predčasným voľbám," tvrdí vicepremér Kmec.
Nie sprisahanie, ale vnútorné spory ohrozujú vládnutie Fica:
1. Bude alebo nebude vo februári zasadať parlament a čo to znamená?
Ak by koalícia úplne zrušila riadne zasadnutie parlamentu vo februári, znamenalo by to, že nedokáže garantovať presadzovanie svojho programu.
Vicepremiér Kmec v utorok v rádiu Slovensko povedal, že riadna schôdza je presunutá na marec. Dôvody tohto kroku spojil s nedostatočným počtom poslancov, na ktorých sa môže koalícia spoliehať.
"Výsledkom politických rokovaní musí byť zaručená väčšina v parlamente,“ uviedol. Diskusie v koalícii podľa neho smerujú k tomu, aby "dostala našich poslancov a bývalých poslancov z klubu SNS do košiara vládnej koalície späť“.
O zrušení schôdze nemal žiadne informácie napríklad minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a tiež viacerí oslovení poslanci. Premiér Fico v stredu tvrdil, že schôdza sa konať bude.
Podľa zistení SME z viacerých zdrojov z prostredia koalície a Národnej rady v koalícii skutočne zvažovali v posledných dňoch aj možnosť, že by sa februárová schôdza nekonala. Tento scenár sa však už javí ako nepravdepodobný.
Pravdepodobne sa schôdza uskutoční v riadnom termíne, no jej program by mal byť okresaný o sporné body rokovania. Ide o voľbu predsedu parlamentu, voľby členov Rady STVR, ktorej nefunkčnosť predlžuje rozpočtové provizórium média.
Presunuté na marec by mali byť aj dôležité návrhy pre SNS o financovaní športu a o mimovládnych organizáciách.
Viaceré z nich pritom boli na februárovú schôdzu presunuté z decembra či ešte skorších zasadnutí parlamentu na jeseň, pretože sa na ich podpore strany koalície či jej poslanci nedokázali dohodnúť.
Kmec tvrdil, že vo februári sa uskutoční len mimoriadna schôdza s návrhmi z oblasti zdravotníctva. Zdroj SME z prostredia vedenia parlamentu tvrdí, pôjde o riadnu schôdzu a jej súčasťou majú byť aj niektoré ďalšie návrhy.
2. Čo pre koalíciu znamená, že Šutaj Eštok rokoval s poslancami okolo Samuela Migaľa?
Mali sa stretnúť už v októbri. Nestalo sa tak. K rokovaniam medzi nespokojnou skupinou poslancov Hlasu - Samuelom Migaľom, Jánom Ferenčákom, Radomírom Šalitrošom a Romanom Malatincom - s predsedom strany Matúšom Šutajom Eštokom následne nedošlo ani v novembri a decembri.
Napokon Šutaj Eštok pristal na návrh Migaľa, aby sa v utorok stretli v parlamente. Míting potvrdili samotní poslanci. "Po dlhom čase konečne prebieha komunikácia s vedením našej strany, za čo sme radi," oznámili bez bližších podrobností.
Podľa informácií SME z prostredia Hlasu sa však zatiaľ nedohodli, no stretnutie malo byť "konštruktívne". Rebelujúci poslanci strane vyčítajú zmenu v štýle politiky po nástupe Šutaja Eštoka do čela strany a približovanie sa Hlasu k spôsobom komunikácie v Smere.
Vývoj rokovaní by mal vplyv vplyv na voľbu predsedu parlamentu, keďže s oficiálnym kandidátom Hlasu do funkcie Richardom Rašim sa nestotožňuje celá strana. Poslanec Ferenčák naznačil, že by v tajných voľbách za Rašiho vôbec nemusel hlasovať. Aj jeho najbližší kolegovia by chceli vo vedení parlamentu priamo predsedu strany, hoci je ministrom vnútra. V pôsobení Šutaja Eštoka v parlamente vidia príležitosť, aby sa viac venoval dianiu v strane a jej poslaneckom klube.
Nie je zrejmé, aké konkrétne požiadavky štvorica poslancov Hlasu komunikuje vedeniu. Poslanec Malatinec napríklad kritizuje ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (SNS) a žiada zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia, aby nad ním ministerka stratila politický vplyv.
Jasné nie je ani to, či má štvorica personálne požiadavky. Ferenčák komunikoval, že sa ho strana pokúsila odsunúť z parlamentu, keď mu ponúkla diplomatický post, čo odmietol. Ponuky, ktoré odmietli, dostali aj ďalší zo skupinky nespokojných.
Podľa informácií SME ani blížiaci sa pracovný kongres Hlasu v piatok a sobotu ešte zrejme nevyústi do záveru, či sa aktéri dohodli, alebo nedohodli.
