BRATISLAVA. „Ja hovorím o tom, aby sa prokuratúra otvorila verejnej kontrole, o zmene kultúry na prokuratúre, o očiste a transparentnosti. Hovorím to od roku 2006 ,“ hovoril Maroš Žilinka v rozhovore pred voľbou šéfa prokuratúry v októbri 2020. „Neviem, či môžu všetci povedať, že sú takí konzistentní.“
O necelé dva mesiace neskôr ho parlament zvolil za generálneho prokurátora.
V pondelkovom vyhlásení pre médiá, po ktorom nemohli klásť Žilinkovi otázky, už hovoril inak. Bolo to pár minút po ukončení vôbec prvého poslaneckého prieskumu na Generálnej prokuratúre.
Opoziční poslanci tvrdili, že Žilinka prieskum zmaril.

„Prokurátori nepodliehajú kontrolnej právomoci Národnej rady,“ prízvukoval Žilinka. Vysvetľoval tým, prečo neumožnil poslancom ústavnoprávneho výboru stretnúť sa s jeho podriadenými zo zrušenej špeciálnej prokuratúry. Dnes pracujú ako radoví prokurátori Generálnej prokuratúry.
Práve ich otvorený list adresovaný Žilinkovi z minulého roka bol spúšťačom poslaneckého prieskumu. Upozorňovali v ňom na chaos, ktorý na prokuratúre nastal po zrušení „špeciálu“, ako aj na odchod ich kolegov Matúša Harkabusa a Daniela Mikuláša do advokácie. Dvojicu známu z kauzy Kuciak k tomu dotlačili práve Žilinkove kroky.