BRATISLAVA. Ženy na západnom Slovensku môžu využívať vyše trikrát viac certifikovaných mamografických pracovísk ako na strednom či na východnom Slovensku. Majú tak väčšiu šancu, že sa podarí včas zachytiť ich prípadnú rakovinu prsníkov, a môžu skôr začať s liečbou, ktorá im zachráni život.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že s nerovnomerným rozložením mamografických centier nevie nič urobiť. Pracoviská musia podľa neho samy prejaviť záujem o zapojenie sa do skríningu karcinómu prsníka, a splniť pritom podmienky.
Šéfka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová hovorí, že na západe je viac veľkých nemocníc, kde tieto centrá môžu vzniknúť.
Na skríning rakoviny prsníka pritom údajne chodí najviac žien na strednom Slovensku - na Liptove. Ukázali to údajne zo štúdie o rakovine prsníka, ktorú pred dvoma rokmi prezentoval Inštitút zdravotníckych analýz z ministerstva. Jej autori Imrich Berta a Veronika Rybanská sa však vtedy pre SME vyjadrili, že nešlo o úplne kompletné dáta. Certifikované mamografické pracovisko je na Liptove v Liptovskom Hrádku.
Rakovina prsníka stále viac ohrozuje 30- až 50-ročné ženy, najviac nových prípadov je v Bratislave a okolí Čítajte Skríning rakoviny prsníka funguje na Slovensku od roku 2019. Je bezplatný. U ženy dokáže odhaliť prichádzajúce onkologické ochorenie ešte v štádiu, keď sa nedá jeho ložisko nahmatať.
Zdravotné poisťovne pozývajú na tento skríning každé dva roky ženy medzi 50. a 69. rokom života. Ministerstvo chce dolnú hranicu posunúť na 45. rok života.
S rakovinou prsníka bojuje na Slovensku približne 30-tisíc žien a malé percento pacientov tvoria aj muži. Ročne pribudne zhruba 3500 nových prípadov.
V článku sa dočítate
- prečo je na západe Slovenska trikrát viac certifikovaných pracovísk ako na východe
- prečo sú nebezpečné tzv. sivé pracoviská
- aké prežívanie zabezpečí skorý záchyt rakoviny prsníka
Dve Slovenská
Na Slovensku je dvadsaťpäť certifikovaných mamografických pracovísk, z nich šestnásť na západnom Slovensku. V Bratislave je ich päť. Pod západným Slovenskom sa myslí Bratislavský, Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky samosprávny kraj.
Na strednom Slovensku je stredísk iba päť, a na východnom len štyri. Šéfka onkologického inštitútu k oficiálnemu zoznamu pracovísk zverejnenom na webe ministerstva pridáva aj jedno nové.
"Od piatka 15. februára je nové preverené skríningové mamografické pracovisko už aj v Michalovciach," vraví Trautenberger Ricová.
Východné Slovensko sa tak dotiahlo na stredné, ale zďaleka nie na západné.
Trautenberger Ricová vraví, že nie je vôbec ľahké, aby sa mamografické pracovisko stalo skríningovým. "Musí prejsť tzv. auditom," vraví. Nejde podľa nej len o kvalitu prístrojov, ale najmä o vyškolenie a profesionalitu personálu, správnu organizáciu, nadväzujúcu starostlivosť o pacienta a o zber dát.
Kde sú certifikované mamografické centrá
- Bratislava 5
- Malacky
- Nitra
- Prievidza
- Trnava 2
- Trenčín 2
- Nové zámky
- Topoľčany 2
- Komárno
- Banská Bystrica
- Ružomberok
- Liptovský Hrádok
- Dolný Kubín
- Lučenec
- Poprad
- Stará Ľubovňa
- Košice
- Bardejov
- Michalovce
Zdroj: MZ SR, NOI
"Západné Slovensko má pokrytie väčších nemocníc, tým je väčšia pravdepodobnosť zabezpečenia a splnenia všetkých podmienok pre transformáciu mamografického pracoviska na skríningové," vysvetľuje Trautenberger Ricová.
"Mamografické pracoviská sa do skríningového programu prihlasujú dobrovoľne, preto nie je možné ovplyvniť ich geografickú distribúciu," vraví aj radiológ Marek Kopáčik z Trnavy. Zriadenie certifikovaného pracoviska je finančne aj personálne náročné.
Centrum musí mať digitálny mamograf, nie starší ako desať rokov, špeciálnu popisovaciu konzolu, ultrazvukový prístroj s predpísanými parametrami. Vyžadujú sa tiež správne vyšetrovanie postupy v určenom časovom intervale, dôležité je dosiahnuť predpísaný počet mamografických vyšetrení a záchytov zhubných ochorení prsníka za rok.
Geografické rozmiestnenie a s ním súvisiaca dostupnosť sú kľúčové aj pre včasnú diagnostiku rakoviny prsníka.
