BRATISLAVA. Členov Súdnej rady čaká v apríli zrejme vôbec najdôležitejšie hlasovanie počas ich pôsobenia vo funkcii. Vyberať budú nového predsedu Najvyššieho súdu, keďže Jánovi Šikutovi sa v máji končí päťročné funkčné obdobie.
Zoznam kandidátov, ktorí sa o kreslo budú uchádzať, sa ukázal v utorok, keď o polnoci uplynula lehota na podávanie prihlášok.
S určitosťou sa podľa informácií SME prihlásili do volieb dvaja uchádzači. V stredu na poludnie ich ako jediných dvoch kandidátov potvrdila aj Súdna rada.
Dubovcová nesúhlasí s oslobodením šéfa združenia sudcov Moznera. Ide pred Ústavný súd Čítajte Sú to predseda trestnoprávneho kolégia František Mozner, ktorý je zároveň prezidentom Združenia sudcov Slovenska, a podpredsedníčka Najvyššieho súdu Andrea Moravčíková.
Kým Moznera naposledy zviditeľnilo najmä to, ako pred dvoma rokmi len tesne unikol disciplinárnemu trestu za prieťahy či klamstvo, jeho protikandidátka sa v médiách dosiaľ objavovala menej často.
Súvisí to aj s tým, že ako sudkyňa obchodnoprávneho kolégia neriešila ostro sledované trestné kauzy.
Do funkcie dvojky na Najvyššom súde sa dostala v októbri 2020 po vynútenom odchode Jarmily Urbancovej, obvinenej v kauzách Búrka a Víchrica.
Aby Moravčíková či Mozner v kandidatúre uspeli, potrebuje jeden z nich získať aspoň desať hlasov v 18-člennej Súdnej rade.
S tým mal pred piatimi rokmi problém aj dosluhujúci Šikuta, ktorý získal potrebnú väčšinu hlasov v rade až na druhý pokus, a to až vo štvrtej voľbe.
Bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva už opätovne nekandiduje, no do voľby sa zapojil i tak. Za predsedníčku navrhuje Moravčíkovú.
V aktuálnom zložení Súdnej rady, ktorej veľkú časť členov koaličné strany vymenili, môže mať väčšie šance skôr Mozner.
V polovici Súdnej rady, ktorú si volia sudcovia, väčšinu členov nominovalo Združenia sudcov Slovenska, ktorému Mozner šéfuje. Vrátane predsedníčky Súdnej rady Marcely Kosovej a podpredsedníčky Ayše Pružinec Eren.
V novembri podpísala Súdna rada zastúpená šéfkou Kosovou memorandum o spolupráci s Moznerom zastupujúcim združenie sudcov.
"Voľba predsedu Najvyššieho súdu je jednou z dôležitých kompetencií Súdnej rady a tak k nej aj všetci členovia súdnej rady pristupujú. S plnou vážnosťou a zodpovednosťou. O to viac, že súdna rada má stále len 16 členov namiesto 18," povedala k voľbe Kosová.
O motívoch zatiaľ nehovoria
Svoju kandidatúru na predsedu potvrdili SME Moravčíková aj Mozner. Ani jeden však vopred o motívoch kandidatúry či cieľoch hovoriť nechcel.
Moravčíková povedala, že nepovažuje takéto vyjadrenia pred definitívnym zverejnením všetkých uchádzačov za vhodné. Mozner zas čaká na verejné vypočutie.
Susko a jeho úradníci chceli skopírovať spisy Najvyššieho súdu. Keď nepochodili, s Ficom opäť zaútočili Čítajte „Ďakujem za možnosť prezentácie, ale svoju motiváciu, ako i víziu budúceho fungovania Najvyššieho súdu, mienim predniesť až pri verejnom vypočutí pred Súdnou radou,“ vysvetlil.
