V prieskumoch volebných preferencií už stabilne vedú progresívci. Prvé dve priečky sa prakticky dlhodobo nemenia. Ale výsledky zároveň ukazujú aj dlhodobú patovú povolebnú situáciu.
Bude sa dať vôbec zložiť nová vládna koalícia? Kto je schopný mobilizovať viac? Robert Fico? Michal Šimečka? Menšie strany? Alebo dokonca napríklad Igor Matovič? Rúti sa Hlas-SD pod hranicu desiatich percent? A čo vôbec budú tri kľúčové faktory, ktoré by rozhodli? O tom, komu pomôže júnový či septembrový termín predčasných volieb hovorí v ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou výkonný riaditeľ prieskumnej Agentúry AKO Václav Hřích.
V Aréne s Václavom Hříchom zaznelo:
- nakoľko pravdepodobné sú predčasné voľby a komu pomôže júnový alebo septembrový termín
- aké faktory rozhodnú a úloha trinásteho dôchodku
- či čaká Hlas nevyhnutný pád na ešte nižšie preferenčné hodnoty
- akých voličov má Hlas a akých Smer
- či by Smer významne stratil po zmene lídra
- kto z dvojice Huliak - Danko by bol víťazom súboja o národného voliča
- či by voliči Hlasu prijali vládu s Republikou
- či má Matovič šancu prekvapiť
- či by sa opozícia mala spájať
- čo si všímať pri výsledkoch štátnej prieskumnej agentúry
Očakávate predčasné parlamentné voľby v júni, v septembri alebo vôbec?
Kým sa Robert Fico nerozhodne, tak vôbec. Predčasné voľby by zrejme teraz nevyhovovali nikomu a boli by nutným zlom pre všetkých z koalície aj opozície.
Znamená to, že ani jedna strana nevie mobilizovať?
Tí voliči a ich sympatie sú dokonale rozdelení na dve skupiny. Viacmenej tečú tie sympatie len navzájom vnútri v tých skupinách medzi opozičnými stranami a viac menej medzi koaličnými stranami plus Republikou, lebo tam je trošku podobný elektorát. Ale nedochádza zatiaľ k nejakým veľkým presunom. Nedochádza k mobilizácii a kým bude táto situácia, tak budeme stále vidieť ten volebný pat.
Ak hovoríme o júnovom termíne volieb, museli by byť vyhlásené do konca februára. Ale vieme, že to leto veľmi pomôže, pokiaľ ide o mobilizáciu a kampaň. sú rôzne letné festivaly, kortešačky sa dajú robiť oveľa lepšie, rozdávať klobásy a párky. Kto by utrpel najviac tým, že by nemohol takto chodiť do regiónov?
V súčasnosti už všetci, lebo na sociálnych sieťach je to vyrovnané, už s nimi vie robiť každá strana, to nie je také ako kedysi v minulosti, keď to bolo doménou niektorých subjektov, už sa asi všetci poučili, že musia chodiť do regiónov. Vidíme, že do regiónov chodí už dokonca aj Progresívne Slovensko.
No a tým pádom jediný, kto by utrpel, keby to bolo v lete, by boli asi cestovné kancelárie. Ale ak by to bolo v júni, tak samozrejme, ešte by tie dovolenky rušiť nemuseli.
Ešte k mobilizácii - my sme videli, že po voľbách to trošku kleslo. Zhruba 62% ľudí vedelo, koho by volilo a teraz posledné dva mesiace je to už nad 68 percent, ako keby prišlo k mobilizácii nie nevýznamného množstva ľudí, ktorí naraz nejakú stranu pomenúvajú. Minulý mesiac sme videli, že sa mobilizuje aj Smer aj PS, ale ak by to takto zostalo, tak sa stále dostaneme viac menej na účasť posledných volieb.
Až tretina podporovateľov strán môže svoje rozhodnutie zmeniť tesne pred voľbami
No skúsme si tú mobilizáciu vysvetliť, pretože to číslo je presne 68,9% oprávnených voličov z prieskumu pre Joj 24, to sú tí, ktorí sú vlastne rozhodnutí, ako voliť. Sú to vlastne dvaja voliči z troch.
Zo skúsenosti z minulých rokov vieme, že približne tretina ľudí má takú ambíciu ešte zafluktuovať pred voľbami, zhruba ten týždeň - dva.
