BRATISLAVA. Vládna koalícia zastúpená ministrom spravodlivosti Borislom Suskom sa rozhodla zásadne zmeniť obsadenie disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú aj o prípadných pochybeniach sudcov. Poukázala na to opozičná poslankyňa Mária Kolíková zo strany SaS.
Kolíková pripomenula, že momentálne sú v senátoch Najvyššieho správneho súdu SR sudcovia pôvodne z Najvyššieho súdu SR, ale tiež advokáti a akademici, ktorí absolvovali riadne výberové konanie.
Susko však podľa Kolíkovej chce, aby Súdna rada SR nanovo rozhodla, kto budú sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR.
„To znamená, že to, čo doteraz platilo, už nebude. Budú to ľudia, o ktorých rozhodne, kľúčovo, súdna rada,“ vyhlásila Kolíková.
Zároveň ale skonštatovala, že súdna rada momentálne vysiela signály, že sú sudcovia, ktorí sú pre ňu pohodlní, a iní sú zase nepohodlní. Pripomenula pritom napríklad výrok podpredsedníčky rady Ayše Pružinec Eren, ktorá hovorila o škandále v súvislosti so vzatím stíhaného sudcu Richarda M. do väzby.
„Podpredsedníčka súdnej rady priamo spochybňuje rozhodnutie svojho kolegu sudcu, že rozhodol o väzbe,“ uviedla Kolíková s tým, že práve spochybňovanie rozhodnutia kolegov zo strany podpredsedníčky súdnej rady je škandál.
Súdna rada má pritom podľa Kolíkovej v budúcnosti rozhodovať aj o podávaní jednotlivých disciplinárnych návrhov.
Súdna rada podľa Kolíkovej navyše na každom svojom zasadnutí ukazuje, že existujú sudcovia, ktorí sú pre ňu nepohodlní.
Pripomenula pritom, že členky súdnej rady sa pýtali kandidátov na funkciu sudcu, aký majú názor na reformu súdnej mapy.
„A keď si dovolili tí budúci sudcovia povedať, že by to mohlo mať pozitívny efekt, tak zjavne dávali (členky rady) jasne najavo, že tento ich názor nekorešponduje s ich názorom. A podľa môjho názoru jednoznačne vyslali signál, že ak takto sa budú (kandidáti prejavovať, môže sa stať, že aj sudcom nebudú,“ vyhlásila Kolíková.
Doplnila, že toto sú veľmi nebezpečné signály smerom k sudcom.
Kolíkovej sa tiež nepáči obnovenie možnosti zaviesť pre sudcov odmeny, o ktorých by rozhodovali predsedovia súdov. Tie označila za „vnútorný nástroj korupcie“.
Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová vyzvala poslankyňu Kolíkovú, aby opakovane nezaťahovala súdnu radu do politických prestreliek a nezneužívala ju na získanie politických bodov.
Šéfka Súdnej rady upozornila na stagnovanie kauzy Búrka Čítajte „Súdna rada SR rozhodla a hlasovala o všetkých sudcoch, ktorí sa stali sudcami pri vzniku Najvyššieho správneho súdu SR, ako aj o všetkých doterajších prísediacich sudcoch disciplinárnych senátov. Tak totiž právnu úpravu nastavila vláda, v ktorej bola ministerkou spravodlivosti Mária Kolíková, a schválil vtedajší parlament. Vtedy s tým poslankyňa žiaden problém nemala,“ zdôraznila Kosová.
Ministrom spravodlivosti pripravovaná novela podľa nej pritom len „dovoľuje“, aby členmi disciplinárnych senátov boli sudcovia aj z iných súdov ako z Najvyššieho správneho súdu SR.
„Zavádzanie dvojstupňového disciplinárneho konania reflektuje aj na požiadavky Benátskej komisie. Rovnako sa tak deje v susednej Českej republike,“ pripomenula Kosová.
Vo veci bývalého sudcu Richarda M. Kosová poukázala na to, že jeho väzbu nespochybnila podpredsedníčka súdnej rady Pružinec Eren, ale Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí. Zároveň šéfka súdnej rady skonštatovala, že ak Kolíkovú vyrušuje to, že sudcov a členov súdnej rady zaujíma súdna mapa, bude sa s tým musieť vyrovnať sama.
„Členovia súdnej rady nemajú vplyv na to, ako na ich otázky odpovedia osoby, ktoré pred súdnu radu predstúpia. Ak Mária Kolíková tvrdí, že „a keď si dovolili tí budúci sudcovia povedať, že by to mohlo mať pozitívny efekt, tak zjavne dávali (členky rady, pozn.) jasne najavo, že tento ich názor nekorešponduje s ich názorom“, mala by si pozrieť výsledky hlasovania. Všetci budúci sudcovia, ktorí predstúpili pred súdnu radu na februárovom zasadnutí, boli súdnou radou „schválení“,“ dodala Kosová.
Ministerstvo spravodlivosti odmieta tvrdenia opozície o novele zákona o sudcoch a prísediacich. Jednou z priorít navrhovanej právnej úpravy je podľa rezortu zabezpečenie základných princípov súdneho konania ako garancie práva na spravodlivý súdny proces. Politickú kontrolu nad sudcami odmieta, uviedla hovorkyňa ministerstva Barbora Škulová.
"Kritika k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa v súčasnosti nachádza v pripomienkovom konaní, je nepochopením základnej filozofie, ktorá spĺňa požiadavky procesnej spravodlivosti tým, že zavádza možnosť preskúmať sankcie v disciplinárnom konaní v riadnom opravnom prostriedku," spresnila Škulová.
Dodala, že ak nebude možné preskúmať sankcie v disciplinárnom konaní v riadnom opravnom prostriedku, môže to mať v prípade chybného nespravodlivého procesu vážny dosah na status a celkové i sociálne postavenie sudcu. Rezort priblížil, že cieľom je posilniť apelačnú zásadu, čím sa podľa neho zabezpečí možnosť odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu.
"Dvojinštančné disciplinárne konanie vlani schválili v Českej republike a aj my ho teraz navrhujeme v novele zákona o sudcoch a prísediacich," ozrejmila hovorkyňa MS.
Rezort chce zaviesť aj päťčlenné zloženie senátu pre rozhodovanie o odvolaniach. "Dvojinštančné disciplinárne konanie je tiež reakciou na dlhodobo kritizovaný sudcovský korporativizmus, ktorý bol dlhodobo terčom kritiky. Zloženie senátov sa upraví tak, aby sme do neho zapojili celý súdny systém," poznamenala.
