BRATISLAVA. Neuplynul ani rok odvtedy, ako sa Pavol Gašpar dostal do vedenia SIS, a už dosiahol, čo sa od neho čakalo. Zaradil sa medzi svojich predchodcov, ktorí boli podozriví zo zneužívania tajnej služby na politické účely.
Údajné zistenia SIS o protivládnej činnosti aktivistov a opozície, ktoré v utorok prezentoval v parlamente premiér Robert Fico, sú už druhým príkladom.
V stredu o desiatej predpoludním prišiel do sídla SIS prezident Peter Pellegrini, aby si vyžiadal k správe "všetky relevantné informácie". Nie je časté, aby hlava štátu chodila za riaditeľom tajnej služby, skôr to býva naopak - ak niečo potrebuje, zavolá si ho do prezidentského paláca.
Pellegrini o návšteve SIS oficiálne informoval vopred. Zároveň oznámil, že k výsledkom stretnutia nebude dávať žiadne stanovisko. "Prezident nebude poskytovať mediálne vyhlásenie," upozornila jeho kancelária.
Prítomní boli údajne aj predstavitelia ďalších silových zložiek štátu. Po odchode z SIS Pellegrini oznámil, že požiadal premiéra, aby zvolal bezpečnostnú radu štátu.
V článku sa dočítate:
- ako návšteva prezidenta v SIS poslúžila Ficovi,
- čo všetko vieme o správe, ktorá odznela v parlamente,
- ako reagujú polícia, prokuratúra a opozícia,
- čo už dosiahol Gašpar junior ako šéf SIS,
- kedy už bola SIS pozorivá zo zneužitia na politický boj.
Aj Čaputová zašla k SIS
Podobná situácia nastala v roku 2021, keď SIS zhromažďovala informácie na diskreditáciu vyšetrovateľov závažných korupčných káuz ľudí prepojených na Smer. Situácia sa vyhrotila, keď polícia z korupcie obvinila aj aktívneho šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského, nominata strany Sme rodina.
Jeho nástupca Michal Aláč zvolal v priestoroch SIS schôdzku s najvyššími predstaviteľmi štátu vrátane vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej. Prezentoval im údajné dôkazy, ktoré SIS nazbierala.
Schôdzka bola vtedy utajená a informácie o nej sa dostali na verejnosť až dodatočne. Správu SIS potom v parlamente predniesol jeho vtedajší predseda a šéf Sme rodina Boris Kollár.
Aj keď bola neverejná, niekto ju obratom zverejnil na internete.
Gašparova správa
Aktuálna správa SIS, ktorú v stredu v parlamente čítal Fico, je tiež v režime utajenia stupňa "dôverné". Je to druhý najnižší stupeň zo štyroch.
Zákon o ochrane utajovaných skutočností hovorí, že stupňom dôverné sa označuje informácia vtedy, "ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov".
V utorok denník SME informoval, že správa podľa predkladateľov obsahovala "závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení s cieľom destabilizácie Slovenska". V skutočnosti sa však zaoberala najmä hromadným e-mailom z prostredia občianskeho sektora o plánoch na verejné protesty proti súčasnej vláde.
Ide o návrh protestných aktivít na nasledujúce týždne. Väčšina častí je formulovaná ako otázky a návrhy.
Opozícia proti zneužívaniu SIS proti nej a aktivistom ostro vystúpila už v utorok. K obsahu správy sa však pre jej utajenie bližšie nevyjadrovala.
Fico a SIS spravili kauzu z mailu mimovládok o protestoch, akých Smer organizoval desiatky Čítajte Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka hovorí, že v pôsobnosti tajnej služby môže byť aj monitoring prípravy masových podujatí na verejných priestranstvách. "Akákoľvek činnosť SIS však smie do základných práv zasiahnuť len ak je to nevyhnutné na zabezpečenie niektorého z kvalifikovaných záujmov. Napríklad vnútorného poriadku alebo bezpečnosti štátu."
Zo základných práv, ktoré môžu byť v takom prípade dotknuté Procházka spomenul právo na súkromie, informačnú slobodu, či združovacie a zhromažďovacie právo.
Štátne zložky sú ticho
Otec šéfa SIS Tibor Gašpar, podpredseda parlamentu za Smer, v utorok nešikovne odpovedal na otázku novinárov, či je pravda, že sú odpočúvaní predstavitelia opozície a ľudia, ktorí organizujú protesty.