Hovoríme o tretine z rozhodnutých, pretože my okrem tých, ktorí nám povedia nejakú stranu, majú ešte možnosť odpovedať "neviem, koho by som volil", "nechcem odpovedať" alebo "nepôjdem voliť", ale zo skúsenosti viem, že všetky tie tri kategórie sú tvorené poväčšine ľuďmi, ktorí voliť nechodia, iba časti z nich je to trošku nepríjemné povedať, že nechodia, tak povedia "neodpoviem vám" alebo "neviem koho".
Tí skutočne rozhodnutí sú medzi tými, ktorí povedia nejaké konkrétne politické strany. Oni sú nerozhodnutí preto, lebo to ešte nevedia na 100%. To je tá tretina, ktorá tesne pred voľbami ešte preskočí inde. Ale aby to nebola predstava, že teraz začnú PSkári hromadne voliť Republiku alebo voliči SNS pôjdu voliť SaS. Väčšinou je to pri podobných stranách ako PS-SaS-Demokrati, respektíve SMER-Hlas alebo Smer- SNS-Republika.
Ako keby tí ľudia majú dve-tri strany v hlave a úplne vo finále sa rozhodnú, ktorá ich najmenej sklame.
Môže byť z tej jednej tretiny naozaj taký veľký posun medzi jednotlivými stranami, že dramaticky zmení tie čísla, ktoré aktuálne vidíme? Alebo je pomerne nepravdepodobné, že by sa menili tak, že niekto poskočí päť alebo sedem percent?
Ja si myslím, že môžu. Keď sa pozrieme do histórie, tak väčšinou po revolúcii boli tie čísla relatívne predvídateľné dlhodobo, pretože ľudí a aj tých strán bolo menej. U nás strany vznikajú tak, že sa množia delením ako na biológii, takže máme veľmi veľa podobných strán.
Strán bolo menej a tie sympatie a pevnosť rozhodnutia bola vyššia. Už v roku 2020 sme videli, že viac menej začali tie presuny možno tri mesiace pred voľbami a bolo to vidieť na náraste vtedajšieho hnutia OĽaNO, ktoré začínalo na spodných číslach, ale výskumy ich veľmi spoľahlivo zachytili. Začínal rásť, až sa dostal na prvé miesto a ono sa ukázalo, že ľudia volia stále viac a viac emočne, nie racionálne.
A keď volíme emočne alebo sa rozhodujeme emočne, tak vieme buď veľmi rýchlo zmeniť to rozhodnutie, koho budeme voliť, alebo a vieme veľmi rýchlo zmeniť, či pôjdeme voliť - teda máme tú voľbu nohami. My máme viacmenej dve veľké skupiny voličov. Priaznivci súčasnej opozície a priaznivci vládnych strán.
Plus mínus sa to nemení dlhé roky, len sa menia názvy, osoby, obsadenie a väčšinou o tom, kto vyhrá, rozhodne to, koho voliči neprídu voliť. Sú sklamaní. Lebo tým, že tie dve skupiny sú relatívne podobné, tak keď niekomu časť voličov nepríde voliť, tak ten druhý získa napokon aj pri tejto vládnej koalícii 79 ku 71 vidíme, aký je to problém a je to znakom relatívne malého náskoku.
Televízia Markíza v nedeľu v relácii Na telo zverejnila prieskum agentúry NMS, z ktorého vyplýva, že 43 percent, teda 24 + 19, by si nejakým spôsobom želalo udržať súčasnú vládu nejakej podobe - či už v súčasnej alebo v nejakej menšinovej. Dohodnúť sa na predčasných voľbách - za túto možnosť je 38%. Chcú ľudia predčasné parlamentné voľby? Alebo o čom hovoria tieto čísla?
Zhruba to odzrkadľuje nejaké rozdelenie tých politických nálad na Slovensku. Tých 38 percent ukazuje, že väčšina priaznivcov vládnej koalície to nechce. Väčšina priaznivcov opozície to chce. Samozrejme, ono to nie je úplne homogénne. Keby sme pozreli napríklad voličov Smeru, tak väčšina povie, že nechce a možno časť z nich povie, že chce v nádeji, že to dopadne pre tú stranu lepšie.
