BRATISLAVA. Práca poslanca obmedzená iba na sledovanie palca, podozrenia zo zastrašovania bezpečnostnými zložkami aj kuriózne tvrdenia, ako si niektorí politici zakladajú na imidži.
Počas uplynulého týždňa najskôr poslanec Samuel Migaľ v rozhovore pre Denník N a o dva dni na to Radomír Šalitroš v rozhovore pre Korzár rozsiahlo porozprávali o dosiaľ neprezentovaných vnútorných pomeroch v strane Hlas.
Po vyhodení zo strany spred týždňa vravia, že už necítia povinnosť zdržiavať sa vo vyjadrovaní. "Teraz už naozaj nemusím," vraví Migaľ.
Politici vo vedení Hlasu vidia za vyhláseniami snahu poškodiť strane, z ktorej dvojicu poslancov vylúčili, lebo si vraj výmenou za ukončenie rebélie pýtali viaceré vysoké funkcie.
Denník SME vybrané vyjadrenia Migaľa a Šalitroša zasadzuje do kontextu. Viaceré sa ponášajú na situácie, ktoré sa v tridsaťročnej politickej histórii Slovenska už stali.
1. Podriaďovať sa "Puci-palcu" bez diskusie
R. Šalitroš: "Vždy nám len pár minút pred hlasovaním na klube pán Puci povedal, ako treba hlasovať. A že nám ukáže buď Puci-palec hore, alebo Puci-palec dole."
Nielen Migaľ a Šalitroš, ale aj ďalší dvaja nespokojní poslanci Hlasu sa sťažovali na to, ako direktívne je vedený poslanecký klub Hlasu.
Šalitroš v rozhovore pre Korzár dohromady sedemkrát použil výraz "Puci-palec". Poslanec tak so zveličením poukazuje na to, že práca poslancov Hlasu podľa neho spočíva len v hlasovaniach podľa predstáv vedenia strany.
Všetkým štyrom rebelujúcim poslancom Hlasu - vrátane Jána Ferenčáka a Romana Malatinca - prekážalo, že sa v ich klube o návrhoch zákonov, aj takých, ku ktorým mali výhrady, nediskutovalo a napriek ich výhradám sa situácia nezmenila.
"Načo mať v parlamente akýchkoľvek ľudí, keď ich názor, rozhľad a skúsenosti sú nanič, treba len nasledovať Puci-palec?" sťažoval sa Šalitroš.
Predseda poslaneckého klubu Hlasu Robert Puci oponuje, že v klube bol vytvorený priestor diskutovať.
Radomír Šalitroš: Šutaj Eštok si strelil do nohy, nedošlo mu to, predsedom dlho nebude Čítajte Pokynmi poslancom pomocou palca bola v minulosti známa najmä vtedajšia šéfka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková. O takejto praxi vzniklo aj množstvo vtipov.
V skutočnosti ide o užitočný a praktický nástroj, akým si poslanecké kluby udržujú v parlamente prehľad, ako hlasovať o množstve návrhov a nepomýliť sa. Aj jediný návrh zákona si môže vyžadovať hlasovania o mnohých pozmeňujúcich návrhoch, pričom parlament môže v priebehu pol hodiny rozhodovať aj o desiatkach zákonov.
Aby poslanci strany nestratili prehľad, o čom sa práve rozhoduje, šéfovia poslaneckých klubov alebo poverení poslanci v strane pomáhajú gestami.
Signál palcom využívali všetky strany v parlamente teraz aj v minulých volebných obdobiach.
Poslanecké kluby pristupujú k práci v parlamente rôzne. Na "direktívne" praktiky, ako ich opísali Migaľ so Šalitrošom, poukazovala aj trojica odídencov z klubu SNS okolo Rudolfa Huliaka. Sťažovali sa, že klub SNS riadne nepracuje a nezasadá.
2. Hlasovali, aj keď nesúhlasili
R. Šalitroš: "To sú presne zákony, pri ktorých som sa musel ísť vyzvracať z toho, ako som hlasoval."
Poslanci podľa ústavy nie sú viazaní príkazmi a majú hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. Strany sa však v praxi snažia, aby ich kluby vystupovali jednotne. Aby dodržali stranícku líniu, poslanci hlasujú aj v prípadoch, keď sa v skutočnosti s návrhom nestotožňujú alebo k nemu majú výhrady.
