"Z Prahy Boris Kršňák, Slovenský rozhlas", takto sme roky vnímali hlas Borisa Kršňáka, ktorý bol spomedzi vyslaných redaktorov a redaktorov vôbec druhým služobne najstarším v Slovenskom rozhlase.
Kršňák sa už však z Prahy hlásiť nebude. STVR s ním totiž rozviazala zmluvu. Neočakávane a po desiatkach odpracovaných rokov.
Čo sa deje, či politici ovplyvňujú vysielanie a či ide o pomstu za kritiku moderátora Sobotných dialógov po relácii s Robertom Ficom, hovorí Boris Kršňák v Aréne s Janou Krescanko Dibákovou.
V Aréne s Borisom Kršňákom zaznelo:
- prečo ho po 28 rokoch prestali v Slovenskom rozhlase potrebovať,
- či nepredĺženie zmluvy vníma ako pomstu za kritiku moderátora Sobotných dialógov pre reláciu s premiérom,
- či bola k jeho práci výhrada,
- či zažil a kedy boli najsilnejšie politické tlaky na rozhlas,
- ako ho kontaktovali pre návštevy Andreja Danka,
- kto musel odísť a kto sa vracia,
- aká je atmosféra v Slovenskom rozhlase.
Vy ste momentálne stále v Prahe. Ako prežívate to, že po desiatkach rokov už prakticky nebudete spolupracovať so Slovenským rozhlasom?
Priznám sa, že som s tým tak trochu počítal. Keby vládna koalícia fungovala ako dobre namazaný stroj, tak možno mohol byť už nový riaditeľ STVR niekedy v septembri. A očakával som, že možno už v septembri, v októbri skončím. Takže vlastne nadsluhujem. Čo som nečakal, nečakal som, že to bude takáto forma.
Čomu to bezprostredne prisudzuje? Vy ste boli jedným z tých, ktorí podpísali výzvu alebo nesúhlas s moderovaním moderátora Sobotných dialógov, a teda nesúhlasili ste s tým, ako vyzerala relácia s Robertom Ficom. Máte pocit, že toto je nejaký akt pomsty, alebo to spolu nesúvisí?
Mám pocit blízky istote.
Pán Mikula, ktorý práve v STVR zodpovedá za rozhlasovú zložku, sa vyjadril veľmi nevyberaným spôsobom k vám a ku kolegom zo Slovenského rozhlasu. Znamená to, že vy máte byť práve aj takým obetným baránkom za pána Baránka?
Pekná slovná hračka. Minimálne sa však ním nechcem cítiť. A v každom prípade, prihlásil som sa a priznal pánu Mikulovi, že ja som jedným z tých tupcov, ako pekne oslovil všetkých tých, ktorí sa podpísali pod ten list. Odvtedy sa nič nedialo a potom zrazu prišla výpoveď. Nemám to čomu inému prikladať, pretože keď sa pozriem mesiace dozadu, tak nebola nikdy nejaká výčitka k mojej práci.
Takže to vidím, že vám šéf rozhlasového spravodajstva doslova povedal: "Ste vôbec prví, ktorí takýmto neuváženým správaním prinútili svojho kolegu vzdať sa práce z obáv plynúcich z komentárov a odkazov pre neho a jeho rodinu v dôsledku vašej absolútnej tuposti." Ak by ste aj neboli prvým vyhodeným, tak by ste minimálne mohli byť predobrazom toho, čo sa novinárom, ktorí sa ozvú vo vzťahu k svojmu kolegovi, môže stať. Vnímate to takto?
Je to možné. A je to zvláštne v kontexte, že pred šiestimi rokmi niektorí redaktori z domácej redakcie Slovenského rozhlasu napísali otvorený list, ktorý zverejnil Denník N, protestovali v ňom proti tomu, akým spôsobom moderátorka viedla rozhovor s Andrejom Dankom. A čuduj sa svete, pod tým listom bol podpísaný aj pán Baránek, ale o prácu neprišiel.
