BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zverejnilo finálnu verziu Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2025-2029, ktorý má pomôcť zastaviť pokles početnosti tohto druhu a odvrátiť hrozbu pokuty od Európskej komisie (EK).
Mimovládni ochranári tento krok privítali, no zároveň upozornili, že samotný program nestačí, ak neprestanú negatívne zásahy do biotopov hlucháňa.
Systémovým riešením by bolo podľa ochranárov schválenie kvalitných zonácií a programov starostlivosti o národné parky.
Mimovládna iniciatíva My sme les uviedla, že Program záchrany, vypracovaný Štátnou ochranou prírody SR a odborníkmi, má praktický význam pre okresné úrady pri rozhodovaní o ťažbách v lokalitách s hlucháňom. Tiež však pripomenula, že Slovensko prehralo súdny spor s EK kvôli ničeniu biotopov hlucháňa, čo viedlo k poklesu populácie a jej genetickej fragmentácii.
„Vzhľadom na aktuálnu situáciu vo vedení rezortu životného prostredia je program záchrany hlucháňa nad očakávania dobre spracovaný. Dôležité však bude, či sa aj preklopí do reálnych opatrení. Významnou súčasťou programu záchrany je aj bezzásahový režim vo funkčných biotopoch, celkovo na doposiaľ nechránených 22-tisíc hektároch," objasnil Ondrej Kameniar z My sme les.
"Tie predstavujú len približne 1% lesov, no pre hlucháňa majú zásadný význam. Ochrana existujúcich biotopov by mala byť podľa programu záchrany prioritou. Ak neochránime existujúce biotopy, hlucháne nebudú mať odkiaľ osídľovať nové, ktorých vytvorenie trvá desaťročia až storočia,” dodal Kameniar.
Ochranári pripomenuli aj dôležitosť aktívnych opatrení, ktoré sú v Programe záchrany navrhované na rozlohe takmer 40-tisíc hektárov. Jedná sa o prerieďovanie umelo vysadených mladých porastov na plochách po kalamitných ťažbách, ktoré sú dnes príliš husté na to, aby poskytovali hlucháňovi vhodný biotop.
Tieto opatrenia zároveň povedú k vyššej odolnosti lesov voči klimatickým zmenám a okrem hlucháňa podporia aj množstvo ďalších ohrozených druhov.
„Manažment vhodný pre hlucháňa sa v týchto porastoch doteraz takmer nevykonával. Ak ho chce štát teraz naozaj realizovať na takýchto veľkých rozlohách, je potrebné v oveľa väčšej miere zvýšiť aktivitu obhospodarovateľov štátnych pozemkov a pripraviť funkčné mechanizmy na zapojenie neštátnych vlastníkov. Napríklad aj vyhlásením výzvy z Programu Slovensko pre iné ako štátne subjekty,” povedal Jozef Ridzoň zo SOS/Birdlife Slovensko.