Lojalitu poslancov si strana dokáže zabezpečovať aj tak, že podľa ich "poslušnosti" na konci volebného obdobia rozhodne, či ich opäť zaradí na svoju volebnú kandidátku.
Šalitroš vraví, že spätne po tom, ako sa strana zachovala k nemu aj k Migaľovi, ľutuje, že podporil trestné kódexy, ktoré okrem iného pomohli ekonomickým kriminálnikom, že hlasoval za zrušenie RTVS a za vznik nástupníckej STVR či za zmeny vo Fonde na podporu umenia.
Aj Migaľ opisuje, že za niektoré návrhy poslanci hlasovali "pod váhou zodpovednosti a jednoty s klubom".
3. Po neposlušnosti záujem bezpečnostných zložiek
S. Migaľ: "Okolo kolegu Šalitroša a jeho rodiny sa objavil zvýšený záujem bezpečnostných zložiek. Okolo pána poslanca Ferenčáka takisto, ku kolegovi Malatincovi sa začali dostávať informácie, že sa podivné osoby vypytujú na veci z jeho súkromia."
Nespokojní poslanci Hlasu začali nedávno hovoriť o obavách, že cítia zvýšený záujem bezpečnostných zložiek o ich osoby. Verejne o tom prehovoril najskôr Ján Ferenčák, potom v rozhovoroch Migaľ aj Šalitroš.
Tvrdia to v situácii, keď je ministrom vnútra predseda Hlasu. Šutaj Eštok odmieta, že by na štvoricu poslancov boli zložky nasadené. „Absolútne žiadne,“ tvrdí.
K údajnému sledovaniu a zastrašovaniu sa zo štvorice nespokojných poslancov ráznejšie nevyjadril len Malatinec.
"Vôbec neviem, ako pracujú bezpečnostné zložky, neviem, či je môj telefón odpočúvaný, alebo nie, neviem to potvrdiť ani vyvrátiť,“ povedal v utorok. Ohlásil zároveň, že koalícii pomôže s februárovou parlamentnou schôdzou, aj keď štvorica pôvodne oznámila, že sa na hlasovaniach nezúčastní.
Opozícia sa nevzdáva plánu na predčasné voľby. Prípadné spájanie strán ovplyvňuje SaS Čítajte Keby sa podozrenia poslancov potvrdili, išlo by o mimoriadny, ale nie ojedinelý zásah do práce ústavných činiteľov.
Najvážnejší príklad, keď konflikt medzi poslancom a stranou vyústil až do protiprávneho odobratia mandátu, sa stal počas tretieho obdobia vlády Vladimíra Mečiara. HZDS na to využilo pred voľbami bianco podpísaný dokument, že sa František Gaulieder, ktorý sa stal Mečiarovým kritikom, vzdáva poslaneckého mandátu.
4. Pellegrini stále ovláda stranu
S. Migaľ: „Nie som presvedčený o tom, že je to nadstranícky prezident, pretože doteraz prostredníctvom Tomáša Druckera ovláda Hlas."
Deklarácie Petra Pellegriho, že sa bude snažiť byť nadstraníckym prezidentom, Migaľ so Šalitrošom vážne nabúrali.
Najskôr Migaľ vyhlásil, že Pellegrini aj z prezidentského paláca ovláda Hlas. Zo Šalitrošových slov tiež vyplynulo, že už ako prezident sa Pellegrini vlani na jeseň venoval pomerom v Hlase a priamo so Šalitrošom o jeho výhradách k fungovaniu v strane rokoval za zatvorenými dverami.
Na Slovensku je zvykom, že sa prezidenti vzdávajú členstva v politických stranách a verejne deklarujú svoju nadstraníckosť. Deje sa to, hoci ústava ani iné zákony im to neprikazujú.
Pellegrini si však napriek odchodu z Hlasu spojenie so stranou zachoval. Už ako prezidentovi mu v Hlase vytvorili novú funkciu "zakladajúceho predsedu".
Nie je prvým bývalým predsedom politickej strany, ktorý má takúto čestnú funkciu, podobne sa Ján Čarnogurský stal čestným predsedom KDH a Richard Sulík SaS.
Na rozdiel od nich Pellegrini priamo podľa stanov Hlasu môže skutočne ovplyvňovať politiku strany - môže sa vyjadrovať k zloženiu kandidačnej listiny do volieb, či hovoriť do toho, s kým by mala či nemala strana utvárať koalíciu.