V rozhlase sa chcú zrejme zapáčiť mocným
Ste - a teraz to poviem úplne otvorene - človek so šedinami. So skúsenosťami, človek, ktorého si aj vo vašom rodnom Zvolene považujú za akéhosi novembristu. Čo vlastne teraz budete robiť? A ako vnímate, že vás vyhadzujú ako skúseného človeka, nie ako eléva, ktorého by chceli po nejakom krátkom čase niekde vystriedať? Lebo ak to porovnáme napríklad s Českým rozhlasom alebo s českými médiami, tak k tým rotáciám prichádza pomerne často. Tu to naozaj nebýva zvykom a zbavujú sa vás ako skúseného redaktora.
Keby fungovala štandardná rotácia, nič proti tomu nemám. Samozrejme, majú právo si vyberať, kto bude robiť zahraničné spravodajstvo. Ale forma, ktorou to urobili, mi naznačuje, že súčasné vedenie STV skôr zaujíma, čo si o nich myslia súčasní mocní a chcú sa zapáčiť im a nezaujíma ich, čo si o nich myslia poslucháči a diváci, pre ktorých my tú službu robíme.
Na toto nadviažem. Vy ste totiž v statuse, ktorý ste na sociálnych sieťach publikovali 10. januára, pochválili protesty, ktoré boli práve v pražských uliciach: "Dnes v Prahe na demonštrácii pred slovenskou ambasádou. Najviac ľudí ako kedykoľvek predtým."
To nebola pochvala, to bolo konštatovanie. Ja by som mal v prvom rade sledovať dianie v Českej republike na českej politickej, ekonomickej a spoločenskej scéne. Ale, samozrejme, aj keď sa dejú nejaké väčšie slovenské pohyby. Dokonca som niekedy dával aj živé vstupy z týchto protestov, takže to nebolo prvýkrát. Išiel som tam s tým, že som ponúkol aj možnosť živého vstupu a úplne chápem, ak nepotrebujú každý živý vstup. Zvlášť, keď na Slovensku boli tie protesty v ten večer asi v sedemnástich mestách.
Vy ste však napísali v poslednom odseku: "Áno, ako katarzia pre zúčastnených to je fajn, na povalenie zločinného, nedemokratického režimu to zďaleka nestačí." To je celkom tvrdé na reportéra Slovenského rozhlasu.
Súhlasím, je to tvrdé. Vyšlo to už v období, keď som vážne uvažoval, či a nakoľko ďalej spájať svoje meno s touto inštitúciou.
Tlaky za rôznych vlád, vyvolávali pre Andreja Danka
Skúste teda teraz otvorene povedať, aký je váš vzťah so Slovenským rozhlasom, lebo javí sa, ako keby tu bol naozaj nejaký obojstranný, nie najlepší vzťah. Dlhodobo ste cítili, že Slovenský rozhlas chce vyhovieť vláde a vyhovieť mocným z pohľadu toho, čo a ako sa bude vysielať?
Politické tlaky v Slovenskom rozhlase som zažil niekoľkokrát, prvýkrát za Mečiara, druhýkrát za tretej Ficovej vlády. Paradoxne, neboli to tlaky zo strany Smeru, ale boli to tlaky zo Slovenskej národnej strany. Boli to tlaky cez niektorých ľudí, ktorí mali eminentný záujem, keď bol Andrej Danko v Prahe alebo keď sa diala v Prahe nejaká akcia blízka SNS, aby som na tom pracoval.
Mne nikdy napríklad vedúci spravodajstva Slovenského rozhlasu netelefonoval, že príde pani prezidentka alebo že príde minister zahraničných vecí. Ale keď chodil vtedajší predseda parlamentu, tak mi telefonovali nie jedenkrát, aby som na to nezabudol a pripomínali ešte aj mailom, pričom my máme zaužívaný spôsob komunikácie v Slovenskom rozhlase. Slovenský rozhlas má na to dokonca celý odbor zahraničných stykov, ktorý takéto veci vybavuje, a vždy sme komunikovali veľmi profesionálne.