Čiže môže sa stať, že tí ľudia, ktorí odpovedajú v tomto prieskume, nemusia byť spokojní s výkonom súčasnej vlády, ale jednoducho nechcú pripustiť k moci povedzme opozíciu. Môže to byť tak?
Presne tak. A zase časť tých priaznivcov opozície, ktorí chcú predčasné voľby, to možno nerobí preto, lebo primárny dôvod je, že sú nespokojní. Ale primárny dôvod je, že chcú, aby vládli strany, s ktorými oni sympatizujú a pravdepodobne by rovnako odpovedali, aj keby tu všetko klapalo ako namazaný stroj.
Čo ťahá voličov k urnám
Mobilizačnými faktormi môžu byť zdražovanie, ktoré už cítime, transakčná daň, ale napríklad aj trináste dôchodky, neschopnosť nájsť dohodu nielen v koalícii, ale aj v opozícii. Videli sme tie najnovšie výstupy Igora Matoviča, ktorý veľmi ostro vystúpil voči PS a zdá sa, že Igor Matovič a jeho strana bude práve tou, ktorá môže zablokovať vznik budúcej vlády. To znamená, čo bude to rozhodujúce, čo bude mobilizovať ľudí, aby prišli k voľbám?
U opozičných strán to bude nejaká viera v to, že dokážu tým, že budú voliť svoje strany, niečo zmeniť, že bude šanca, aby niečo zložili. A paradoxne, práve ten rozkol medzi opozíciou túto šancu znižuje.
Doplním v prípade opozície aj silný faktor, akým je téma právny štát, atribúty nejakej slobody a výkonu právneho štátu.
To je pravda. To sú témy, o ktorých hovorí opozícia. Ale v princípe aj bez nich by sa ako opozícia vždy môže vymedzovať voči vláde. Ono aj bez týchto tém by stačila nespokojnosť s vládou a tí ľudia by ju samozrejme volili. Tak ako priaznivci súčasnej vládnej koalície neriešia nejaké z ich pohľadu nie dôležité veci, ako je, neviem, ukotvenie korupcie a tak ďalej, ale riešia pragmatické veci bežného dňa.
To znamená zvyšovanie cien. My to nazývame energetická bezpečnosť. Pre nich je to, aké im chodia šeky. Normálne to rieši každý z nás, tie energie a tak ako ich môže vyrušiť toto, nevyrušuje ich napríklad spor medzi opozíciou a vládou o tom, či novely trestných zákonov sú v poriadku alebo nie. To voličov vládnej koalície, zdá sa, vôbec nevie vyrušiť, ale vyruší ich, keď sa im napríklad zvýšia náklady o 50 alebo 100 € mesačne.
Takže naopak, v tej opozícii voliči vidia vymedzenie sa ich strán v témach právneho štátu, legislatívneho ukotvenia, ale v podstate niekde vzadu na nich dopadá tá konsolidácia a tie náklady úplne rovnako ako na všetkých. A to ich môže ešte viac mobilizovať.
My sme v minulosti ale hovorili, že napríklad strana Hlas má výrazne starší elektorát ako mnohé iné strany. A tu funguje napríklad téma trinástych dôchodkov. Napriek tomu sa zdá, že Hlas kontinuálne klesá. V tom najnovšom prieskume je to na úrovni 12,5%. Je to pád o pol percenta, napríklad v porovnaní s januárom. Ale nešlo by len o samotné pol percento, pretože to je vec štatistickej odchýlky. Ale ten trend je naozaj od volieb dlhodobý. Znamená to, že už ani trináste dôchodky nemusia výrazne pomôcť strane Hlas, pre ktorú to bola vlajková loď?
Ono to býva najprv sľub, ktorý sa potom zrealizuje. Ono to funguje, keď niečo také strana garantuje a sľúbi, že to spraví, to vie mobilizovať voličov. Potom to ešte chvíľku funguje, kým sa to udeje. A potom, keďže ten trinásty dôchodok iba raz ročne, tak je rok pauza a trošku to asi funguje za rok a potom neskôr si na to ľudia zvyknú. Spomeňme si na vlaky zadarmo. Už to ako keby nepomáha ničomu.
Hlas so starším, Smer s radikálnejším voličom
Aký rozdiel medzi elektorátom Hlasu a Smeru, ktorý sa v čase menil?
