Príjemný víkend! Je známy tým, že je perfekcionista a hoci patrí do najvyššej kategórie amerických filmových hviezd, hovorí, že sa nechce vzdať „normálneho“ života. Reportérke Kristíne Kúdelovej sa podarilo zhovárať s Edwardom Nortonom a prináša ďalší z výnimočných rozhovorov s oscarovými nominantmi. V rozhovore sa dozviete aj, kto mu pomáhal, keď bol mladý a bol nováčikom vo svete filmu, aj čo zažil v Prahe, keď bol ešte prezidentom Václav Havel. Prinášame aj recenziu na film Bob Dylan: Úplne neznámy, kde Norton hrá.
Kolega Peter Getting prináša text o kurióznom objave. Existencia pornografického vydavateľstva v Prešporku, ktoré na začiatku 20. storočia produkovalo sadomaso tituly, bola donedávna úplne neznáma. Oficiálne dejepisectvo ani historici kníhtlačiarstva si existenciu tohto subjektu dosiaľ nevšimli. Dokladá, že pornografia tu je už storočia. Hoci spočiatku niesla politické posolstvá, už za čias Štúra skĺzla do konzumu.
Televízie by intelektuálne znevýhodnených nemali brať ako objekt záujmu pre diváka, ale ako rovnocenných partnerov, myslí si liečebný pedagóg a divadelník Erik Forgáč. Práve účasť Šimona Jakuša, herca s Downovým syndrómom, v tanečnej šou Let’s Dance môže zmeniť spôsob, akým verejnosť vníma intelektuálne znevýhodnených ľudí, hovorí v rozhovore s reportérom Michalom Dudoňom.
A prinášame vám aj reportáž z chaty, ktorá je bránou do nádherného prírodného parku na Spiši a obyvateľom ponúkla okrem prírodnej scenérie aj ďalšie pôžitky.
Edward Norton pre SME: Médiá a diváci sú posadnutí tým, čo herci robia v zákulisí. Mňa to frustruje

Nepýtajte sa ho, ako to robí, keď sa vkladá do novej postavy, myslí si, že okolo herectva sa priveľmi filozofuje. Nechce počúvať o tom, ktorý jeho kolega koľko sedel v maskérni, nezaujíma ho, koľko kto musel pred nakrúcaním pribrať. Ide to vraj presne proti podstate, o čom má jeho povolanie byť.
Napriek tomu Edward Norton prezradil, aký zvláštny detail mu pomohol vystihnúť Petra Seegera, hudobnú legendu, ktorú hrá vo filme Bob Dylan: Úplne neznámy.
Keď sme s ním mali možnosť rozprávať sa, film ešte nemal premiéru v kinách a nevidel ho. Dnes už zaň má nomináciu na Oscara.
Ja nie som vláda, ohradil sa. Spurná tvár Boba Dylana dostala spolu s filmovou podobou aj zmysel

Adrien Brody alebo Timothée Chalamet? Najtesnejší súboj na Oscaroch bude tento rok v hereckej kategórii.
Či ho dostane Brody za rolu traumatizovaného maďarského architekta po emigrácii do USA v dráme Brutalista, alebo Chalamet za film Bob Dylan: Úplne neznámy, sa v podstate nedá odhadnúť. A najmä, je to nemožné rozsúdiť, takže vesmír zostane v harmónii, či s cenou odíde jeden, alebo druhý.
Vo filme o Dylanovi, ktorý do slovenských kín vstúpil dva týždne po Brutalistovi, sa Timothée Chalamet ujal komplexnej úlohy.
Niekoľko rokov sa zdokonaľoval v hraní na gitare a v spievaní, aby mohol napodobniť, ako hrá a spieva Bob Dylan. Režisér James Mangold mal pritom také šťastie, že si len sotva mohol želať väčšie: nielenže Chalamet má takú postavu a také vlasy, že ho ani nebolo treba veľmi česať a maskovať, je to aj najlepší herec svojej generácie.
A okrem toho, má v sebe čosi z Dylanovej povahy. Možno nie práve drzosť či rezervovanosť, ale povedzme, že nezávislosť či nevypočítateľnosť. Prosto, je to ten element, ktorý prispel k tomu, že Dylan nikdy nebol taký, ako si ho niekto vysníval - a že to mnohých aj bolelo.
Pornografia je tu už storočia. Kedysi niesla politické posolstvá, už za čias Štúra skĺzla do konzumu

