BRATISLAVA. Národ a krajina by si mali byť vedomí toho, kým sú a kam patria. V rozhovore pre agentúru SITA to skonštatoval dvojnásobný bývalý predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda.
Podľa jeho názoru sme si to na Slovensku uvedomili, a jasne to identifikovali, počas referenda v roku 2003, v ktorom slovenskí občania rozhodovali o vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ).
Dzurinda pripomenul, že išlo o jediné úspešné referendum v dejinách samostatnej Slovenskej republiky, a tiež to, že drvivá väčšina hlasujúcich v referende sa vyslovila za vstup Slovenska do EÚ.
„My sme súčasťou Európy. My sme súčasťou komunity, ktorá vlastne dala svetu kresťanstvo. My patríme do tohoto hodnotového sveta. No a pokiaľ sa budeme držať tejto sebaidentifikácie, potom sa nebudeme mýliť. Potom budeme vedieť, kde je sever. Nebudeme blúzniť na všetky svetové strany, ale s tým, že nebudeme vedieť, kde je sever,“ myslí si expremiér. Dodal, že ak sa Slovensko bude tohto pridržiavať, tak bude i v tomto spoločnom európskom „dome“ presadzovať hodnoty a opatrenia, ktoré majú perspektívu. „Toto je kľúčové aj pre zahraničnú politiku,“ prízvukoval.
Dzurinda v súčasnosti pôsobí ako prezident Wilfred Martens European Studies Center. „Formálne je to nadácia, alebo občianske združenie, občianska inštitúcia a svojím charakterom je to teda politický think tank, ktorý v súčasnej dobe už má každá politická frakcia, ktorá má zastúpenie v Európskom parlamente. Európska ľudová strana je najsilnejšou frakciou, no a ja som šéfom toho politického think tanku Európskej ľudovej strany,“ vraví Dzurinda. Ako ďalej ozrejmil, úlohou politických think tankov je premýšľať, ako podporovať všetko pozitívne v Európe, aby sa Európa rozvíjala na prospech jej občanov. Zároveň by ale mali uvažovať nad tým, ako sa pripraviť na krízy, prípadne ako im predísť.
„Máme svoj vlastný výskum v Bruseli a máme zhruba 40 členských think tankov skoro v každom štáte Európskej únie, ale aj mimo. Máme v Libanone, napríklad, členskú nadáciu a máme aj tzv. partner foundations,“ priblížil ďalej Dzurinda.
Skonštatoval, že výziev je v súčasnosti veľa. „Venujeme sa otázkam ekonomickej konkurencieschopnosti, venujeme sa takým témam, ako je vybudovanie európskej obrany. To, že som začal aj na Slovensku hovoriť o európskej armáde, to mi nespadlo len tak z neba. Sú za tým stovky možno aj viac hodín veľmi vášnivých diskusií v prostredí, kde sa nachádzam, v krajinách Európskej únie, v Spojených štátoch, kde som pomerne často,“ pokračuje Dzurinda.
Dodal, že ho teší, že v rámci európskych štruktúr už funguje komisár pre obranu, a že problematika európskej bezpečnosti je braná vážne.
„Imigrácia patrí tiež do nášho portfólia. Spomeniem ešte jednu oblasť, ktorá bude občanov zaujímať, a to je udržanie demokracie v takých pekných rámcoch. Aby sme sa všetci cítili slobodne, aby sme nepodliehali extrémom ani zľava, ani sprava, ale aby sme budovali naše spoločnosti naozaj na princípoch, ktoré môžu byť všeobecne prijateľné. Ako kresťanský demokrat v službách Európskej ľudovej strany mám na tom aj, samozrejme, eminentný záujem,“ podotkol s tým, že ho potešil výsledok ostatných eurovolieb, v ktorých podľa jeho názoru voliči odolali nátlakom krajnej ľavice, respektíve krajného progresivizmu, ale na druhej strane aj tlakom krajnej pravice.
