BRATISLAVA. Odborníci na Slovensku v 21. storočí stále nemajú k dispozícii komplexné dáta, na základe ktorých by nastavovali preventívne skríningové programy a vyhodnocovali ich účinnosť.
Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý na základe zistení navrhuje parlamentnému zdravotníckemu výboru zaviazať Ministerstvo zdravotníctva, aby mu predložilo akčný plán využívania skríningového registra, ako aj vybudovania strategického Národného onkologického skríningového centra s jednoznačným legislatívnym ukotvením a kompetenciami.
TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Prevencia je najúčinnejším nástrojom pri znižovaní úmrtnosti na onkologické ochorenia, Slovensko ale podľa NKÚ v tejto oblasti dlhodobo zaostáva. V roku 2021 vstúpila do platnosti legislatíva, ktorá počíta s národným skríningovým registrom. Ten ale nie je stále plne funkčný.
Až polovici prípadov rakoviny sa dá predísť, skríning zachraňuje životy Čítajte Kontrolóri sa pozreli z existujúcich preventívnych programov na skríning karcinómu hrubého čreva, ktorého prvá fáza bola spustená ešte v roku 2019. V roku 2023 absolvovalo test na okultné krvácanie v stolici v skupine 50 až 75 rokov 52 percent osôb. Na výrazné zníženie úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva je ale potrebná účasť na úrovni 65 až 70 percent osôb z rizikovej vekovej skupiny.
"Pre chýbajúce dáta je u nás nastavovanie štátnej zdravotnej politiky v oblasti prevencie viac na úrovni veštenia ako faktov. Mnohým úmrtiam by sme vedeli predísť včasným zachytením diagnózy a nastavením pravidiel prevencie, ktoré by vychádzali z komplexných i reálnych údajov," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Zároveň upozornil, že včasná diagnóza okrem iného znižuje náklady na liečbu pacienta. MZ by podľa národných kontrolórov malo každoročne vyhodnotiť jednotlivé programy preventívnych prehliadok a porovnať ich počet s počtom novozachytených prípadov karcinómov a výškou nákladov pri včasnom, resp. neskorom zachytení tohto závažného ochorenia.
Prevenciou zdravia sa na Slovensku zaoberá viacero inštitúcií, ktoré na túto agendu dostávajú financie. "Z údajov Eurostatu vyplýva, že v rokoch 2017 až 2022 dalo Slovensko na prevenciu v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky najmenej, a to v priemere iba 1,21 percenta z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Najvyššia suma bola vykázaná v roku 2022, a to 173 miliónov eur," približuje šéf národných kontrolórov. V primárnej prevencii a osvete zdravého životného štýlu má významné postavenie Úrad verejného zdravotníctva a jeho regionálne pobočky. Tie získali v rokoch 2017 až 2023 na program prevencie a ochrany zdravia takmer 382 miliónov eur.
Pre narastajúci počet onkologických ochorení bol zriadený Národný onkologický inštitút. Za sledované obdobie získal tri milióny eur na akčné plány národného onkologického programu. Dôležitým prvkom v oblasti prevencie sú aj zdravotné poisťovne, ktoré v rokoch 2017 až 2023 zaplatili za preventívne prehliadky dospelých u všeobecných lekárov viac ako 120 miliónov eur.
Počet preventívnych prehliadok má v posledných rokoch rastúcu tendenciu, mierny pokles bol len v roku 2020, a to aj z dôvodu pandémie. V roku 2023 absolvoval preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre dospelých každý tretí občan, ktorý na to mal v danom roku nárok. Cieľom zadefinovaným v strategických dokumentoch štátu je, aby v roku 2030 absolvovalo prevenciu u všeobecného lekára aspoň 60 percent dospelých. Na Slovensku sú dôležitou súčasťou prevencie a osvety aj mimovládne organizácie. V roku 2023 MZ podľa NKÚ nepostupovalo v súlade s akčnými plánmi a nezabezpečilo celú sumu na ich aktivity v oblasti osvety skríningu onkologických ochorení.