"Nebudem komentovať nič z obsahu správy, ktorá bola prečítaná," reagoval najskôr.
Na poznámku, že to hovoria niektorí opoziční poslanci, dodal: "Ak toto hovoria poslanci, je to dôkazom toho, že začínajú informovať možno aj o tom, čo je chránená skutočnosť. Budeme sa tým musieť zaoberať a podať možno aj trestné oznámenie."
Tým už v utorok Gašpar ako prvý nepriamo potvrdil, že SIS využila aj záznamy odpočúvaní.
Generálna prokuratúra vedená Marošom Žilinkom v stredu odmietla povedať, či podozrenia zo zneužitia SIS na politické účely začne vyšetrovať. "Ani sa nebudeme vyjadrovať k skutočnostiam, ktoré odzneli na verejnosti v súvislosti so Slovenskou informačnou službou," povedala jeho hovorkyňa Jana Tökölyová.
Policajné prezídium neodpovedalo vôbec. Po odchode Ľubomíra Soláka, ktorý skončil pred pár dňami, polícia nemá riadneho šéfa. Dočasne ju vedie viceprezident Rastislav Polakovič.
Tri okruhy správy
Trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci šéfom SIS podala v stredu na Generálnej prokuratúre SaS.
Správa Gašpara mladšieho podľa poslanca strany Ondreja Dostála obsahovala tri okruhy informácií.
Prvý sa týkal občianskych protestov a ich organizátorov - vzájomných prepojení a kontaktov na opozíciu.
Druhý okruh bol zameraný na kriminálne aktivity, ako sú útoky na kritickú infraštruktúru, hekerský útok na kataster alebo e-mailové vyhrážky školám a ďalším inštitúciám.
"Tretí okruh sa týkal atentátu na premiéra, páchateľa atentátu, jeho názorov, postojov a predchádzajúcich aktivít," povedal Dostál.
Správa podľa neho neobsahovala žiadnu utajovanú informáciu.
Opozícia vyzvala šéfa SIS, aby odstúpil z funkcie. Progresívne Slovensko navrhlo zvolať parlamentný výbor na kontrolu činnosti tajnej služby.
Ten však nemá žiadne reálne právomoci a väčšinu v ňom má navyše koalícia. Šéfkou výboru bola pôvodne poslankyňa SaS Mária Kolíková. V júni minulého roka ju však parlament na návrh koalície odvolal.
Právnik Procházka si však myslí, že je správne aby SIS podliehala najmä parlamentnej kontrole. "Právomoci osobitného výboru na kontrolu činnosti SIS síce nie sú nejak zvlášť široké, ale nie sú ani bezvýznamné," hovorí Procházka. Výbor podľa neho môže napríklad dospieť k záveru o nezákonnosti v činnosti tajnej služby. V takom prípade je povinný informovať plénum Národnej rady aj generálneho prokurátora.
Premiér Fico v stredu povedal, že správa, ktorá zaznela v parlamente, obsahovala len asi desať percent toho, o čom SIS vie. "Je to podložené dôkazmi a ITP-čkami." Viac sa verejnosť podľa neho dozvie vo štvrtok po zasadnutí bezpečnostnej rady.
SIS a strašné veci
Podozrenia zo zneužitia SIS v prospech Fica sa ukázali prvý raz v októbri. Premiér vtedy vyhlásil, že k májovému atentátu na neho SIS pripravila správu, v ktorej sú "strašné veci". Tvrdil, že strelec bol aktivista s "plnými kontaktmi" na opozičné strany.
Oficiálne vyšetrovanie pritom podľa dostupných informácií doteraz neukázalo, že by mal páchateľ komplicov či pomocníkov.
Situáciu vtedy zamotal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu, ktorý povedal, že SIS pripravuje správu o atentáte na pokyn premiéra. Fico to vzápätí poprel. Ďalšia verzia bola, že správa je pre parlament.
V novembri Gašpar junior predniesol na kontrolnom výbore Národnej rady správu o stave politického extrémizmu. Opozíciu jeho vystúpenie znepokojilo.
"Jedna z výhrad bola tá, že správa bola zameraná najmä na kritické hlasy voči vláde. Pán riaditeľ mal na to rôzne vysvetlenia, s ktorými sme sa nestotožnili," hovoril vtedy poslanec PS Martin Dubéci.