Keď vznikol Hlas, tak on si odniesol z toho elektorátu Smeru, paradoxne nie tých najstarších, ale trošku sa to viac blížilo k tomu strednému veku. Potom ako sa to vyvíjalo v čase a hlavne po tom, ako vstúpil nejakým spôsobom Hlas do tejto vládnej koalície, tak si to vymenili. Hlasu už zostali hlavne tí najstarší.
A Smer má teraz paradoxne mladší elektorát ako Hlas. Je to aj z dôvodu, že Smer relatívne efektívne posledných dobou oslovoval elektorát, ktorý kedysi volil ĽS Naše Slovensko a určite v tejto chvíli aj Slovenskú národnú stranu. A ako keby sťahuje si tých voličov k sebe. Vidíme to na zmene rétoriky. Vidíme to v tom, ako rozpráva a koná napríklad súvislosti s Ruskom. To sú všetky témy, ktoré vedia priťahovať voličov, či už bývalého ĽSNS alebo súčasnej Republiky. A tí sú mladší, takže Smer ako keby omladzuje svoj elektorát a Hlasu zostavujú stále iba tí starší. Vidíme v iných témach, že napriek tomu oni stále nie sú úplne názorovo jednotní v tom Hlase.
Kto teda v Hlase názorovo víťazí, keď nie sú jednotní?
Veľká časť nich je 66 + a potom vo veku 50 až 65. Názory sa v Hlase líšia v pohľade na konkrétne kroky. Vidíme, že voliči Smeru, voliči SNS na 90 -100% súhlasia s tým, ako koná vláda, alebo napríklad teraz sme merali cestu Roberta Fica do Moskvy. My sme videli napríklad, že to bol, dá sa povedať, až geniálny ťah na voličov Republiky. Tam bol stopercentný súhlas s touto cestou. Takže ich to oslovilo.
Videli sme, že bol veľmi vysoký súhlas medzi voličmi Smeru, ale medzi voličmi Hlasu bol, ak si dobre pamätám, polovičný súhlas. Takže tak, ako to bolo aj pred voľbami, že Hlas mal rozdielený elektorát a nech sa rozhodol akokoľvek, vždy polovicu potešil a polovicu nahneval. To im čiastočne zostalo.
To je v podstate v súlade s tým, že sa tu mobilizuje v podstate volič s extrémnymi proruskými názormi. Volič, ktorý má rád silnú a poloagresívnu alebo až agresívnu rétoriku. Je to tak? Už nejde o sociálnodemokratického voliča?
Používame slová ako sociálnodemokratické, pravicové, ľavicové, liberálne. My to však máme na Slovensku poposúvané. Pamätáme si, že v minulosti voliči, ktorí u seba deklarovali, že sú pravicoví, samozrejme, chceli školy a vlaky zadarmo. Ľudia, ktorí majú ako keby tie názory nie ekonomicky posunuté doprava, môžu kľudne vyžadovať alebo reagovať aj na sociálne témy.
Konflikt v Hlase a SNS prinesie zisky Smeru
Pokiaľ ide o to, aká je perspektíva Hlasu, tak vidíme, akým lídrom je Matúš Šutaj Eštok. Zároveň vidíme nejakú neschopnosť a nespôsobilosť urovnať konflikty v strane. Nič sa neposunulo, zdá sa, kým to nechytil do rúk samotný Robert Fico. Ak má strana punc partaje, ktorá si nevie upratať, tak to asi nepomáha. Očakávaš, že sa práve tento aspekt prejaví na preferenciách Hlasu?
Tam sa prejavuje postupne už niekoľko mesiacov, že tie strany sú rozhádané aj vnútri seba. V Smere nevidíme, že by bol nejaký vnútorný konflikt, alebo nevidíme ho navonok. Videli sme, že ten vnútorné konflikty začali v SNS a potom sa vlastne pridal Hlas a zároveň jednotlivé strany začali mať ako keby nezhody medzi sebou. A to nikdy nie je dobré, bez ohľadu na to, aká je to strana.
