BRATISLAVA. Krajská prokuratúra v Bratislave preveruje medializované informácie o možnom podozrení zo spáchania korupčných a iných trestných činov v súvislosti so skupinou štyroch poslancov koaličnej strany Hlas.
O ponúkaní rôznych postov výmenou za podporu vládnej koalície hovorili bývalí poslanci Hlasu Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš.
Štvorica poslancov Hlasu - okrem Migaľa a Šalitroša tiež Ján Ferenčák a Roman Malatinec - už niekoľko týždňov vyjadrovala nespokojnosť s pomermi v strane a odmietali hlasovať v parlamente za koaličné zákony, čím vládna koalícia prišla o väčšinu.

Na pracovnom sneme strany Hlas minulý týždeň v piatok Migaľa a Šalitroša následne vylúčili zo strany.
Obaja poskytli médiám rozsiahle rozhovory, kde okrem ponúk na rôzne posty vo vládnej koalícii, hovorili aj o zneužívaní bezpečnostných zložiek proti nim alebo tiež o tom, že predseda Hlasu a zároveň minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zneužíval svoje právomoci.
V súvislosti s týmito informáciami podali opoziční poslanci z hnutia Slovensko trestné oznámenie pre podozrenia z korupcie, teda z kupovania poslancov aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Zatiaľ nikoho nestíhajú
Preverovanie podozrení teraz potvrdila Krajská prokuratúra v Bratislave. Dozorujúci prokurátor odstúpil informácie na ďalšie konanie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave.
"Krajská prokuratúra v Bratislave zdôrazňuje, že orgány prokuratúry konajú z úradnej povinnosti vždy, keď sa o podozrení z trestnej činnosti dozvedia," uviedla hovorkyňa prokuratúry Gabriela Kováčová.
Preverovanie je úplne úvodnou fázou trestného konania, keď polícia preveruje informácie, či vôbec môže hovoriť o spáchaní trestného činu. Neznamená to ešte začatie trestného stíhania.
Až keď takéto informácie získa, začne trestné stíhanie, či už vo veci, to znamená voči neznámemu páchateľovi, alebo začne stíhať konkrétnu osobu.
Ponúkali im funkcie
Najskôr Migaľ pre Denník N a neskôr Šalitroš pre SME obsiahlo kritizovali pomery v strane Hlas. Obaja hovorili o nefungujúcej komunikácii, nedemokratických metódach vedenia, najmä predsedu poslaneckého klubu Róberta Puciho.
Obaja zhodne tvrdili, že keď sa situáciu snažili riešiť, tak zo strany vedenia Hlasu sa nestretli s pochopením. Na jeseň prestali podporovať viaceré koaličné návrhy. Odvtedy hovoria o nátlaku na ich osoby.

Migaľ tvrdí, že na poslancov vrátane jeho skupiny bol vyvíjaný tlak cez bezpečnostné zložky a vyhrážky. Tieto „gestapácke metódy“ podľa neho smerovali k dosiahnutiu poslušnosti.
Šalitroš hovoril o tom, že Matúš Šutaj Eštok ako minister vnútra riešil preverovanie jeho bankových transakcií.
Keďže však bez štvorice poslancov Migaľa, Šalitroša, Malatinca a Ferenčáka nemá vládna koalícia väčšinu, na stretnutiach s vedením strany im podľa ich slov boli ponúknuté viaceré funkcie.
Ako zabezpečiť väčšinu?
Ponúkanie funkcií vo vláde rebelujúcim poslancom je spôsob, akým si vládna koalícia môže opäť zabezpečiť väčšinu. Ak by totiž tieto funkcie prijali, odišli by z postu poslancov a na ich miesto by nastúpili náhradníci.
Šalitroš v rozhovore pre SME povedal, že dostal ponuku byť najskôr štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, ktoré vedie nominantka Hlasu Denisa Saková, a po jej odmietnutí mu ponúkli aj pozíciu štátneho tajomníka na školstve, ktoré vedie Tomáš Drucker.
Neskôr sa dokonca hovorilo o pozíciách na ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vedie Richard Raši. Ten by sa mal stať predsedom Národnej rady.
„Pánovi Ferenčákovi bola po mojom odmietnutí ponúknutá vysoká diplomatická funkcia. Na poslednom stretnutí nám bolo ponúknuté MIRRI (ministerstvo inovácií, regionálneho rozvoja a informatiky), lebo sa uvoľní, keď sa Richard Raši stane predsedom parlamentu,“ povedal Šalitroš.
Predseda Hlasu Šutaj Eštok naopak tvrdí, že títo poslanci viaceré funkcie žiadali, a zo strany ich vylúčili práve preto, že ich cieľom boli funkcie a nie riešenie problémov.
Kým Šalitroš, Migaľ a Ferenčák nateraz odmietajú hlasovať s koalíciou, Malatinec v utorok pre SME povedal, že pomôže koalícii otvoriť februárovú schôdzu a podporí tiež zdravotnícke zákony.
Korupcia za pozície v Česku
Korupciu v prípade ponúkania politických funkcií v minulosti preverovali aj v Českej republike.
Na jeseň 2012 sa traja poslanci vtedajšej vládnej ODS ozvali proti koaličnému návrhu zákona o daňových zmenách.
Vtedajší kabinet Petra Nečasa pritom s jeho schválením spojil hlasovanie o dôvere.
Ohrozenie vlády zažehnala dohoda, po ktorej spomínaní poslanci 7. novembra 2012 zložili mandát.
Tým zákon mohol prejsť a Nečasov kabinet prežil. Pár týždňov po tom sa Fuksa so Šnajdrom objavili v riadiacich a dozorných orgánoch štátnych firiem, Tluchor na obdobnú pozíciu odporučil svojho známeho.
Najvyšší súd vlani definitívne potvrdil odsudzujúci rozsudok pre Nečasa, ktorý dostal 2,5-ročný podmienečný trest a musí zaplatiť pokutu pol milióna korún.
Zároveň však súd povedal, že "poskytovanie a prijímanie politickej funkcie – ako post ministra či štátneho tajomníka – nie je politickou korupciu. Tieto funkcie sú súčasťou politického systému a je pri nich nutnosť uzatvárania politických kompromisov a dohôd“. Na rozdiel od toho pozície v štátnych podnikoch či vo firmách už touto korupciou sú.

Beata
Balogová