Takže z tohto pohľadu boli tlaky a dokonca, čo je zaujímavé, tí ľudia išli po nástupe pána Machaja ako generálneho riaditeľa do úzadia a teraz sa vracajú na riadiace posty.
Kto sú títo ľudia? Môžete povedať?
Nie. Ja ešte stále budem korektný. Myslím si, že kto vidí, ako niektorí ľudia pracujú, tak to vie. Nechcem vynášať tieto mená. Pre mňa nie je dôležité mstiť sa konkrétnym osobám. Oni vedia, o kom hovorím. Pre mňa je dôležité, aby sa pokúsila STVR, aj keď pri tomto vedení to bude komplikované, nestratiť úplne svoju tvár.
Čo sa po tlakoch neobjavilo v rozhlase, to bolo v televízii
V momente, keď vám zatelefonovali opakovane štvrtý- a piatykrát, že naozaj, aby ste nezabudli na stretnutie Andreja Danka, ako ste zareagovali? Ohradili ste sa, že to nie je v poriadku? Netelefonujte mi, nezaťažujte ma, robím si svoju prácu štandardne a rovnako pristupujem ku každému politikovi, alebo ste vyhoveli?
Ohradil som sa. Napríklad, keď bola predvolebná kampaň do Európskeho parlamentu, tlačili ma ísť urobiť stretnutie s novinármi Andreja Babiša s jedným zo slovenských spisovateľov. Vyslovene som to odmietol a vysvetlil, že je kampaň. Babiš je v kampani a odmietam to robiť. Stalo sa, že si to objednali u niekoho iného a v televízii to bolo.
Ako došlo vlastne k samotnej výpovedi? Ja ju mám pred sebou. Zverejnili ste ju vy sám na sociálnych sieťach a tam sa píše, že Slovenská televízia a rozhlas uzatvorila s vami 17. januára 2025 zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu a v závere sa v podstate tá zmluva rozväzuje. Aké dôvody vlastne oni uviedli na to, že s vami rozväzujú po toľkých desiatkach rokov pracovný pomer?
Práve to je ten problém, že žiadne dôvody neuviedli. Ja by som len opravil, že som nebol v pracovnom pomere. Mal som honorár a licenčnú zmluvu. Boli sme dohodnutí na paušály a tá zmluva sa dokonca podpisovala k 17. januáru 2025. Zmluvu so mnou obnovovali každé tri mesiace, čo bohužiaľ, nie je nič neobvyklé v rozhlase a televízii.
Záhadné reťazenie zmlúv, obavy rozhlasákov
Čiže s vami tú zmluvu uzavreli a po niekoľkých dňoch vypovedali.
Po dvoch týždňoch.
To nie je štandardné.
Nepoznám iný taký prípad. Takže veľmi nie. Ale tí mladí rebeli, ktorí teraz vyhrali súd so Slovenskou televíziou, tí tiež odišli zo dňa na deň. Jednoducho im jeden deň povedali, že nemajú chodiť a bol koniec. Takže nie som výnimočný prípad. Som možno výnimočný prípad v Slovenskom rozhlase, ale aj tam sa už udiali veci, že sa vedenie veľmi nekorektne zachovalo k odchádzajúcemu kolegovi alebo kolegyni.
Čo sa momentálne vlastne deje v Slovenskom rozhlase? Ako by ste opísali aktuálny stav v Slovenskom rozhlase? Aká tam je atmosféra a čo vlastne momentálne nastáva v tejto inštitúcii?
Nie som interným zamestnancom a nepôsobím a nechodím denne do pyramídy, takže to tam nepoznám. Môžem hovoriť len sprostredkovane, čo som počul, čo mi povedali nejakí ľudia, alebo dedukovať z reakcií, pretože na list, ktorý sme spolu so štrajkovým výborom napísali, podľa môjho vedomia otvorene reagovali len dvaja ľudia.