Dostatočne sme sa poučili už za vlády Igora Matoviča, že akákoľvek koaličná kríza, ktorá je dlhšia a ktorá dospeje do štádia, že vo večerných správach prvé tri príspevky sú o koaličnej kríze a ešte ďalšie sú o ostatných politikách, to sa vždy vypomstí všetkým tým stranám.
Ale ako je možné, že Robert Fico stále ako keby bol jedným z možných víťazov volieb napriek tomu, že ho preskočilo PS? Ale tie jeho preferencie sú prakticky rovnako vysoké, alebo dokonca miestami aj vyššie.
Oni stúpajú a klesajú spoločne s Progresívnym Slovenskom. Zdá sa stále, ako keby to boli dve tie najzaujímavejšie hviezdy toho politického súboja, ktoré na seba vyťahujú pozornosť. Oni si posielajú odkazy.
Ale znamená to, že Robert Fico nedopláca na to, že má vo vlastnej vláde a vo vlastnej koalícii koaličnú krízu?
On sa dlhé mesiace ako keby k tomu nevyjadroval, dokonca tú tému ignoroval. Veľa sa o tom písalo, že prečo to asi je. Pravdepodobne preto, že nechcel, aby to dopadlo nejakým spôsobom práve aj na stranu Smer a zatiaľ sa mu to, zdá sa, podarilo. On teraz prišiel vlastne po dlhých mesiacoch ako ten, ktorý sa to snaží urovnať a až to, ako to dopadne, ako sa mu to podarí, potom môže, či už pozitívne alebo negatívne ovplyvniť jeho preferencie.
Nikto asi nevie, koľko bolo možností, čo sa dohodlo, čo sa znovu zhodilo zo stola, ale ak to vo výsledku bude vyzerať, že on to zachránil a tie ostatné strany vyjdú z toho tak trochu ponížene, môže to znamenať, že on preberie časť voličov.
Smer bez Fica, na čele s Gašparom?
Pokiaľ ide o zmenu na čele Smeru, zdá sa, že spoza chrbta Roberta Fica už vykúka ako budúci možný líder Tibor Gašpar. Akoby by to prijal volič Smeru?
Možno kedysi minulosti sa hovorilo, že strany nedokážu prežiť zmenu lídra, ale potom ten chodníček celkom vyšlapalo KDH a napokon aj PS, ktoré ukázali, že aj mnohonásobná výmena lídra nemusí nič meniť. Lídra vymenila Sas aj Hlas a zatiaľ tú tie strany sú bez ohľadu na to, ako skáču hore dolu. Takže ono toho lídra sa vymeniť dá, ale či to potom bude na líderskú pozíciu tej strany, to sa asi neodváži nikto povedať.
Čiže prežil by Smer ako možná víťazná strana s Tiborom Gašparom na čele?
Ja si myslím, že ako strana by prežila, ale či víťazná? To sa neodvážim povedať.
Huliak vs. Danko
Ako to je s Andrejom Dankom a stranou SNS? Tá je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Aktuálne v prieskume AKO pre JOJ24 je to na úrovni 4,1%. V iných prieskumoch je to okolo troch percent, niekedy dokonca pod tromi percentami. Má ešte šancu Andrej Danko prežiť politicky aj s SNS?
Túto otázku si kladú aj oni v strane. Jemu sa najprv raz podarilo tu SNS akoby vzkriesiť, keď bola dlhodobo mimo parlamentu, dostať ju tam a potom po jednom volebnom období mimo parlamentu vzkriesiť opäť. Teraz už pravdepodobne niektoré kroky ľutuje. Tiež to bol za cenu toho, že vlastne spolu s ním sa dostali do parlamentu poslanci, ktorí mu už tú lojalitu odopierajú. Ale momentálne ten trend pozitívny nie je.
No a pokiaľ ide o to, že tu máme nový prvok na scéne a to je Národná koalícia Rudolfa Huliaka. Ten elektorát, ktorý by volil SNS alebo Národnú koalíciu, teda reagujúci na nejaké nacionalistické alebo silne národné princípy - bude viac veriť Huliakovi či Dankovi?
Národná koalícia sa začala objavovať v prieskumoch až od chvíle, keď vypukol ten konflikt. A to bolo pár desatín. Teraz je to, myslím, pol percenta. Je vidieť, že Národná koalícia, ale to platí o všetkých iných stranách, je plne závislá na tom, ako sa meno tej strany dostane do veľkých médií.
