BRATISLAVA. Bezpečnostná rada, ktorú pre občianske protesty zvolal na návrh prezidenta Petra Pellegriniho premiér Robert Fico zo Smeru, napriek avízu neprijala „významné preventívne opatrenia“ proti prípadnému porušovaniu zákona.
Protesty v piatok pokračujú vo viac ako dvadsiatich mestách. Očakáva sa účasť desiatok tisícov ľudí.
Aké má občan práva v súvislosti s protestom? Čo zaručuje ústava? Môže polícia brániť právu na zhromažďovanie? A čo robiť, ak na protestoch dôjde k náhlym rizikovým situáciám?
Čo treba vedieť o verejných zhromaždeniach
- Čo hovorí ústava o právach občanov a štátnych zložiek či protestoch?
- Čo hovorí o protestoch zákon?
- Treba protesty povoliť?
- Môže obec protest zakázať?
- Kde nie je možné protestovať?
- Čo musia zabezpečiť organizátori?
- Čo hovorí zákon účastníkom?
- Môže obec alebo polícia len tak rozpustiť prebiehajúce pokojné zhromaždenie?
- Kedy môže polícia rozpustiť zhromaždenie?
- Za akých okolností polícia zasiahne počas zhromaždenia?
- Čo ak na zhromaždení dôjde k porušeniu zákonov či násiliu?
- Ako musí postupovať obec alebo polícia pri rozpustení?
- Aj na riadne ohlásenom a pokojnom proteste môže dôjsť náhle k vypätým situáciám Čo robiť, keď na proteste príde k vypätej situácii?
1. Čo hovorí ústava o právach občanov a štátnych zložiek či o protestoch?
Slovenská ústava má zakotvené základné pravidlo - štátne orgány môžu konať iba to, čo im zákony dovoľujú, kým občania môžu robiť všetko, čo im zákony nezakazujú.
Zároveň ústava priamo zaručuje právo na pokojné zhromažďovanie. Všetky zvyšné náležitosti však upravujú ďalšie zákony.
2. Čo hovorí o protestoch zákon?
Základné pravidlá upravuje zákon o zhromažďovacom práve. Na základe neho majú občania právo sa pokojne zhromažďovať a vyslovene sa zakazuje im v tom brániť.
Za zhromaždenia považujú pouličné sprievody a manifestácie.
3. Treba na protesty povolenie?
Nie. Na ich konanie nie je potrebné žiadne predchádzajúce povolenie. Organizátori však majú povinnosť zhromaždenie a jeho účel ohlásiť obci.
V tzv. lex atentát koalícia presadila, že obec môže určiť miesta na zhromaždenia a tiež prípadne stanoviť čas, kedy sa nemôžu konať.
Obec môže navrhnúť, aby sa zhromaždenie presunulo na iný čas a iné miesto. Ak to urobí a organizátor to prijme, nemôže už protest zakázať.
Zároveň musí obec o proteste informovať políciu.
4. Môže obec protest zakázať?
Môže, ak účel zhromaždenia smeruje k výzve na popieranie a obmedzovanie práv občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti. Môže ho tiež zakázať, ak smeruje k výzve na násilie alebo hrubú neslušnosť, alebo k výzve na porušovanie ústavy a zákonov.
Po lex atentát však môže obec zhromaždenie zakázať, aj keď sa na rovnakom mieste majú konať dve zhromaždenia alebo dôjde ku kolízii účastníkov dvoch zhromaždení a nie je možné zabezpečiť ich pokojný priebeh.
Obec to však nemôže spraviť svojvoľne a musí tak rozhodnúť najneskôr do troch dní od oznámenia zhromaždenia. Ak by ho aj zakázala, organizátori sa môžu obrátiť na súd.
5. Kde nie je možné protestovať?
V minulosti platilo, že zhromaždenia sa nemohli konať vo vzdialenosti 50 metrov od budovy parlamentu. Po atentáte na premiéra poslanci v lex atentát rozšírili obmedzenia aj na sídlo prezidenta, vlády, parlamentu, Ústavného súdu a tiež obydlí najvyšších ústavných činiteľov – premiéra, prezidenta a predsedu parlamentu.
6. Čo musia zabezpečiť organizátori?
Organizátori musia v prvom rade zabezpečiť riadny priebeh zhromaždenia, zabezpečiť usporiadateľov a dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval.
Môže sa stať, že zhromaždenie narušia iní ľudia a organizátorom sa nepodarí zabezpečiť, aby protest nenarušovali. V tom prípade sa môžu obrátiť na políciu, ktorá musí zabezpečiť nápravu, tak aby zhromaždenie mohlo prebehnúť.
7. Čo hovorí zákon účastníkom?
Musia dbať v prvom rade na pokyny organizátorov a zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť pokojný priebeh zhromaždenia. Po jeho skončení sa musia pokojne rozísť.
Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Nesmú mať pri sebe ani iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.
Ak dôjde k rozpusteniu zhromaždenia, musia účastníci odísť, a ak polícia začne zásah, nesmú mať účastníci zakryté tváre.
8. Môže obec či polícia len tak rozpustiť pokojné zhromaždenie?
Nie, ak bolo riadne oznámené, nebolo vopred zakázané a nedochádza na ňom k porušovaniu zákonov.
9. Kedy môže polícia zhromaždenie rozpustiť?
Vtedy, ak organizátori zhromaždenie nenahlásili alebo ho nahlásili, a obec ho vopred zakázala zo zákonných dôvodov.
„Už to, že dôjde k rozpusteniu zakázaného zhromaždenia, to je posledná inštancia. Ani polícii sa do takéhoto kroku bez krajnej možnosti nechce,“ hovorí bezpečnostný poradca primátora Bratislavy Martin Královič.
Veliteľ zásahu by si mal byť istý, že zásah bude úspešný a nevyvolá ešte zásadnejšie porušenie zákonov, hovorí. „Po roku 1989 sa to stalo v minimálnom počte prípadov,“ povedal Královič.
Obec, ale aj polícia môžu rozpustiť aj zhromaždenie, ktoré bolo riadne ohlásené, ale došlo na ňom k výzve na obmedzovanie práv občanov, násiliu, hrubej neslušnosti alebo porušovaniu ústavy.
10. Za akých okolností polícia zasiahne počas zhromaždenia?
Môže k tomu dôjsť vtedy, ak účastníci alebo prihliadajúci ľudia narušia poriadok. „Môžeme hovoriť o provokatéroch alebo o ľuďoch s opačným názorom, než je téma zhromaždenia,“ vysvetľuje Královič.
Polícia môže zakročiť aj vtedy, keď dochádza k páchaniu trestného činu. Královič poukazuje na to, že velitelia musia zvažovať primeranosť zásahu.
Pripomína neohlásené zhromaždenia v období pandémie, ktoré napriek tomu neboli rozpustené. Niektoré porušenia zákonov môžu byť ponechané na prešetrenie na dni po skončení zhromaždenia.
11. Čo ak na zhromaždení dôjde k porušeniu zákonov či k násiliu?
Poriadok má v prvom rade zabezpečiť usporiadateľ, ak nie je schopný, nastupuje polícia.
Aj v tom prípade však polícia musí v prvom rade postupovať proti konkrétnym páchateľom a rozpustiť zhromaždenie môže až v momente, ak nevie zabezpečiť poriadok individuálnymi zásahmi.
12. Ako musí postupovať obec či polícia pri rozpustení?
Keď padne rozhodnutie o rozpustení zhromaždenia, musí polícia alebo zástupca obce najskôr oznámiť účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Musí uviesť dôvody a upozorniť na následky neuposlúchnutia výzvy.
Výzva na rozpustenie musí byť zrozumiteľná a účastníci musia mať možnosť sa s ňou oboznámiť.
Polícia ani bezpečnostné zložky účastníkom v odchode nemôžu brániť. Tak napríklad v minulosti postupovali oddiely komunistickej „verejnej bezpečnosti“.
13. Čo robiť, ak na proteste dôjde k vypätej situácii?
Na proteste je dobré byť v skupine a zdržiavať sa ďalej od prípadných agresívnych ľudí. Účastníci by mali zodpovednosť za svoju bezpečnosť vyhodnocovať v prvom rade sami a udržiavať si prehľad o dianí v okolí.
Ak sa na proteste objavia provokatéri, Královič radí upozorniť na to organizátorov alebo príslušníka mestskej či štátnej polície. „Vyvolať konflikt môže byť zámer, aby zhromaždenia stratili legitimitu,“ hovorí.
Ľudia by sa nemali snažiť konfliktnú situáciu vyriešiť sami. Treba sa riadiť pokynmi organizátorov a polície. Jej úlohou je ľudí chrániť. „Robia si tam svoju prácu a nie je dobré k nim pristupovať ako k zlým policajtom,“ hovorí Královič.
Ak dôjde k policajnému zásahu, podstatné je zachovať pokoj. Pohybovať sa treba s davom, smerom od miesta zásahu. Veľmi podstatné je nestratiť orientáciu a nespadnúť na zem.
Ak účastník spadne na zem v utekajúcom dave a nevie sa postaviť, mal by sa schúliť tak, že si prekríži ruky pred telom a päste oprie podľa možnosti až o vlastné plecia.
Vytvára tak priestor pre pľúca, aby sa mohol aj v stiesnenom priestore nadýchnuť. Zároveň by sa mal natočiť hlavou v smere úteku davu, čo jej poskytuje najvyššiu možnú ochranu.