"V Bratislave je viac špecializovaných pracovísk, kde sa robí skríning, zatiaľ čo v niektorých východných okresoch ženy na mamografické vyšetrenie čakajú mesiace alebo naň nechodievajú vôbec,“ povedal pre agentúru SITA Marián Streško, prednosta Onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave. Denníku SME sa s ním nepodarilo spojiť.
Znamená to, že ak má žena skríningové centrum ďaleko, je väčšia pravdepodobnosť, že ho nenavštívi. "Ak je takéto pracovisko vzdialené, môže to byť pre ženu prekážka," vraví Trautenberger Ricová.
Ideálne by podľa nej bolo, keby na Slovensku bolo 30 až 35 preverených skríningových pracovísk, rovnomerne rozdelených po celej krajine. Preto by sa podľa nej mala zvýšiť platba zdravotných poisťovní za skríning z 25 na približne 75 eur.
"Zvýšenie ceny je legitímna a opodstatnená požiadavka z dôvodu zvyšovania kvality na pracoviskách," súhlasí ministerstvo. S onkologickým inštitútom a Asociáciou zdravotných poisťovní vraj už o téme rokovalo.
Pozor na sivé pracoviská
Oslovení odborníci neodporúčajú navštíviť tzv. sivé, necertifikované mamografické pracoviská, lebo podľa nich ženám nemusia pomôcť. Práve naopak.
Rizikom návštevy neprevereného pracoviska môže byť podľa Trautenberger Ricovej zbytočné poškodenie ženy lekárom, falošná pozitivita alebo negativita a „blúdenie“ pacientky v systéme.
"Na nepreverenom mamografickom pracovisku síce môžu nájsť nejaký nález, ale ďalšiu starostlivosť už nezaručujú a ženu pošlú si hľadať onkológa, aj keď nález ešte nemusí mať charakter nádoru," vysvetľuje odborníčka.
Hoci ženy na západnom Slovensku majú lepšiu dostupnosť mamografických pracovísk, ich účasť na skríningu je podpriemerná.
Z 50- až 69-ročných žien, ktoré nemali príznaky tohto ochorenia a mali nárok na skríningové mamografické vyšetrenie, naň podľa spomínanej štúdie IZA v rôznych bratislavských okresoch v roku 2022 počas dvojročného skríningového cyklu prišlo necelých trinásť až necelých dvadsaťdva percent žien.
V okrese Liptovský Mikuláš túto možnosť v rovnakej vekovej skupine využilo až vyše 52 percent žien. Odborníci nemajú presné vysvetlenie. Jednou z hypotéz je, že skríning na rakovinu prsníka na Liptove lekári organizujú lepšie ako v iných častiach Slovenska.
Ani na Liptove skríningy nedosahujú želaný podiel. "Požadovaná úroveň pokrytia predstavuje viac ako 60 percent," vraví Kopáčik. Priemer za Slovensko bol však v roku 2023 len 32 percent.
Už aj pre štyridsiatničky. Dolinková chce posunúť skríning rakoviny prsníka na nižší vek Čítajte Vyše 90-percentné prežívanie
Pravidelná návšteva skríningového centra môže žene zachrániť život. Ak príde neskoro k lekárovi a objaví jej nádor, "čaká ju náročnejšia liečba s neistým výsledkom, psychická aj fyzická záťaž spojená jednak s ochorením, ale aj so samotnou liečbou", zdôrazňuje šéfka onkologického inštitútu.
Radiológ Kopáčik vysvetľuje, že ženy majú v prípade diagnostikovania rakoviny prsníka ešte v čase, keď sa nedá nahmatať ložisko, 90- až stopercentnú pravdepodobnosť dožitia viac ako päť rokov po diagnostike.
Dokazujú to aj dáta zo spomínanej štúdie IZA. V Bratislavskom kraji, kde je šesť certifikovaných mamografických pracovísk, až 80 percent žien, ktorým diagnostikujú rakovinu prsníka, žije ešte viac ako päť rokov. Najhoršie je na tom Žilinský kraj, kde päť rokov po diagnostike žije necelých 74 percent pacientov.
Analytik IZA Berta to pred dvomi rokmi vysvetlil lepšou zdravotnou starostlivosťou aj vyššou životnou úrovňou na západe Slovenska. Pacientky majú lepšie zdravotné aj finančné možnosti, ako sa vyliečiť.
Kopíruje to svetové trendy. Vo vyspelých štátoch je oveľa vyšší výskyt rakoviny prsníka ako v menej rozvinutých, ale vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti je tam oveľa menšia úmrtnosť.
Na Slovensku sú v pomere počtu prípadov rakoviny prsníka a úmrtnosťou na ňu na tom najhoršie okresy Hlohovec, Kysucké Nové Mesto či Detva.
Beata
Balogová
