Mnohí možno netušili, kde sa Gelnica nachádza. Bola jedným z prvých, ktoré odštartovali protesty aj v menších mestách. Organizátori pozývali na námestia sloganom Od Gelnice po New York.
„Ak by som mal byť cynický, poviem, že takú PR kampaň Gelnica ešte nemala. Škoda, že je to pri takýchto príležitostiach. Bol by som radšej, aby sa kampaň venovala niečomu inému,"“hovorí organizátor protestov v Gelnici MILO JANÁČ.
Než usporiadal protest v Gelnici, pozývali ho do Košíc, do Spišskej Novej Vsi, kde vystúpil ako spisovateľ. „Nemyslel som si, že by k nám na námestie mohlo prísť veľa ľudí,“ hovorí.
„Písala nám jedna účastníčka, že na protest išla s malou dušičkou. Predtým chodievala do Košíc a tam je to iné. V Gelnici sa ľudia poznajú. Nakoniec bola príjemne prekvapená, koľko prišlo ľudí, že sa nebojí a príde aj nabudúce, dokonca zavolá aj ďalších.“
Z rozhovoru sa dozviete:
- Čo ho na proteste v Gelnici najviac prekvapilo.
- Aké reakcie zažíva na sociálnych sieťach
- Ako reagovali ľudia, keď Gelnicu navštívil líder Progresívneho Slovenska.
- Prečo považuje mesto za megapolis a vysvetľuje, čím je Gelnica zaujímavá pre Košičanov a Prešovčanov.
- Ako trápia mesto neprispôsobiví občania.
Aký obraz vyslala Gelnica na nedávnom zhromaždení Za dobrý a spravodlivý štát? Vedia už viacerí, kde sa nachádza?
Ukázali sme, že aj v malom meste dokážu prísť ľudia vo väčšom počte na námestie. Ak to prepočítame na počet obyvateľov, boli sme na jedenástom mieste zo všetkých viac ako 50 miest, kde sa organizovali zhromaždenia.
Vyslali sme aj signál o nespokojnosti s tým, kam smeruje naša spoločnosť. Vidím to aj v debatách na sociálnych sieťach, ktoré spravujeme.
Je tam skupina „Fico fans“ a „Kremľofilov“, ktorých žiadnym spôsobom nepresvedčíte. Ale sú tam aj takí, ktorí si hovoria „hádzali sme to Ficovi roky, tak si ho zvoľme aj ďalej.“ A tí už aj trochu začínajú rozmýšľať, či je to správne, pretože vidia, že vláda nevládne, ale zaoberá sa sama sebou a svojimi problémami.
Učiteľka Eva Wolfová v rozhovore povedala, že nie je umenie, ak protestuje v Bratislave 50-tisíc ľudí a 15-tisíc v Košiciach, ale koniec bude, keď ich bude v Gelnici 300. Prečo dovtedy protest v Gelnici nebol?
Predtým som chodieval na protesty do Košíc, do Spišskej Novej Vsi. Nemyslel som si, že by do Gelnice na námestie mohlo prísť veľa ľudí.
Keď som sa vracal z protestu v Bratislave, zbadal som na facebookovom profile môjho známeho Juraja Buzalku spomínaný článok z Korzára.
Bola to výzva. Okamžite som sa pustil do organizovania. Vedel som, že ak chcem prilákať ľudí, musím nájsť zaujímavých rečníkov.
Neviem, ako mi ubehla cesta do Margecian. Urobili sme veľký hype na sociálnych sieťach, pomohli organizátori so sloganom od Gelnice po New York.
Podarilo sa to. Skončili sme pri rátaní 326, kolega sa už musel ísť venovať niečomu inému. Ale prichádzali ešte ďalší. Odhadujem, že nakoniec prišlo okolo 350 - 400 ľudí.
Ak by som mal byť cynický, poviem, že takú PR kampaň Gelnica ešte nemala. Škoda, že je to pri takýchto príležitostiach. Bol by som radšej, aby sa kampaň venovala niečomu inému a nie protestom.
Antropológ Buzalka: Slováci by mohli byť moderní, no brzdia ich štúrovské bludy Čítajte Je tristo ľudí na šesťtisícové mesto veľa alebo málo? Akú úlohu v malom meste zohráva fakt, že tu každý každého pozná?