Pellegrini ešte v novembri tvrdil, že tieto právomoci nevyužíva a "momentálne nevykonáva žiadne aktivity vo vzťahu k strane".
Rozhovory s vylúčenými poslancami však priniesli aj informáciu, že sa prezident zúčastnil na pracovnom kongrese Hlasu, počas ktorého Migaľa so Šalitrošom zo strany vylúčili. Iba deň predtým ich Pellegrini ostro skritizoval - aby sa rebeli "v ďalších aktivitách nezakrývali jeho menom".
Podľa Migaľa práve prezident predniesol pred členmi strany "horlivý prejav", ako ich treba potrestať.
Matúš Šutaj Eštok namiesto priamej odpovede na otázku o prezidentovom vplyve v strane kritizoval Migaľa, že sa po Pellegriniho "chrbte vyšplhal" do politiky a teraz sa naňho "vyvracal". Potvrdil, že hlavu štátu ako zakladajúceho predsedu na snem pozval.
Pellegrini nie je prvým prezidentom s pokazeným obrazom nadstraníckosti. Ivan Gašparovič v kampani, keď sa druhý raz uchádzal o funkciu, vyhlásil na stretnutí s priaznivcami Smeru, že je "akoby" jeho členom.
Politici súčasnej koalície zas obviňovali prezidentku Zuzanu Čaputovú, že nie je nadstranícka. Funkcie podpredsedníčky v Progresívnom Slovensku sa na rozdiel od Pellegriniho vzdala ešte pred druhým kolom prezidentských volieb.
5. Drucker ako Pellegriniho spojka
S. Migaľ: "Dnes je spojkou medzi palácom a predsedom Hlasu Tomáš Drucker."
Migaľ tvrdí, že Pellegrini svoj vplyv na stranu uplatňuje cez ministra školstva Tomáša Druckera. K Pellegrinimu má Drucker naozaj blízko, hoci nebol zakladajúcim členom Hlasu a do strany prišiel až pred voľbami 2023, keď sa zlúčila s jeho Dobrou voľbou.
Drucker sa vo vláde Petra Pellegriniho na jar 2018 po Ficovej demisii presunul na ministerstvo vnútra. Funkciu ale po troch týždňoch sám zložil, keďže nedokázal odvolať vtedajšieho policajného prezidenta a dnes poslanca Smeru Tibora Gašpara.
Po parlamentných voľbách 2023 si Pellegrini Druckera z podpredsedov Hlasu vybral na rokovania o zostavení budúcej vládnej koalície a za Hlas Drucker rokoval aj o programe vlády.
Z vyjadrení dvoch rebelov z Hlasu nie je zrejmé, prečo by prezident vplyv v strane uplatňoval cez Druckera. Šutaja Eštoka si vybral za svojho nástupcu a predseda strany aj uplynulý týždeň odkazoval na vieru v to, že jeho priateľstvo s Pellegrinim bude pokračovať "v dobrom, aj v zlom".
6. Zdieľaní poradcovia
R. Šalitroš: "Myslím si, že ani to, čo teraz pán Eštok urobil (vylúčenie dvoch poslancov - pozn. red.) nebolo z jeho hlavy, ale z hlavy poradcov, ktorí sú blízki aj pánovi prezidentovi, aj Matúšovu Šutajovi Eštokovi.
Vplyv prezidenta v Hlase poslanec Šalitroš naznačuje aj s tým, že sa podľa neho hlava štátu aj šéf strany radia s tými istými ľuďmi. Nepovedal, koho konkrétne má na mysli, no v inej časti rozhovoru spomínal poradcov Šutaja Eštoka, ktorí za ním chodili, aby vzal funkciu mimo parlamentu a "nie sú verejne známi".
Pellegrini si do svojho tímu v paláci vzal viacerých ľudí, ktorý preňho pracovali aj v čase, keď bol predsedom Hlasu - vrátane Mariána Bednára a Michala Hlaváča, ktorí boli kedysi aj v komunikačnom tíme na Úrade vlády Roberta Fica.
Šalitroš neskôr v rozhovore pre JOJ 24 povedal, že o týchto poradcoch nehovoril.
Do paláca s Pellegrinim odišla aj niekdajšia hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková či niekdajší riaditeľ organizačného odboru Národnej rady Peter Vodrážka, alebo Martin Čapliar - šéf kancelárie, keď bol Pellegrini predsedom parlamentu.