Lebo my tých strán máme obrovské množstvo v registri, ale máloktorá je súčasťou klasického spravodajstva a tým pádom sa o nich nemajú ako ľudia dozvedieť. Momentálne je tam síce pol percenta, ale v tejto situácii to skôr pôsobí iba ako štiepenie tej cieľovej skupiny. A kým tam nebude nejaká dlhodobá práca, viac osobností, viac komunikácie, tak nevidím nejaký potenciál, že by to prekročilo percentá potrebné vstup do parlamentu.
No a pokiaľ ide o stranu Republika, tá sa zdá, že má pomerne silné preferencie. Budú ochotní Republiku voliť aj tí, ktorí ju v minulosti považovali za fašistickú, extrémistickú stranu, ktorá nebola prijateľná pre istú časť elektorátu?
To bude záležať na tom, ako o Republike budú hovoriť ich súperi, počas predvolebnej kampane. My vidíme, že Republika komunikuje cez relatívne selektívne komunikačné kanály. Väčšinou je to cez niektoré sociálne siete. Až tak príliš veľa sa nesnaží získať priestor v bežných médiách.
Sú tu dlhodobí voliči, bývalí voliči SNS v rámci sociálnych sietí a skupinách na telegrame alebo inde. Oni relatívne s nimi komunikovať vedia, ale na to, aby získavali viac, práve potrebujú klasické médiá. Aktivitou ich poslancov v Európskom parlamente dokázali z času na čas získavať zaujímavý priestor v klasických médiách. Ja tam Republiku zatiaľ nevidím, to znamená ten ich potenciál brať niekomu inému a aktívne je slabý, oni si vedia udržiavať ten svoj bývalý elektorát.
Po Hlase ostáva Republika ako druhý partner Roberta Fica pre budúcu koalíciu. Je už Republika prijateľná aj pre voličov Hlasu?
Jasné je, že pre voličov Smeru áno, ale nie som si istý, či pre voličov Hlasu a či je prijateľná pre väčšinu politikov, ktorí sú aktívni momentálne v Hlase. To znamená, kým by tá Republika priniesla len päť - šesť percent, čo nie zase až tak veľa mandátov a spôsobilo by to problém napríklad s politikmi v Hlase, tak by viac menej tá situácia bola rovnaká ako teraz, keď sa nevie vládna koalícia dohodnúť a nikto nevie, či by to tým pádom vôbec vzniklo.
Republika by potrebovala buď veľmi posilniť svoje percentá, aby bola významnejším hráčom, či už nejakou kampaňou, či už bežnými médiami, spojením sa s niekým ako napríklad so Slovenskou národnou stranou. Alebo by to musela byť koalícia, kde napríklad nebude Hlas.
Opozičné slabiny
Opozícia zatiaľ ako keby zlyhávala pri možnosti otvoriť schôdzu pri odvolávaní ministerky kultúry aj ministra Tarabu. V pléne pri otváraní schôdze sedelo v stredu o čosi viac ako 40 poslancov, tak to je, zdá sa, veľmi málo. Zároveň tu máme naozaj veľmi silný rétorickby odpor Igora Matoviča. Ako je dnes teda na tom Progresívne Slovensko so schopnosťou mobilizovať?
PS sa podarilo stať sa ako keby lídrom opozície. Aj tieto návrhy na odvolanie jednotlivých ministrov, vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. My vieme, že to nemá šancu, lebo na to proste nemajú početnosť. Vedia to samozrejme aj oni, ale ono sa to použije ako komunikačný nástroj, lebo sa o tom hovorí. Vyjadrujú sa, keď sa to blíži, vyjadrujú sa, keď sa to potom nepodarí. Je to zaujímavé, ako keby to bola tá noha vo dverách do médií.
Rozumiem, ale nie je hanbou, ak tam máte len čosi viac ako 40 hlasov?
Teoreticky áno, ale ja pravdepodobne vychádzam z toho, že tí politici vedia, že by to aj tak nevyšlo. To, čo ja nepovažujem za správne je, aby sa navzájom, a teraz nehovorím iba o jednom subjekte, ale aby sa navzájom posudzovali, koľkí tam boli a koľkí tam neboli s tým, že dopredu sa ráta, že to nevyjde. Tá snaha by mala byť poukázať na to, že snažili sme sa, nevyšlo to. Takéto sme mali dôvody posielať to posolstvo.
