Vláda vo štvrtok schválila súbor legislatívnych úprav, ktoré sú súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Stovky, desiatky miliónov eur alebo nič? Štvrtá vláda Roberta Fica zo Smeru tesne pred Vianocami podpísala Zmluvu o sociálnom zmieri s Lekárskym odborovým združením, ale dodnes nikto nepovedal, koľko budú stáť záväzky, ku ktorým sa štát lekárom upísal.
Medzi nimi je napríklad zvýšenie platov lekárov či skrátenie ich pracovného času.
Vďaka dohode stiahlo vyše 3300 lekárov výpovede. Podala ich polovica všetkých lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach. Stiahli ich pod podmienkou, že vláda do konca februára presadí v zmluve zakotvené záväzky. Ak nie, vyše 3300 lekárov by od prvého marca odišlo z nemocníc.
Návrh zákona je v parlamente. Hlasovať o ňom majú poslanci na schôdzi, ktorá sa začína na budúci utorok 4. februára.
Na začiatku tohto týždňa bolo otázne, či bude mať koalícia dosť hlasov. Minulý víkend vyhlásila štvorica poslancov okolo Samuela Migaľa, že nebude hlasovať až do vyriešenia sporov v koalícii. Okrem nich s koalíciou nie vždy hlasuje aj trojica poslancov Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka.
Huliakovci nakoniec povedali, že za zdravotnícke zákony zahlasujú, a Roman Malatinec z Hlasu aj od migaľovcov tiež sľúbil podporu.

Podpora dohody sa ťažko rodila aj na vládnej úrovni. Ficov kabinet mal návrh zákona odboriť najskôr túto stredu na zasadnutí v Červenom Kláštore. Nestalo sa. Minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu naznačil, že pre diskusie o tom, koľko schválenie návrhu bude štát stáť.
Ministri preto pokračovali vo štvrtok v Bratislave. Návrh napokon prešiel s pripomienkami. Ministerstvo do uzávierky neodpovedalo, s akými. Šaško tiež odmietol odpovedať na otázky, napríklad o peniazoch.
V článku sa dočítate:
- S akými dosahmi zmieru na rozpočet počíta Šaško.
- Kde na to chce zobrať peniaze a kde nájsť úspory.
- Čo si o tom myslia zdravotnícki experti.
Z 38 miliónov na nulu
Keďže ministerstvá mlčia, verejnosť je odkázaná len na Analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Dokument je súčasťou návrhu zákona o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Za 24 hodín, odkedy sa dostal z vlády do parlamentu, sa ale zásadne zmenil.
Kým bol návrh zákona vo vláde, boli jeho plánované dosahy na rozpočet ministerstva zdravotníctva takmer 38,6 milióna eur.
Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru sa so Šaškom dohodol, že minister zdravotníctva musí nájsť peniaze vo svojom rezorte.
V piatok sa vládou schválený zákon ocitol v parlamente a v analýze vplyvov na štátny rozpočet sa zrazu objavilo nula eur.
V analýze sa píše, že skrátenie týždenného pracovného týždňa v nemocniciach zo 40 na 37,5 hodiny bude v roku 2025 stáť 4,4 milióna eur. Zvýšenie miezd lekárov na 9,7 percenta namiesto pôvodne vládou navrhovaných 6,4 percenta, bude stáť ministerstvo 23,8 milióna eur.
Keďže sa však zvýšenie týka iba lekárov, ktorí majú v nemocnici najmenej polovičný úväzok, na tých s menším úväzkom vraj ministersto ušetrí 1,8 milióna eur.
Aby sa dosah na rozpočet dostal na nulu, analýza tvrdí, že ministerstvo tento rok ušetrí 26,4 milióna eur. Usporiť chce na liekoch a dietetických potravinách, na zdravotníckych pomôckach a na nemocničnej zdravotnej starostlivosti.
Či je to reálne, nikto nevie, lebo ministerstvo na otázky neodpovedá.
Odborníci: Papier znesie všetko
„Aj v tomto prípade papier zniesol naozaj veľa. Zo dňa na deň sa z dodatočných výdavkov 38,5 milióna eur stala rozpočtovo neutrálna položka,“ vraví bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.
„Aké bude výsledné číslo, ani srnky netušia. Papier znesie všetko,“ hovorí aj poslanec SaS Tomáš Szalay. „Považujem za absolútne škandalózne, že o štyri dni sa tu má hlasovať o zákone a my ani netušíme, aké sú dosahy, a lieta to zo dňa na deň o desiatky miliónov eur.“
Szalay sa spočiatku stotožňoval s výpočtom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Podľa neho by dosahy na rozpočet ministerstva mali byť najmenej 500 miliónov eur.

Je možné, že medzi vládnymi pripomienkami sú aj také, ktoré dosahy na rozpočet znižujú. Jednou je zrejme spomínaná zmena, že skrátenie týždenného pracovného času sa má týkať len štátnych, nie aj súkromných nemocníc. Szalay preto odhaduje dosahy na rozpočet v stovkách miliónov eur.
On aj Ježíková hovoria, že sa im ťažko odhadujú náklady, lebo nemajú dáta, ktoré má ministerstvo. To isté tvrdí aj šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský.
Z jeho slov vyplýva, že prepočet dosahov na rozpočet odborárske združenie nerobilo. Jediný odhad sa týkal nákladov na zvýšené platy lekárov, a to 10 až 20 miliónov eur. Ministerstvo ich prognózuje na takmer 24 miliónov.

Beata
Balogová
