„My sme Slováci, aj keď trochu inak rozprávame,“ hovorí starosta obce Kolačkov Pavol Zamiška.
Gorali, ktorí žijú v regiónoch poľsko-slovenského pohraničia sú zvyšku Slovenska známi najmä typickými klobúkmi, hudbou či krojmi. Zamiška o nich hovorí ako o „tvrdých, ale rovných“ ľuďoch. To, že sú tvrdší, sa podľa niektorých prejavuje aj päsťami.
Gorali sú však predovšetkým na svoje goralstvo hrdí.
V januári sa po pomerne rýchlom procese stali tiež oficiálne uznanou menšinou.
Získali sociologické dáta, ktoré ukázali, že goralská kultúra vymiera. Zorganizovali iniciatívu, aby sa čo najviac ľudí prihlásilo ku goralskej národnosti v sčítaní obyvateľstva a požiadali o uznanie za národnostnú menšinu. Pomohlo im, že slovenská legislatíva nemá jasne zadefinované, čo znamená byť národnostnou menšinou.
Goralov vláda oficiálne uznala ako pätnástu národnostnú menšinu na Slovensku 29. januára 2025, na výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore.
Budú tak môcť čerpať z verejných financií vo Fonde na podporu kultúr národnostných menších. Veria, že goralskú kultúru sa im tak podarí zachrániť – peniazmi.
„Keby sme mohli čerpať zdroje ako etnická skupina, tak ostaneme etnickou skupinou,“ hovorí Zamiška.
Kým folklórne spolky zo Spiša či Zamaguria sa môžu tešiť, medzi odborníkmi toto rozhodnutie vlády vyvolalo údiv. Za vedeckú absurditu označili uznanie Goralov za národnostnú menšinu odborníci zo Spišského dejepisného spolku, ktorý združuje profesionálnych historikov, archivárov, archeológov a etnografov.
„Rukami nám prešli tisícky dokumentov a ani v jednom z nich sa nespomínajú Gorali ako národ, ktorý sa tu usadil,“ povedal predseda spolku Vladimír Olejník.
Regionálna identita skupín ako Gorali, Spišiaci, Liptáci či Záhoráci však podľa neho nemá nič spoločné s etnicitou.
Manželia Galikovci sa o zachovanie goralskej kultúry starajú aj sami, šijú kroje a Helena Galiková prevádzkuje v Lendaku Múzeum ľudovej kultúry.
„Je to len formalita. Tam vo vláde súťažia, kto je lepší v táraní,“ konštatuje František Galik.
V článku sa dočítate:
- čo Gorali urobili preto, aby sa stali národnostnou menšinou,
- prečo je pre nich uznanie dôležité,
- kto s uznaním nesúhlasí,
- či bude goralčina kodifikovaná a vyučovaná v školách,
- čo o národnostných menšinách hovorí legislatíva u nás a čo u susedov,
- ako svoju goralskú identitu prežívajú ľudia na Spiši a Orave.
Práca, pôda, viera, rodina
V Lendaku goralčinu počuť aj na obecnom úrade. Podtatranská obec je známa aj silným náboženským presvedčením a tým, že tu niektorí miestni stále nosia tradičné goralské kroje. Lendak patrí medzi obce, kde sa v sčítaní k vtedy ešte neuznanej goralskej národnosti prihlásilo najviac obyvateľov – 529.
Ján Neupauer, ktorý v obci pôsobí ako vedúci referátu kultúry, nebol jedným z nich. Má jasno v tom, že je Slovák. „Chýbala mi možnosť zaškrtnúť goralčinu ako svoju materinskú reč,“ hovorí o sčítaní.
