SME

V Poľsku a Česku nemožné, u nás sú Gorali novou menšinou. Prinesie to finančný príspevok

Historici hovoria o vedeckej absurdite.

Gorali svoje hodnoty odvodzujú od ťažkého života v horách. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo )

„My sme Slováci, aj keď trochu inak rozprávame,“ hovorí starosta obce Kolačkov Pavol Zamiška.

Gorali, ktorí žijú v regiónoch poľsko-slovenského pohraničia sú zvyšku Slovenska známi najmä typickými klobúkmi, hudbou či krojmi. Zamiška o nich hovorí ako o „tvrdých, ale rovných“ ľuďoch. To, že sú tvrdší, sa podľa niektorých prejavuje aj päsťami.

Gorali sú však predovšetkým na svoje goralstvo hrdí.

V januári sa po pomerne rýchlom procese stali tiež oficiálne uznanou menšinou.

Získali sociologické dáta, ktoré ukázali, že goralská kultúra vymiera. Zorganizovali iniciatívu, aby sa čo najviac ľudí prihlásilo ku goralskej národnosti v sčítaní obyvateľstva a požiadali o uznanie za národnostnú menšinu. Pomohlo im, že slovenská legislatíva nemá jasne zadefinované, čo znamená byť národnostnou menšinou.

Goralov vláda oficiálne uznala ako pätnástu národnostnú menšinu na Slovensku 29. januára 2025, na výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore.

Budú tak môcť čerpať z verejných financií vo Fonde na podporu kultúr národnostných menších. Veria, že goralskú kultúru sa im tak podarí zachrániť – peniazmi.

„Keby sme mohli čerpať zdroje ako etnická skupina, tak ostaneme etnickou skupinou,“ hovorí Zamiška.

Kým folklórne spolky zo Spiša či Zamaguria sa môžu tešiť, medzi odborníkmi toto rozhodnutie vlády vyvolalo údiv. Za vedeckú absurditu označili uznanie Goralov za národnostnú menšinu odborníci zo Spišského dejepisného spolku, ktorý združuje profesionálnych historikov, archivárov, archeológov a etnografov.

„Rukami nám prešli tisícky dokumentov a ani v jednom z nich sa nespomínajú Gorali ako národ, ktorý sa tu usadil,“ povedal predseda spolku Vladimír Olejník.

Regionálna identita skupín ako Gorali, Spišiaci, Liptáci či Záhoráci však podľa neho nemá nič spoločné s etnicitou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Manželia Galikovci sa o zachovanie goralskej kultúry starajú aj sami, šijú kroje a Helena Galiková prevádzkuje v Lendaku Múzeum ľudovej kultúry.

„Je to len formalita. Tam vo vláde súťažia, kto je lepší v táraní,“ konštatuje František Galik.

Práca, pôda, viera, rodina

V Lendaku goralčinu počuť aj na obecnom úrade. Podtatranská obec je známa aj silným náboženským presvedčením a tým, že tu niektorí miestni stále nosia tradičné goralské kroje. Lendak patrí medzi obce, kde sa v sčítaní k vtedy ešte neuznanej goralskej národnosti prihlásilo najviac obyvateľov – 529.

Ján Neupauer, ktorý v obci pôsobí ako vedúci referátu kultúry, nebol jedným z nich. Má jasno v tom, že je Slovák. „Chýbala mi možnosť zaškrtnúť goralčinu ako svoju materinskú reč,“ hovorí o sčítaní.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom CB9G9 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lindtner bol v minulosti prokurátor a neskôr sudca.

Obžalovaný Lindtner je premiérov poradca a nový člen Rady STVR.


16
Letecký pohľad na areál firmy Bukóza Holding, a. s., v Hencovciach.

Okolo skupiny Bukóza sú viaceré otázniky.


13
Peter Schutz

Hlásia sa k proruskému disentu v Únii.


61
Ilustračné foto.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila prognózu vývoja počtu sestier.


6
SkryťZatvoriť reklamu