BRATISLAVA. Návrhy ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru, ktoré majú zmeniť fungovanie disciplinárnych senátov rozhodujúcich mimo iného po pochybeniach sudcov, budú viesť ku konfliktom záujmov. Konštatuje to sudcovské združenie Za otvorenú justíciu.
To pripomína, že v súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu SR zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov.
Konflikt záujmov vyvolaný Súdnou radou
Po novom by však mali mať sudcovia Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj novovytvorenom odvolacom senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení Súdnou radou SR už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky.
Kolíková sa obáva zmien v súdnych disciplinárnych senátoch Čítajte „Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov,“ zdôraznilo Za otvorenú justíciu.
Obnoví sa kritizovaný stav
Ako doplnilo, ak budú navyše disciplinárne senáty opätovne tvoriť sudcovia okresných a krajských súdov zvolení súdnou radou, obnoví sa v minulosti dlhodobo kritizovaný stav, keď sudcovia nižších súdov súdili v disciplinárnom konaní sudcov vyšších stupňov súdov, a taktiež sa dostávali do konfliktu záujmov.
Zamýšľaná zmena podľa združenia Za otvorenú justíciu negatívne ovplyvní aj štátny rozpočet, keďže doposiaľ v disciplinárnych senátoch väčšinovo rozhodovali sudcovia Najvyššieho správneho súdu v rámci ich riadnej mzdy, a na základe novely prísediacim sudcom volených súdnou radou vznikne nárok na vyplácanie osobitných príplatkov.
Združenie tiež konštatuje nesúlad návrhov s Ústavou SR, keďže podla nej o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje Najvyšší správny súd.
„Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, je otázny jej súlad s článkom 142 ústavy,“ zdôraznilo združenie.
Rozdielne paušálne náhrady
Združeniu sa nepáči ani návrh zaviesť aj nový systém paušálnych náhrad, ktorý podľa nich rozdeľuje sudcov na dve kategórie.
„Paušálnu náhradu by mali dostávať len sudcovia vyšších stupňov súdov a sudcom okresných súdov takýto nárok nevznikne. Cieľom takejto úpravy má byť podľa dôvodovej správy vyššia motivácia sudcov okresných súdov uchádzať sa o ich kariérny postup na súdy vyššieho stupňa,“ uviedlo združenie Za otvorenú justíciu s tým, že pri súčasnom systéme súdov, v ktorom sa sudcami súdov vyššieho stupňa môžu stať aj osoby z iných právnických profesií bez sudcovskej praxe, považujú návrh na priznávanie paušálnych náhrad za nesystémový a diskriminujúci postavenie okresných sudcov.
„Rozdielne finančné ohodnotenie v závislosti od stupňa súdov, na ktorom sudcovia vykonávajú funkciu, je už zohľadnené vo výške ich platového ohodnotenia a nemalo by sa prenášať aj do nárokov na paušálne náhrady, ktoré majú kryť výdavky spojené s výkonom funkcie a nie byť odmenou za prácu,“ dodalo Za otvorenú justíciu.