Divadlo s Gašparom
Pochybný bol pritom už nástup Pavla Gašpara do funkcie, keď terajšia vláda prišla k moci. Riaditeľa SIS vymenúva na návrh vlády prezident. Prvou voľbou bol Gašpar starší, ktorého však vtedajšia prezidentka Čaputová odmietla, keďže je obžalovaný vo vážnej korupčnej kauze.
Pri Gašparovi mladšom, ktorý nemal žiadne skúsenosti s riadením bezpečnostných zložiek, Fico prezidentku obišiel. Vláda zmenila štatút SIS tak, aby sa Pavol Gašpar mohol stať dočasne námestníkom služby s právomocami riaditeľa.
"SIS bude mať riadne vedenie so všetkým, čo k tomu patrí,“ vyhlásil Fico vo februári.
Do funkcie Pavol Gašpar nastúpil 6. marca. Oficiálnym riaditeľom sa stal 26. augusta, vymenoval ho už nový prezident Pellegrini.
Kauzy a kauzy
SIS má za sebou viacero škandálov spojených s podozreniami z jej zneužívania na politické účely. Inou kategóriu boli kauzy ako Gorila, kde tajná služba zistila závažné informácie, no neposunula ich vyšetrovateľom, ale sa stali predmetom obchodovania.
Pred príchodom Gašpara mladšieho bola SIS zapletená aj do kauzy Rozuzlenie. Jej bývalých riaditeľov Pčolinského a Aláča bývalá NAKA obvinila v lete 2023, že boli zapojení do zoskupenia, ktoré rozpútalo tzv. vojnu v polícii. V marci minulého roka vyšetrovanie zastavila Žilinkova Generálna prokuratúra.
Fico sa po siedmich rokoch vracia k sprisahaniam proti vláde. Jej pád však hrozí zvnútra Čítajte SIS a politika
Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola SIS v roku 2003 za kauzou Skupinka. Viedol ju vtedy Ladislav Pitner. Na základe informácií SIS Dzurinda v auguste 2003 oznámil, že na Slovensku operuje skupinka, ktorá škodí tajnej službe, vyrába škandály a mediálne kauzy.
Neskôr sa ukázalo, že členmi skupinky mali byť aj vtedajší šéf NBÚ Ján Mojžiš, minister obrany Ivan Šimko, viacerí podnikatelia a novinári. Kauza vyvolala veľký rozruch. Vyšetrovanie však skupinku neobjavilo. Kauzu preveroval dnes už odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Druhej Dzurindovej vlády sa týkala aj kauza odpočúvania Pavla Ruska. V januári 2003 vtedajší predseda koaličnej ANO zverejnil informáciu, že bol nelegálne odpočúvaný. Spôsobilo to krízu v koalícii.
Ukázalo sa, že nahrávka vznikla v SIS. Odpočúvaný však nebol Rusko, ale denník SME, s ktorým telefonoval. V marci toho roku pre kauzu zložil funkciu vtedajší šéf SIS Vladimír Mitro. O čo v kauze v skutočnosti išlo, sa doteraz nevie.
Lexova éra
Najviac sa SIS zneužívala na politické účely za éry Vladimíra Mečiara. Nebol to len známy únos prezidentovho syna. Tajnú službu vtedy viedol Ivan Lexa. Po páde Mečiara nastúpila prvá Dzruindova vláda, ktorá za riaditeľa vybrala Mitra.
Vo februári 1999 Mitro v parlamente predložil správu o činnosti SIS za Lexovej éry. "SIS spravodajsky rozpracovávala politické strany opozície i vtedajšej vládnej koalície," čítal Mitro. Tajná služba podľa neho zhromažďovala diskreditačné materiály . "Bolo zistené spravodajské rozpracovanie 27 poslancov a iných známych osobností."
Na občana Roberta Krajňáka sa Lexova SIS zamerala preto, že si v SME objednal inzerát, v ktorom propagoval petíciu za referendum o odvolaní Mečiara z funkcie.
Valér Mikula z Katedry slovenskej literatúry na FF UK sa stal nepohodlným, keď v roku 1995 organizoval podpisovú akciu proti prijatiu zákona o Matici slovenskej.
SIS vtedy podľa Mitrovej správy sledovala aj cirkev a novinárov.
Beata
Balogová
