Kontroverzná vládna novela trestných kódexov je účinná len zhruba pol roka, no už dosiaľ pomohla najmenej 1324 osobám, z ktorých tvoria 446 predčasne prepustení väzni.
Ukázala to analýza Nadácie Zastavme korupciu, ktorá týmto spôsobom skúmala dosahy novej legislatívy na spoločnosť. Supluje tým činnosť štátu, keďže minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru presné dáta neukazuje a čiastkové výstupy zľahčuje.
Dosahy novely sú pritom ešte horšie, než sa niektorí odborníci nazdávali. Naplno sa prejavili nedomyslené dôsledky a otvorili sa mnohé problémy, ktoré pred novelou neexistovali.
Advokát IGOR RIBÁR, ktorý na analýze Nadácie Zastavme korupciu spolupracoval, hovorí o najvypuklejších problémoch, s ktorými sa stretáva.
V rozhovore sa dočítate:
- ako pomohli zmeny v trestnej politike štátu zločincom či odsúdeným ľuďom,
- čo ukazujú prvé čísla, ktoré zachytávajú posuny v kriminalite,
- ako sa ujali miernejšie tresty za drogy a prečo napriek prísľubom naďalej stíhajú ľudí aj za minimálne množstvo marihuany, hoci malo ísť o priestupok,
- prečo narýchlo prijímané zmeny v trestnej legislatíve dohnali niektorých ľudí k pokusom o samovraždu,
- ako ministerstvo spravodlivosti umelo znížilo počet ľudí, ktorí mali ísť do domáceho väzenia,
- ako sa prejavuje, že polícia nepracuje, ako by mala,
- prečo dnes súdy rušia mafiánom staré tresty a ukladajú im nové, avšak miernejšie.
Od prijatia novely trestných kódexov uplynul takmer rok, hoci jej väčšina je účinná až od augusta minulého roka. Minister spravodlivosti pôvodne prišiel s údajom, že novela sa dotkne iba 75 odsúdených, neskôr to korigoval na 158 odsúdených a 13 obvinených. Spolu s Nadáciou Zastavme korupciu ste minulý týždeň upozornili, že novela už doteraz pomohla najmenej 1324 osobám. Zavádzalo od počiatku ministerstvo?
Neviem, či zavádzalo, alebo možno nemali dáta. Skôr som to bral ako politické vyhlásenia. Novela nebola výsledkom nejakej rekodifikačnej komisie a aj ju komunikovali ako politické rozhodnutie. Nebola k nej žiadna dosahová štúdia. U nás ani nemáme niečo, ako je napríklad v Česku kriminologický inštitút (Institut pro kriminologii a sociální prevenci, pozn. red.). Je to multiodborová organizácia, ktorá počíta dosahy trestnej politiky, nastavuje ju a vie povedať, že ak urobíte krok A, tak čo sa zrejme stane po B.

Niečo také robil donedávna analytický útvar ministerstva spravodlivosti, ale Susko ho minulý rok zrušil.
Áno, no analytický útvar robil len štatistickú časť. Úplne nám chýba inštitút, ktorý by predikoval dosahy. Aj to, či nejaké trestanie má vplyv na spoločnosť alebo aké sú trendy v kriminalite. Samotný Trestný zákon je len optika, ktorou sa pozeráme na nejakú spoločensky nežiaducu činnosť. Povieme ním, čo bude trestný čin a cez to potom meriame kriminalitu. Ak to premietneme na nové dáta za minulý rok, tak oproti roku 2023 sme mali asi o desaťtisíc menej trestných činov, konkrétne takmer 45-tisíc.
Za týmto poklesom zrejme nie je to, že by bolo na Slovensku bezpečnejšie.