BRATISLAVA. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok účastníkom protestov odkazuje, že aj Hlas je Európa.
„Hlas nikdy nebude súčasťou vlády, ktorá by chcela vyviesť Slovensko z Európskej únie a NATO,“ prízvukoval na tlačovej konferencii pri príležitosti pracovného kongresu strany. Slovensko však podľa neho musí v týchto inštitúciách hovoriť suverénnym a hrdým hlasom.
Líder Hlasu deklaroval, že nielen jeho strana, ale aj celá vláda opakovane ubezpečuje občanov, že žiaden zahraničnopolitický obrat Slovenska sa nechystá a nie je ani témou.
Zakotvené je to podľa neho vo viacerých dokumentoch vrátane záverov nedávnej Bezpečnostnej rady.
Tvrdí, že napätie nezvyšovali
Šutaj Eštok nepopiera, že jedným zo zásadných problémov našej spoločnosti je vnútorná rozorvanosť a nevraživosť.
"Vedome sme konali tak, aby sme toto napätie v spoločnosti nezvyšovali, ale utlmovali ho," tvrdil.

Koaličným partnerom odkázal, že spory sú prirodzené, ale patria za zatvorené dvere koaličnej rady a dohody sa majú dodržiavať.
Hlas chce podľa neho prispieť k zmierneniu napätia v spoločnosti, a tým je skutočné riešenie problémov ľudí. Pripomenul, že medzi prvými splnila jeho strana hlavný predvolebný sľub, a to zavedenie 13. dôchodkov.
Chválil sa, že polícia nezasiahla
Ako minister vnútra Šutaj Eštok zdôraznil, že polícia do protestov nijako nezasahovala. „Nevideli ste v akcii žiadne vodné delá, nikto do protestujúcich nestrieľal gumené projektily a nebil ich obuškami,“ uviedol.
Podľa neho je vidieť rozdiel medzi súčasnou vládou a jej predchodcami z rokov 2020 – 2023. „Politici z minulej vlády verejne nadávali protestujúcim do opíc a psychopatov. Matovič s Lipšicom na nich nasadzovali policajnú techniku,“ tvrdil Šutaj Eštok.

Predseda vlády, ktorej je Šutaj Eštok súčasťou, Robert Fico bol pritom v sobotu v relácii STVR Sobotné dialógy moderátorom konfrontovaný so svojimi expresívnymi vyjadreniami z čias, keď bol v opozícii a nabádal k násiliu. Podľa pustených nahrávok chcel napríklad „zaškrtiť“ šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví alebo Eduardovi Hegerovi „vopchať rožok do huby“. Hovoril tiež o zobratí palíc a lopát na parlament, z ktorého zostane len kopa kameňov a slávny jej aj jeho výrok „rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe“. Fico reagoval, že on opozícii nevyčíta expresívny slovník.
Kritizoval Dubačovej prejav
Šutaj Eštok komentoval aj vystúpenie občianskej aktivistky Viery Dubačovej, ktorá vystúpila na piatkovom proteste v Bratislave.
„Za nadšeného potlesku organizátorov a neskôr médií vyhlásila, 'zajtra budem písať hromadný email, aby som uľahčila ťažkú prácu chlapcom zo SIS-ky'. Ono to až také smiešne a vtipné nie je, ako sa zdá, milá pani Dubačová,“ povedal minister vnútra.
Potom citoval z mailu iniciatívy Nie v našom meste, ktorý tvoril súčasť tajnej správy SIS a ktorý neskôr zverejnila na sociálnej sieti sama mimovládka. Mail dostalo asi 120 ľudí a mimovládka povedala, že ho vytvorila umelá inteligencia.

Túto argumentáciu prirovnal minister k tomu, keď sa bývalý poslanec obhajoval na súde za extrémistický status na sociálnej sieti tým, že to niekto urobil za neho, pretože nevie pracovať na počítači. „Márne rozmýšľam, ktorý z týchto dvoch spôsobov obhajoby je dôstojnejší,“ povedal.
Dodal, že ak budú ľudia najbližších desať týždňov počúvať z médií o protestoch, „nebude to náhoda, ale dlhodobý plán“.
Šutaj Eštok: Strana Hlas je jednotná
Šutaj Eštok po kongrese zdôraznil, že strana Hlas je pevná a jednotná a s touto "znova nadobudnutou jednotou" chce presadiť ďalšie priority.
"Zamerajme sa na ďalšie skupiny, ktoré naozaj potrebujú pomoc štátu na svoj dôstojný život," povedal a spomenul najmä neúplné rodiny, seniorov či mladé rodiny. Jeho strana chce aktívne presadzovať, aby mal každý región zastúpenie v parlamente, na čo treba upraviť ústavu.
Strana navrhne štyri kľúčové zmeny do ústavy, ktoré spoločnosť nepolarizujú, ale priamo pomáhajú ľuďom na Slovensku. Sú nimi zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a veku, rovnaké odmeňovanie mužov a žien, rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a vrátenie moci do rúk regiónov zmenou volebného systému tak, aby každý jeden región mal svoje priame zastúpenie v Národnej rade.
„Musia sa skončiť časy, keď tretina poslancov parlamentu žije alebo pochádza z hlavného mesta, pretože strácajú nielen kontakt so skutočným životom v regiónoch, ale najmä zodpovednosť voči ich obyvateľom,“ uviedol Hlas.