Ale nie navzájom si vyčítať, že vy ste tu neboli všetci. Igor Matovič v tom prvom takom emotívnom statuse hovoril o tom, že mu to vyčítali poslanci PS. On to potom zase vyčítal im. Teraz myslím, že demonštratívne sa toho nezúčastňuje.
No zároveň avizuje, že už nebudú poslanci za Hnutie Slovensko poskytovať svoje hlasy na otvorenie schôdzí alebo na odvolávanie. Vymedzil sa veľmi silno, komu to prospeje?
On tým získa nejaký možno jeden dva dni pozornosti. Parlamentná matematika nepustí. Oni ho na tie podpisy nepotrebujú.
No môže sa stať, že vďaka Igorovi Matovičovi vznikne parlamentný pat a nebude možnosť vzniku vlády na čele s Progresívnym Slovenskom. Je to viac ako pravdepodobné, pretože momentálne z tých čísel, ktoré čítame z preferencií, sa to javí tak, že bez Igora Matoviča si naozaj tá opozičná časť nepomôže.
Presne tak. A aj s Igorom Matovičom, či už u nás alebo u kolegov, tie čísla vychádzajú, že mali 78 - 79 hlasov. Vidíme to teda v praxi, to nestačí už len technicky kvôli chorobám, zahraničným cestám. A ešte sú momentálne vo veľkom spore. Myslím, že tomu nepomohlo ani to vyjadrenie PS, že hnutie Slovensko je v poriadku, ale bez Igora Matoviča.
Všetci vieme, že ako keby táto značka stojí na Igorovi Matovičovi. Väčšinou sa menia len tí menší ľudia pri ňom. Takže áno, teraz by to nešlo. Na druhú stranu to otvára iné možnosti.
Hovoríme o Hlase?
Napríklad o Hlase a voči Hlasu sa teraz stále viac a viac vymedzujú súčasní opoziční politici. Ale keby vznikol takýto veľmi silný konflikt práve s Hnutím Slovensko a všetkým by bolo jasné, že s nimi by to nešlo, tak ono by to vlastne potom bola to taká "tretia veta" , ktorú poznáme od Bélu Bugára.
Ale teraz asi hovoríme o Hlase na čele s iným lídrom ako Matúš Šutaj Eštok.
To nemôžeme povedať. Ono väčšinou je to tak, že tie strany sa vopred vymedzujú pred voľbami, rozprávajú, kto s kým nikdy a to je celé zle. A potom prebehnú tie voľby a ukáže sa, koľko má kto kariet a aké koalície vôbec idú môžu spraviť po voľbách. A v tej chvíli sa nehľadá to, kto s kým nechce. Ale čo by ešte išlo vysvetliť voličom a čo nie.
Čo by bolo múdre urobiť z radov PS? Alebo pokojne cez osobu Michala Šimečku, aby sa opozícia javila ako tá, ktorá je schopná vládnuť, ktorá je schopná sa dohodnúť, ktorá je schopná ukočírovať celú tú situáciu a zvládne to napriek tomu, že nemá skúsenosti z vlády?
Ak by som mal poradiť, čo môže robiť opozícia alebo povedzme paradoxne Slovensko, je naozaj ukazovať, že sú pripravení, chcú niečo zmeniť a čo najviac sa vyhnúť vzájomným konfliktom medzi sebou.
Videli sme čísla, ktoré zverejnila štátna prieskumná agentúra INFOSTAT. Bola to silná vôľa vládnej koalície založiť si takúto agentúru. Ako hodnotíte výsledky, ktoré sú približne rovnaké ako v iných agentúrach? Ale objavilo sa tu napríklad číslo 3,2% pre SaS, čo je prakticky hlboko pod číslom iných agentúr.
Neprináleží mi to hodnotiť. My nevidíme, aká metodika sa používa. Je to prvý takýto zber po mnohých rokoch. Oni nie sú členom nejakých asociácií. My sme napríklad v SAVA, tam sú agentúry, ktoré publikujú, vieme, ako sa to robí, aké sú princípy, metodológia. Tu nevieme, takže to nevieme hodnotiť.
Beata
Balogová
