BRATISLAVA. Najvyšší súd nepriznal finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi nárok na náhradu škody od Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenskou informačnou službou , ktorú žiadal za odposluchy v kauze Gorila. Súd dovolanie ako celok zamietol. Rozsudok je právoplatný.
V danej kauze sa v decembri 2011 objavil na internete spis s názvom Gorila, ktorý údajne zachytáva rozhovor v byte na Vazovovej ulici medzi vtedajším spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a viacerými politikmi o províziách v štátnych obchodoch v rokoch 2005 a 2006.
Haščák aj Penta autenticitu nahrávky spochybnili. Zničiť nahrávky z Gorily prikázal SIS v minulosti Ústavný súd SR.
Bývalý Okresný súd Bratislava I v roku 2017 žalobu Haščáka zamietol. V rámci odvolacieho konania v roku 2020 Krajský súd v Bratislave v časti potvrdil prvostupňový verdikt.
Sused, ktorý svedčil v Gorile: Vedeli sme, že je to špeciálny byt Čítajte V časti týkajúcej sa údajného porušenia práva na ochranu osobnosti však vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.
Podnikateľ následne podal dovolanie na Najvyšší súd SR, v ktorom žiadal, aby bolo jeho žalobe vyhovené, prípadne, aby dovolací súd predošlé rozhodnutia zrušil.
Podľa Adamcovej však bol súd kompetentný rozhodovať len o jednej z piatich právnych otázok uvedených v dovolaní. Konkrétne išlo o otázku, či je možné domáhať sa voči štátu zdržanlivosti v protiprávnom konaní. Dovolací súd však v tejto súvislosti zamietol dovolanie ako nedôvodné.
„Úlohou súdu v tomto konaní je vyvodenie zodpovednosti v občiansko-právnom zmysle tohto pojmu a náhrada škody, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom organu verejnej moci,“ povedala Adamcová.
V civilnom konaní podľa nej nie je možné žiadať, aby súd ukladal povinnosti štátu, ktoré mu vyplývajú z verejnoprávnych predpisov. Za bežných okolností totiž podľa predsedníčky senátu právne predpisy v oblasti administratívneho práva a trestného práva upravujú procesný postup, ktorý dáva fyzickej osobe, do ktorej práv sa neoprávnene zasiahlo, možnosť, aby žiadala odstránenie nezákonnosti.
„V predmetnom prípade však špecifické postavenie SIS neumožňuje tradičný inštančný postup a rovnako je SIS vyňatá z pôsobnosti správnych súdov,“ vysvetlila Adamcová.
Ani štátnym orgánom, ako je Národná rada, nezveruje podľa Adamcovej zákon právomoc vymáhať voči SIS dodržiavanie jej povinností. Postup žalobcu preto podľa dovolacieho súdu nebol správny. „V rozsahu, v akom je žaloba predmetom tohto dovolacieho konania, podľa prípustnej dovolacej otázky je nedôvodná,“ doplnila Adamcová.
Ústavný súd ešte minulý rok prikázal Slovenskej informačnej službe, aby zničila výsledky použitia informačno-technických prostriedkov v kauze známej ako Gorila.
Ako totiž konštatoval senát zložený z predsedu Libora Duľu a sudcov Miroslava Duriša a Martina Vernarského, SIS nezničením nahrávok porušila základné práva sťažovateľa Zoltána V.
SIS nahrávky vyhotovila na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2005 a z 18. mája 2006.
Spis Gorila sa na verejnosti objavil v decembri 2011, pričom jeho obsah tvorili prepisy rozhovorov medzi viacerými politikmi a osobami z prostredia finančných skupín.
Za autora spisu je považovaný bývalý príslušník SIS Peter Holúbek. Nahrávky vznikli v byte na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý vlastnil Zoltán V. prezývaný Gorila. Neskôr prenikla na verejnosť aj 39-hodinová nahrávka.