Bolo to v roku 1908, keď sa v nemeckých novinách Blätter für Bibliophilen objavila zvláštna správa. Týkala sa policajného záťahu, ku ktorému došlo v Prešporku. Namierený bol proti tamojšiemu vydavateľstvu, ktoré sa špecializovalo na produkciu pornografickej literatúry.
Záťah sa týkal „veci rozširovania obscénnych obrazov a spisov“, vydavateľstvo bolo v živom styku so zvyškom monarchie a polícia „prostredníctvom domových prehliadok a vďaka zhabaniu poštových zásielok získala značne priťažujúci materiál“.
Nemecké noviny, ktoré priniesli správu, patrili jednému z najznámejších vydavateľov erotickej literatúry Willymu Schindlerovi.
Existencia pornografického vydavateľstva v Prešporku, ktoré na začiatku 20. storočia produkovalo sadomaso tituly, bola donedávna úplne neznáma. Dokladá, že pornografia tu je už storočia.
„Vydavateľstvo sa volalo Hartleb a dnes ho poznáme vďaka údaju na titulných listoch, kde sa uvádza ako miesto vydania Pressburg,“ hovorí Ivona Kollárová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Vydalo približne tridsať eroticko-pornografických bibliofílií medzi rokmi 1905 až 1910. V jeho pozadí stál niekdajší major holandskej koloniálnej armády Hermann Hartleb a produkcia sa orientovala výlučne na knižky s pornografickým obsahom.“
Historička objavila prípad tajomného vydavateľstva v našom hlavnom meste a svoje zistenia nedávno publikovala v štúdii.
Ľudia sa vďaka Šimonovej účasti v Let' s Dance naučia vymeniť ľútosť za súcit, hovorí liečebný pedagóg

Účasť Šimona Jakuša, herca s Downovým syndrómom, v tanečnej šou Let’s Dance môže zmeniť spôsob, akým verejnosť vníma intelektuálne znevýhodnených ľudí.
„Ľudia sa prirodzene naučia vymeniť ľútosť za súcit,“ myslí si liečebný pedagóg Erik Forgáč. „Súcit so sebou prináša nádej, túžbu spoznať iného človeka. Práve to prinesie Šimonova účasť."
Diváci sa na Šimona podľa neho nebudú pozerať ako na „chudiatko“, ale ako na človeka. A tak by sme k tomu mali pristupovať všetci. „Znevýhodnených totiž stále nevnímame ako seberovných,“ hovorí.
Erik Forgáč je jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Up-Down syndrom, pod ktorým funguje aj divadlo Dúhadlo, v ktorom vystupuje aj Šimon.
Bola prvou ženou Newyorskej filharmónie. Slovenky ju predbehli, v Rakúsku je problém stále

Hoci k dobrému vzdelaniu žien v strednej vrstve vždy patrila aj hra na hudobné nástroje, predstava žien v orchestroch bola dlho absurdná. V Amerike ešte dlhšie ako v Európe. Slovenská filharmónia mala prvé členky v roku 1949.
Orin O'Brienová sa stala prvou ženou v New York Philharmonic v roku 1966, teda v čase, keď ju viedol Leonard Bernstein. Ten bol jej fanúšik a vravel, že je svetlom v orchestri.
„Vždy sa mi páčilo hrávať s inými hudobníkmi,“ odpovedá O'Brienová vo filme na otázku, prečo sa rozhodla hrať práve na kontrabas. „Nemala som ambície byť sólistkou alebo tak podobne, vždy sa mi páčilo byť v úzadí,“ vraví v úvode dokumentu, ktorý je nominovaný na Oscara.
Jeho autorkou je Molly O'Brienová, Orinina neter a jediná žijúca príbuzná.
Navštívili sme chatu, kde líšky dávajú dobrú noc. Architekt navrhol moderné útočisko v prírode

Chata, ktorá je bránou do nádherného prírodného parku na Spiši, obyvateľom ponúkla okrem prírodnej scenérie aj ďalšie pôžitky.
Architekt mu dožičil hneď niekoľko lahôdok - kúpeľ v interiéri s výhľadom do lesa, vírivku, dizajnový otáčavý kozub či steny zo sklenených tabúľ. Tou najväčšou je vzhľad chaty. Z blízkeho lesa si ju chodia dokonca obzerať srnky a líšky. Výsledkom je chata, ktorá prepája moderný dizajn s harmóniou okolitého prostredia.
Majiteľovi sa vyskytla možnosť prikúpiť si pozemok aj s pôvodnou chatou v príjemnej rekreačnej oblasti. Bola to typická stavba deväťdesiatych rokov. Bývalí vlastníci k nej možno mali vzťah a pekné spomienky, avšak realitou bolo, že najväčšou hodnotou bolo prostredie, kde sa chata nachádzala.
„Pozemok je bránou do Slovenského raja, aj keď sa okolo nachádzajú ďalšie chaty, poskytuje súkromie, pretože je obkolesený lesom,“ vysvetľuje architekt Vladimír Lengyel.
Na jeho architektonické štúdio sa obrátil majiteľ nadobudnutej nehnuteľnosti s prosbou navrhnúť chatu, ktorá bude iná. Od začiatku mal nový vlastník jasnú predstavu, že ju bude prenajímať. Konkurencia je v okolitej rekreačnej oblasti veľká. Preto sa potreboval odlíšiť.
Víkendový recept

Dezerty, ktoré zvládnete obratom ruky. Vyberte si z našich receptov na skvelé prevrátené koláče.
Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