Postup štvorice poslancov napokon rozhodujúco ovplyvní schopnosť koalície presadiť vládne a poslanecké návrhy v parlamente a prípadná dohoda s vedením nebude dosiahnutá v krátkom čase.
Zrejme ide o jeden z dôvodov, prečo má dôjsť k zrušeniu schôdze vo februári alebo k okresaniu jej programu. Bez podpory štvorice nemá vládna koalícia k dispozícii potrebnú minimálnu väčšinu 76 hlasov, ale len 75 poslancov.
Ešte väčší deficit v počte poslancov prehlbuje trojica odídencov okolo Rudolfa Hulika, bez ktorých vláde zostáva 72 zákonodarcov.
3. Prečo poslanci okolo Huliaka už čakajú len na zásah premiéra?
Pred dvoma týždňami sa premiér Fico stretol na Úrade vlády s Rudolfom Huliakom. Predmet a výsledky rokovania ani jedna zo zúčastnených strán nezverejnila, čo v utorok prispelo k neprehľadnosti vývoja sporu medzi Huliakovou skupinkou a vedením SNS.
Huliak tvrdí, že ho premiér vyzval, aby sa pokúšal rokovať a dohodnúť s lídrom SNS Andrejom Dankom. Huliakova skupina - členovia strany Národná koalícia - sa od jesene dožadujú rovnocennejšieho postavenia vo vládnej koalícii a zverenia ministerstva životného prostredia pod ich vedenie.
Huliak a Danko sa v utorok skutočne stretli, obaja však informovali, že míting trval len niekoľko minút. Obaja politici sa mesiace vo verejnom priestore urážajú a napriek súhlasu so stretnutím sa krátky rozhovor Huliaka s Dankom, Petrom Kotlárom a Romanom Michelkom niesol v duchu výčitiek.
Huliakovi a jeho dvom kolegom - Ivanovi Šefčíkovi a Pavlovi Ľuptákovi - vyčítali, že na jeseň opustili klub SNS.
Danko komunikoval, že Huliakovi ponúkol obsadenie postu podpredsedu parlamentu, ktorý od volieb zastáva práve Danko, a tiež zapracovanie tejto skupiny do koaličnej zmluvy.
Huliak však podľa jeho kolegu Ľuptáka ponuku odmietol. Trvá totiž na zverení ministerstva životného prostredia. Poslanci z Národnej koalície mesiace tvrdia, že ministerstvo mali riadiť od volieb a Danko im rezort prisľúbil zveriť po prezidentských voľbách, keďže prezidentka Zuzana Čaputová odmietla Huliaka v roku 2023 vymenovať za ministra.
Ľupták tvrdí, že by ponuku odmietli, aj keby im ponúkli diplomatické posty či priamo post predsedu parlamentu. Tvrdí, že by tým zradili svoj program, ktorý dokážu napĺňať len z riadiacich štruktúr rezortu životného prostredia.
Poslanec zároveň dodal, že dostačujúce by nebolo ani obsadenie postov štátnych tajomníkov na tomto ministerstve.
SNS oznámila, že ďalšie rokovanie s Huliakom už neplánuje. Danko nemôže trojici vyhovieť s odôvodnením, že vlastné nároky by začali mať ďalšie subjekty z kandidátky SNS - súčasný minister Tomáš Taraba a otec a syn Kuffovci, ktorí boli členmi strany Život.
Ľupták tvrdí, že premiér s takýmto scenárom rokovaní počítal a na stretnutí im Fico povedal, že v takom prípade sa v spore začne priamo angažovať. "Premiér so svojimi právomocami to teraz musí usporiadať," avizuje poslanec.
4. Je aktuálne dianie v súlade s premiérovým ultimátom?
"Ako sa dá vládnuť s menšinou?" položil si pred vyše týždňom rečnícku otázku v Ta3 a pokračoval.
"Ak nezabezpečia SNS a Hlas funkčnosť parlamentu, jednoducho ak nepovedia, že máme to vyriešené, hoci na tom veľmi intenzívne pracujú, jediné riešenie pre túto krajinu budú predčasné parlamentné voľby,“ tvrdil.
Obom koaličným stranám dal čas do marca, aby vyriešili situáciu vo svojich poslaneckých kluboch. Inak avizoval, že bude musieť pristúpiť k rekonštrukcii vlády primerane k ich mandátom, o ktoré stratou kontroly nad svojimi poslancami prišli.
Zúženie programu februárovej schôdze alebo jej zrušenie by boli v súlade s Ficom vytýčenými cieľmi. V prípade, že nedôjde k dohode s rebelujúcimi poslancami, potom aj vicepremiér Kmec hovorí o "smerovaní k predčasným voľbám".
Premiér Fico v stredu popri sprisahaneckej teórii o hroziacom prevrate na Slovensku povedal, že Smer chce "najbližšie voľby" opäť vyhrať.
Beata
Balogová