Je pravda, že na rozdiel od väčšieho mesta tu anonymita nie je.
Strach prísť však mohli mať ľudia aj preto, že „smeráci“ boli na profiloch príliš ostrí, mnohokrát za hranicami toho, čo je už únosné.
Myslím si, že prísť v malom meste na protest si vyžaduje väčšiu odvahu ako vo veľkom meste, kde je anonymita väčšia. A kde povedzme majú protesty aj väčšiu tradíciu, prípadne, kde sú častejšie.
Tvrdú kampaň namierili aj voči Magde Vašáryovej, ktorá mala byť rečníčkou na prvom zhromaždení. Kritike ste sa na sociálnych sieťach nevyhli ani vy. Zažívate ataky, ľudia sa vracajú k vašej minulosti. Ako to zvládate?
Je absurdné, ak pani Vašáryovej, významnej umelkyni a bývalej diplomatke, ktorá otvárala Slovensku dvere do sveta, nadávajú ľudia, ktorí jej vlastnými životnými výkonmi nesiahajú ani po členky.
Len preto, že mala jeden, možno nie úplne šťastný výrok o spodine? Ak si spoločnosť neváži svoje elity, neváži si ani samu seba, čo zákonite vedie k úpadku.
Dnes po sto rokoch opäť zažívame tú vzburu davov, o ktorej píše José Ortega y Gasset, a to nielen na Slovensku. Opakujeme tie isté vzorce správania, ktoré viedli k najničivejšej vojne v ľudskej histórii.
To, že niekto vytiahne nejakú moju fotku, ktorú som dával pred pätnástimi rokmi na facebook, že o mne píšu, že som alkoholik, narkoman, buzerant a neviem čo všetko, je mi úplne jedno. Nie je to nič nové, robili to už eštebáci za minulého režimu. Ja tých ľudí v podstate ľutujem. Musia mať veľmi nešťastné životy, ak nič iné nedokážu.
Pýtala som sa známych, čo ich na proteste najviac prekvapilo. Povedali mi, že to, aké to bolo pokojné, žiadne arogantné výkriky, agresia. Prekvapilo niečo usporiadateľov?
Od začiatku som sa snažil, aby sme to poňali pokojne, prioritou nebola vyvreskovať: Dosť bolo Fica!, alebo kričať niečo vulgárne. Dokonca som vyzýval aj ľudí s opačným názorom, aby si nás prišli vypočuť.
Ak by zvolala zhromaždenie strana, s ktorou nesympatizujem, tiež by som si šiel vypočuť, čo hovoria.
Najviac ma ale prekvapilo, keď som na konci protestu vyhlásil, že nás neplatí žiaden George Soros, že celé náklady znášame sami a poprosil som ľudí o zbierku. Mal som pre prispievateľov pripravené svoje politické koláže a zistil som, že som ich vytlačil málo. Vytvoril sa veľký rad a tým posledným už nezostalo. Tridsať ľudí nám pokrylo všetky náklady.
Na čo ste prostriedky využili?
Na ubytovanie hostí, kapelu, ozvučenie, plagáty po meste a okolí.
Spolupracujete s občianskym združením Mier Ukrajine?
Samozrejme, som v skupine, kde si vymieňame skúsenosti. Ale žiadnu finančnú pomoc sme od nikoho nepotrebovali. Nikto nám peniaze nenalial.
Ako to bude vyzerať v piatok? Máte vyššie méty?
Už nehráme o väčšiu účasť. Nie je to tak, že potrebujeme zdolať ďalší cieľ, hoci by nás, samozrejme, potešilo, ak by zhromaždenie bolo početnejšie než pred dvomi týždňami. Je však dôležité, aby ľudia prišli, stretli sa spolu a možno zistili, že nie sú s pocitmi a nesúhlasom s touto vládou sami.
Pracujete pre mesto ako hovorca, organizovali ste kultúrne akcie. Ako na vaše aktivity reagoval zamestnávateľ - primátor? (nezávislý, pozn.red.) Ako organizátor protestu ste sa od mesta vopred dištancovali.
