Vláda podľa Šaška schválila zmeny podľa dohody s LOZ. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Hoci žiadni lekári neodídu, nemocnice ich aj tak budú potrebovať viac. Tiež vraj hrozí, že vyliečia menej pacientov ako doteraz.
Vláda vo štvrtok odobrila novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá by skrátila pracovný čas zdravotníkov v nemocniciach zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Lekári a sestry by podľa nej nepracovali do pol štvrtej popoludní, ale do tretej.
Novela, ktorú musí ešte schváliť parlament, je výsledkom Zmluvy o sociálnom zmieri. Tesne pred vlaňajšími Vianocami ju podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu s Lekárskym odborovým združením.
Vďaka podpisu tohto dokumentu stiahlo minulý rok tesne pred vianočnými sviatkami výpovede vyše 3300 lekárov. Je to polovica všetkých, ktorí v ústavných zdravotníckych zariadeniach pracujú. Inak hrozili, že od nového roka odídu z nemocníc.
Lekári však stiahli výpovede len dočasne, a vláda sa zaviazala, že do konca februára tohto roku sa všetky záväzky dostanú do zákonov. Okrem spomínaného skrátenia pracovného týždňa napríklad zvýšenie platov lekárov v roku 2025 o 9,7 percenta. Avšak len tým, ktorí pracujú v nemocnici najmenej na polovičný úväzok.
Ak by parlament zmeny neprijal do konca februára, vyše tritisíc lekárov by odišlo k 1. marcu z nemocníc.
Po sporoch v koalícii to na začiatku tohto týždňa chvíľu vyzeralo, že na schválenie zmien nebude mať dosť hlasov. Nakoniec však trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka (Národná koalícia), a Roman Malatinec z Hlasu prisľúbili, že zákony podporia.
V článku sa dočítate:
- o koľko sa v štátnych nemocniciach skráti pracovný čas,
- či budú nemocnice potrebovať viac lekárov,
- či zdravotnícke zariadenia odliečia menej pacientov.
Spor o polhodinu
„Dnes sme jednohlasne schválili prvý veľký balík opatrení, ktorý vychádza zo zmluvy medzi vládou a LOZ,“ povedal vo štvrtok večer po rokovaní kabinetu Roberta Fica zo Smeru minister Šaško.
Pre SME povedal, že pracovný čas sa bude skracovať len v štátnych nemocniciach.
Pracovný týždeň 37,5 hodiny majú už teraz viaceré nemocnice, napríklad nitrianska a novozámocká fakultná nemocnica. „Išlo nám o to, aby sa zosúladil zákon s praxou,“ vraví šéf LOZ Peter Visolajský.
Taký pracovný týždeň majú aj všetci lekári, ktorí vlani podali výpovede. Majú ho zakotvený v pracovných zmluvách, ktoré podpísali koncom minulého roka po tom, ako stiahli výpovede.
Dochádza tak podľa šéfa Asociácie nemocníc Slovenska Mariana Petka k paradoxu. Časť lekárov má 40-hodinový pracovný týždeň a ďalšia 37,5-hodinový. Lekári s kratším pracovným týždňom majú teda podľa neho vyššiu hodinovú mzdu, čo je dlhodobo neudržateľné a môže to skončiť na súde.
Z tohto pohľadu je logické, že odborári a vláda chcú zjednotiť prax so zákonom.
Nemocnice a odborníci sa však nezhodujú na tom, či toto zladenie a skrátenie pracovného týždňa bude znamenať pre chod zdravotníckych zariadení.
O počte lekárov dohoda chýba
V zásade existujú dve veľké názorové skupiny.
Prvá na čele s Visolajským, bývalou štátnou tajomníčkou Janou Ježíkovou a časťou nemocníc, ktoré už majú zavedený 37,5-hodinový pracovný týždeň, tvrdí, že k nijakým zmenám ani zhoršeniu nepríde.
„Našej nemocnice sa to netýka. U nás už máme kolektívnou zmluvou zavedený 37,5-hodinový pracovný čas,“ vraví hovorca Fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch Ján Baček.
Ježíková napísala na sociálnej sieti, že skrátený pracovný týždeň má už dlhodobo väčšina štátnych nemocníc, aj viaceré nemocnice z asociácie nemocníc.
O nulovom finančnom dosahu skrátenia pracovného týždňa sa píše aj vo vládnom návrhu zákona. Zvýšené výdavky podľa neho vykryjú úspory v zdravotníckom sektore. Potvrdil to opäť aj Šaško, hoci dodal, že na rokovaní kabinetu o tom bola najväčšia diskusia.