Poradcov si strany a politici najímajú, aby im nastavili komunikačnú stratégiu, poradili, aké témy zdôrazňovať v predvolebnej kampani, a ako mobilizovať voličov. Ide o odbornú prácu, pri ktorej marketéri vychádzajú z dát a prieskumov verejnej mienky, aby dokázali čo najlepšie nastaviť volebné heslá.
Šutaj Eštok Ficovi zúžil priestor na záchranu koalície. Ani premiér nechápe Čítajte Napríklad SaS si pred poslednými voľbami najala českého marketéra Mareka Prchala, ktorý predtým pripravoval kampane pre Andreja Babiša, Progresívne Slovensko využíva v kampaniach Martina Burgra a Demokrati si najali marketingového stratéga Michala Repu, ktorý pripravoval kampaň aj českému prezidentovi Petrovi Pavlovi.
Je potom na rozhodnutí strany, ako pevne sa jej predstavitelia pridržiavajú ich odporúčaní. O "účelovej" premene pôsobiacej strojene analytici hovorili v prípade Maroša Šefčoviča, keď sa eurokomisár a diplomat v prezidentskej kampani prezentoval ako milovník rezňov či konzervatívny politik.
7. Pokyny, ako sa vyhýbať sa novinárom
R. Šalitroš: "Dávali len inštrukcie, aby sme sa vyhýbali médiám, keď nás zastavia na chodbe, aby sme povedali, že musíme ísť na toaletu."
Nie je ojedinelé, že sa politici vyhýbajú novinárom, keď nechcú odpovedať na nepríjemné a kritické otázky. Premiér Robert Fico roky odmieta chodiť na rozhovor do SME, Denníka N či Aktualít, ich otázky zvyknú bez odpovedí ignorovať aj niektorí jeho ministri.
Smer, Hlas a SNS tiež vlani niekoľko mesiacov bojkotovali reláciu Na telo v televízii Markíza, keď ju ešte moderoval Michal Kovačič. Odpovedať odmietali aj redaktorom televízie.
Ignorovanie vybraných médií je pritom v konflikte s tlačovým zákonom, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné poskytovať informácie o svojej činnosti.
Dvaja poslanci Hlasu vravia, že v období, keď nechceli podporiť prvé návrhy koalície, dostali od komunikačného tímu rady, ako sa "čo najviac" vyhýbať novinárom. Použiť vraj mohli aj výhovorku, že idú na toaletu.
8. Strana pekných ľudí
S. Migaľ: "To, že v strane Hlas si o sebe hovoria, že sú stranou pekných ľudí, nestačí, pretože to nie je súťaž krásy. My máme riadiť túto krajinu."
Migaľ po vylúčení zo strany porozprával aj o niektorých kurióznych príhodách.
Napríklad o podpredsedovi strany a ministrovi pre investície Richardovi Rašim, ktorý podľa Migaľa na zasadnutí klubu záujem stať sa predsedom parlamentu zdôvodnil tak, že "je taký sympatický, vie sa pekne usmievať (...) potriasa si ruky s regionálnymi lídrami a pristane mu to".
Rašiho záujem o funkciu vo vedení parlamentu interpretuje ako snahu "utiecť z ministerstva" investícií pre mimoriadne nízke čerpanie eurofondov.
Raši odmieta, že by sa taká príhoda stala a vraví, že Migaľ klame. "S troškou nadsázky, ak by sme mali samých pekných ľudí, tak asi pána Šalitroša a Migaľa nevezmeme," kontroval Raši v TV Spark Migaľovým vyjadreniam, že si v Hlase hovoria "strana pekných ľudí".
Politici si dávajú záležať aj na svojom imidži aj prezentácii svojich pracovných aktivít. Najímajú aj ľudí zodpovedných za nakrúcanie videí a ich zverejňovanie na sociálnych sieťach. Zvyknú si najať aj odborníkov, ktorí im prinajmenšom na začiatku politickej kariéry či v dôležitej kampani poradia ako vystupovať, aký mať postoj, či aké gestá používať napríklad v televíznych debatách.
Zle odhadnutá prezentácia ale môže vyvolať kritiku - ako v prípade bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej za fotografiu s predčasne narodeným dieťaťom v nemocnici, ktoré držala bez ochranných pomôcok, ako rúško a plášť.
Beata
Balogová
