BRATISLAVA. Rómovia sú najviac diskriminovanou skupinou. To, že slovenský sociálny systém Rómov zvýhodňuje prostredníctvom sociálnych dávok si myslí 82 percent občanov Slovenska.
Vyplynulo to z prieskumu agentúry Focus pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Ľudia vnímajú diskrimináciu Rómov
Prieskum ukázal, že najčastejšie skupiny vnímané ako diskriminované sú na základe sexuálnej orientácie (43 percent), rasy (39 percent), národnosti alebo etnicity (33 percent), pohlavia alebo rodu (28 percent) a náboženského vierovyznania (12 percent).
Agentúra vykonávala prieskum v decembri 2024 na reprezentatívnej vzorke 1 022 respondentov.
Výsledky prieskumu ukázali, že viac ako polovica opýtaných (54 percent) pripúšťa problém diskriminácie ľudí na základe rómskeho pôvodu. Ide tak o najviac diskriminovanú skupinu.
„Napriek tomu, že viac ako polovica opýtaných (61 percent) pripúšťa diskrimináciu Rómov, až 74 percent opýtaných by sa pravdepodobne zachovalo diskriminujúco, pretože uviedli, že by im prekážalo prenajať Rómom svoj byt alebo dom,“ priblížil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Mylné predstavy
Ako doplnil, prieskum poukázal na to, že 24 percent opýtaných už niekedy navštívilo rómsku domácnosť. „Čiže iba necelá štvrtina opýtaných má predstavu o rómskej domácnosti na základe vlastnej skúsenosti,“ dodal úrad.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško upozornil, že neochota prenajímať nehnuteľnosti Rómom je jedným z mnohých prejavov hlboko zakorenených stereotypov a predsudkov.
„Prenajímatelia môžu mať predstavu, že rómske rodiny nebudú platiť nájomné, nebudú udržiavať poriadok alebo zničia zariadenie domácnosti. Obávajú sa aj negatívnych reakcií okolia a zhoršenia susedských vzťahov. Nedostatok osobných skúseností s rómskymi nájomníkmi, rovnako ako neznalosť pomerov v rómskych domácnostiach vedie k prehnane opatrnému prístupu,” vysvetlil Daško
Daško dodal, že tieto obavy vytvárajú bariéry, ktoré znižujú rovnosť príležitostí pre Rómov, ak ide o získanie bývania.
„Preto je dôležité, aby sme tieto mýty rozptyľovali, otvárali priestor pre dialóg a povzbudzovali k vzájomnému spoznávaniu,” dodal splnomocnenec.
Sociálna výhody aj beztrestnosť
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 82 percent opýtaných sa prikláňa k názoru, že slovenský systém sociálnych dávok Rómov zvýhodňuje a 72 percent opýtaných si myslí, že Rómom beztrestne prechádzajú rôzne porušenia zákonov.
Ako úrad upozornil, v minulosti boli realizované viaceré štúdie a kampane, ktoré tieto stereotypy vyvrátili. Podľa Daška je nutné si uvedomiť, že sociálny systém na Slovensku funguje na princípe potrieb, nie na základe etnicity.
„To znamená, že každý občan, ktorý spĺňa stanovené podmienky, má rovnaký nárok na dávky alebo príspevky, a to bez ohľadu na svoju národnosť či pôvod. Podobne, ak hovoríme o porušovaní zákonov, je podstatné, aby zákon a spravodlivosť boli uplatňované na všetkých občanov rovnako, bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť,“ dodal splnomocnenec.
Nízke povedomie o holokauste
Úrad splnomocnenca pripomenul, že život Rómov na Slovensku v histórii ovplyvnili mnohé míľniky. V prieskume sa úrad preto zaujímal aj o znalosť dvoch významných udalostí z pohľadu verejnosti.
„Nielen Židia, ale aj ďalšie menšiny, vrátane Rómov, sa počas druhej svetovej vojny stali terčom nenávisti nacistov a snahy o etnické vyhladenie. Avšak 30 percent opýtaných sa s históriou rómskeho holokaustu nikdy nestretlo a ďalších 36 percent o ňom už síce počulo, ale nevybavuje si žiadne ďalšie informácie,“ informoval úrad.
Ako upozornil, Slovenské národné povstanie (SNP) si málokto spája s aktívnou účasťou rómskeho odboja.
Podľa prieskumu 48 percent ľudí na Slovensku nemá žiadne informácie o zapojení Rómov do SNP, ďalších 24 percent opýtaných o tejto udalosti vie, ale neidentifikuje žiadne podrobnejšie informácie. „Iba 21 percent opýtaných uvádza, že má nejaké informácie a šesť percent, že má detailné informácie o zapojení Rómov do SNP.