Špecifický postoj k dosahom skrátenia pracovného týždňa má Univerzitná nemocnica v Bratislave.
„Ak by sa z celej dohody trvalo iba na jednej podmienke, a to na skrátení pracovného času na 37,5 hodiny, a všetky ostatné podmienky by sa zrušili, v takom prípade nebudeme potrebovať viac lekárov,“ vraví jej hovorkyňa Eva Kliská.
To je však nereálne, lebo zmluva je postavená tak, že vláda buď splní všetko, alebo lekári odchádzajú.
Vyliečia menej pacientov?
V druhej skupine sú šéf ANS Marian Petko, zdravotnícky analytik a šéf INEKO Dušan Zachar a niektoré nemocnice, ktoré naopak tvrdia, že po skrátení pracovného týždňa budú potrebovať viac lekárov aj iných zdravotníkov. Navyše vraj vyliečia menej pacientov.
Asociácia, ktorá združuje 82 stredne veľkých a malých nemocníc, má tieto dosahy aj vyčíslené.
„Ak by 37,5-hodinový pracovný týždeň prešiel, tak je potrebné len pre nemocnice ANS zvýšiť počet lekárov o 240,“ hovorí Petko. Sestier či ošetrovateľov by podľa neho potrebovali ešte ďalších 1500.
Súhlasia aj niektoré veľké nemocnice. „Skrátenie pracovného času ovplyvní proces plánovania služieb, zvýši mzdové náklady a prinesie nevyhnutnosť prijať ďalších lekárov,“ zdôrazňuje hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje.
„Celkovo nám to vychádza, že len pre ANS treba zvýšiť ročne zdroje o 69 miliónov eur,“ vysvetľuje Petko. „V stredu som sa rozprával s niektorými riaditeľmi štátnych nemocníc. Povedali mi: Marian, to my nevieme zvládnuť,“ povedal.
„Rozprávam sa s viacerými riaditeľmi nemocníc a oni vravia, že toto môže byť pre nich K. O.,“ hovorí aj zdravotnícky expert KDH Peter Stachura. Nemocnice podľa neho nebudú vedieť zabezpečiť svoj chod, a môže to byť úplná katastrofa.
„Oveľa skôr sa vyčerpá limit nadčasov, bude potrebných oveľa viac lekárov,“ hovorí aj Zachar.
Visolajský tvrdí, že nebude treba prijímať nových zdravotníkov, ani nestúpnu mzdové náklady. „Nie je to žiadny nápor na nových zamestnancov,“ dodáva.
Skrátenie pracovného týždňa sa podľa neho bude týkať len lekárov, ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke. „Ide o oddelenia, ktoré fungujú na služby.“ Sestry, ktoré tam pracujú na zmeny, majú podľa neho už dávno 37,5-hodinový pracovný týždeň.
Problém nevidí ani s polhodinovým posunom, ktorý vznikne pri skrátení pracovného týždňa. Vysvetľuje, že pohotovostná služba sa tak lekárom nezačne o pol štvrtej, ale už o tretej popoludní.
„Tá polhodina nemusí byť nadčas, môže to byť pohotovosť, čakanie na prácu. Dá sa to dohodnúť aj tak, že za tú polhodinu bude mať lekár nižšiu platbu,“ tvrdí.
„Nebudeme mať nedostatok lekárov. Služby budú dlhšie o 30 minút a v ambulanciách sa skráti činnosť o 30 minút. Dodržíme nanovo stanovený ordinačný čas prevádzky,“ vraví aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Žiline Zuzana Fialová.
Petko pripúšťa, že najmä niektoré veľké nemocnice nemusia mať po skrátení pracovného týždňa potrebu prijímať nových lekárov. „Najmä tam, kde ich už teraz majú veľa, napríklad vo fakultných nemocniciach,“ vraví .
Vyliečia menej pacientov
Námestník šéfa Univerzitnej nemocnice v Martine pre chirurgické disciplíny Dalibor Murgaš dodáva, že po skrátení pracovného týždňa nebude treba viac lekárov a sestier, ale vyliečia menej pacientov.
„Skrátenie pracovného času bude viesť k zníženiu objemu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a nižšej efektivite nemocníc,“ vysvetľuje. „Pretože drahé kapacity ako sú operačné sály, drahé prístroje budú menej využívané, nemocnice ošetria menej pacientov.“
V podstate s ním súhlasí aj Petko. Nemocnice podľa neho iste nevyliečia viac pacientov.
Beata
Balogová