Nie otvorene, potichu nám priamo vyslovili podporu aj ďalší, ale je tam evidentná obava hovoriť nahlas. Od viacerých ľudí, ktorí už odišli, som počul, že tam nevládne dobrá atmosféra. Za seba nemôžem hovoriť, pretože atmosféra v mojom byte je skvelá.
To znamená atmosféra strachu a pomsty? Dá sa to takto ilustrovať?
Minimálne atmosféra obáv, u niekoho aj atmosféra strachu. Ja môžem povedať príklad mojej kolegyne, ktorá bola dokonca koordinátorkou redakcie, ktorá dala výpoveď v auguste ku koncu septembra a deň po podaní výpovede za ňou prišli ľudia z vedenia a povedali jej, že buď odíde okamžite a zaplatia jej mesačné odstupné. A ak neodíde okamžite, aj tak jej dajú prekážku v práci a aj tak ju už do pyramídy nepustia. Takto sa k profesionálom nespráva.
Čo by mali z vášho pohľadu urobiť vaši kolegovia? Očakávali by ste, že sa za vás postavia? Alebo si myslíte, že už zajtra bude náhrada na vašu pozíciu, veľmi ochotná obsadiť vaše miesto?
Dovoľte mi neodpovedať. Dovoľte mi povedať len toľko, že v redakcii nevedeli, čo sa deje. V redakcii sa dozvedeli ráno, podobne ako verejnosť zo sociálnych sietí, čo sa stalo. Doteraz mi netelefonovali.
Ak sa pozrieme na bilaterálne slovensko-české vzťahy, aktuálne sa veľmi zhoršili. Českí predstavitelia politického života sa naozaj veľmi otvorene vyjadrujú k našim politikom a k ich ostrej, najmä zahraničnopolitickej rétorike. Malo to vplyv na to, že o tom informujete, že nejakým spôsobom sa chce zmeniť obraz Slovenska na jednej strane, Česka na druhej strane. Čiže aj politika ako taká ovplyvňuje to, že vás vlastne vyhodili?
Môžem za seba povedať len toľko, že som vykonával svoju prácu vždy profesionálne. Robil som pre rozhlas takmer 30 rokov. Viem, čo je byť nestranný. Viem, čo je snažiť sa byť objektívny. Nikdy sa mi nestalo, že by mi ktokoľvek vyčítal, že som vytvoril manipulatívny príspevok alebo príspevok, ktorý by nahrával jednej alebo druhej strane. Ja som zrkadlom, odrazom toho, čo sa v Českej republike deje a ak sa v Českej republike deje niečo, čo sa slovenskej nepáči, nech to riešia s Českou republikou a nie s tým, ktorý je len tlmočníkom.
Na záver ešte skúste tak trošku osobne. Čo so svojím životom plánujete ďalej? Ako človek, ktorý má odvahu nahlas prehovoriť, ale zároveň má svoj vek, asi to nie je úplne jednoduché.
Sám pre seba som si dal chvíľu času. Som na seba náročný, takže tá chvíľa času je možno 24 hodín a napriek tým šedinám, o ktorých hovoríte, a napriek tomu vyššiemu veku, som otcom dvoch malých detí - trojročného a šesťročného. Takže som živiteľom rodiny a musím sa starať, čiže niečo riešiť musím. Síl mám na to dosť. Som človek, ktorý sa vyzná v žurnalistike, v umení a manažmente kultúry a spoločenských akcií. Takže určite v jednej z týchto troch oblastí budem hľadať svoje uplatnenie ďalej.
Máte záujem ostať v novinárčine a máte záujem ostať v Prahe?
Ak by bol o mňa záujem, myslím si, že ešte mám čo povedať.
A mali by ste niekedy chuť sa po pozitívnych zmenách do pyramídy vrátiť?
Neviem si predstaviť za súčasnej situácie tie pozitívne zmeny. Som realista. Neočakávam v najbližšom období také pozitívne zmeny, aby som sa mohol vrátiť naspäť.
Beata
Balogová