Šikuta hovorí, že má s kandidátkou dobré osobné skúsenosti. Moravčíková je nielen dvojkou na Najvyššom súde, ale je aj riadiacou predsedníčkou senátu obchodnoprávneho kolégia.
Vo funkciách preukázala mimoriadne odborné a manažérske danosti, povedal Šikuta.
„Niet pochýb o jej vysokej profesionalite, sudcovskej integrite, erudovanosti v oblasti práva, ako aj o potrebnej empatii, schopnosti komunikovať," hovorí.
„Predseda Najvyššieho súdu musí byť podľa môjho presvedčenia komplexná osobnosť, spájajúca viaceré danosti, schopnosti a kvality na tej najvyššej úrovni,“ dodal Šikuta s tým, že takéto kritériá podľa neho spĺňa práve Moravčíková.
Výzvou pre budúceho predsedu Najvyššieho súdu bude najmä vyriešiť otázku jeho sídla. Dnes Najvyšší súd sídli na viacerých adresách v hlavnom meste, lebo jeho budova na Župnom námestí je v havarijnom stave.
Šikuta tlačil na kompletnú opravu a dosiahol schválenie takmer piatich miliónov eur potrebných na vyhlásenie medzinárodnej architektonickej súťaže a prípravnej a projektovej fázy.
Kompletná rekonštrukcia budovy by si však vyžadovala desiatky miliónov eur.
Prieťahy u Moznera nepotrestali
Mozner je synovcom známeho sudcu a niekdajšieho člena Súdnej rady Juraja Sopoligu, ktorý pred ním viedol aj Združenie sudcov Slovenska.
V máji 2023 uznal Najvyšší správny súd Moznera za vinného, potom, čo naňho podala disciplinárny návrh niekdajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS.
Vyčítala mu až sedem skutkov, väčšinou tvorili prieťahy v konaní. Ústavný súd mu len v známej kauze nástenkového tendra až trikrát vytkol prieťahy v dovolacom konaní.
Keď si Kolíkovej ministerstvo vyžiadalo spis k tejto kauze, Mozner mu odpísal, že ho poskytnúť nemôže, pretože bol expedovaný na Špecializovaný trestný súd. Nebola to pravda, spis bol stále na Najvyššom súde. Kolíková v tom videla klamstvo, Mozner to neskôr vysvetľoval ľudským omylom.
Kolíková sudcovi vyčítala aj to, že nenapísal včas rozhodnutie.
Za nedodržanie termínov na napísanie rozhodnutie podal na Moznera disciplinárny návrh aj Šikuta.
Spod Kolíkovej návrhu Moznera Najvyšší správy súd oslobodil, Šikuta bol úspešný. Rozhodnutie senátu správneho súdu v prvej veci však bolo sporné.
Senát uznal Moznera za vinného, ale nijako ho nepotrestal s vysvetlením, že má pochybnosti o motívoch Kolíkovej návrhu. Mohlo vraj ísť len o jej pomstu za to, že Mozner predtým kritizoval ministerkinu reformu súdnej mapy.
Rozhodoval senát Mariána Fečíka, ktorý dnes sedí aj v Súdnej rade, a zrejme bude hlasovať aj vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu.
Mozner v minulosti ospravedlňoval meškanie najmä tým, že má viaceré povinnosti. Okrem iných funkcií Slovensko zastupoval v Poradnej rade európskych sudcov. Odmietol sa však niektorej z funkcií vzdať.
Rozhodnutie, že senát Moznera nepotrestá, zarazilo aj niekdajšiu ministerku Janu Dubovcovú. Až natoľko, že podala ústavnú sťažnosť. Súčasný minister Boris Susko zo Smeru však sťažnosť minulý rok stiahol.
Mozner predsedal senátu, ktorý v lete 2018 zobral Mariana Kočnera do väzby v kauze zmenky. Bolo to v čase, keď už Kočner plánoval útek do zahraničia, ako neskôr vyšlo najavo, a s väzbou nepočítal.
Beata
Balogová
